Japončina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Japončina
(日本語, nihongo)
ŠtátyJaponsko, Taiwan
RegiónVýchodná Ázia
Počet hovoriacichokolo 125 miliónov
Poradie8
KlasifikáciaJaponsko-rjúkjuské jazyky
  • Japončina
Písmojaponské písmo
  • kandži
  • kana (hiragana, katakana)
  • Postavenie
    Úradný jazykJaponsko Japonsko
    Jazykové kódy
    ISO 639-1ja
    ISO 639-2jpn
    ISO 639-3jpn
    Wikipédia
    Adresaja.wikipedia.org
    Pozri aj: JazykZoznam jazykov
    日本語 (nihongo) – japonský jazyk
    Kana

    Japončina (日本語, Prehrať Nihongo) – alebo pre tých, ktorí ju považujú za viacero jazykov, japonské jazyky – je jazyk z jazykovej skupiny japonsko-rjúkjuských jazykov (pre tých, ktorí považujú rjúkjuštinu za nárečie japončiny, je japončina izolovaný jazyk).

    Jazyk používa vyše 127 miliónov ľudí hlavne v Japonsku, ale aj v japonských emigračných komunitách po celom svete. Japončina je aglutinujúci jazyk s prvkami flexie. Integrálnou súčasťou japončiny je keigo – systém zdvorilostného oslovovania, ktorý odráža hierarchický charakter japonskej spoločnosti. Pomocou slovesných tvarov a špecifickej slovnej zásoby sa naznačuje vzájomné postavenie hovoriaceho a poslucháča. Zvuková zásoba japončiny je relatívne malá a má systém japonského výškového akcentu, ktorým sa rozlišuje význam slov a ktorý vznikol v 8. storočí.

    Písmo[upraviť | upraviť zdroj]

    Bližšie informácie v hlavnom článku: Japonské písmo
    Bližšie informácie v hlavnom článku: Prepis z japonského písma do latinky

    Systém zápisu japonského jazyka je pomerne komplikovaný. Pri zápise sa používajú tri druhy písma súčasne – čínske znakové písmo (po japonsky kandži) a dva sylabáry (slabičné abecedy) zvané hiragana a katakana. Na zápis podstatných mien a koreňov slov sa používa písmo kandži. Častice a ohýbané koncovky slovies a prídavných mien sa zapisujú pomocou hiragany. Katakana má funkciu našej kurzívy a najčastejšie sa ňou prepisujú slová cudzieho pôvodu, hlavne anglicizmy.

    Kandži sa na japonských ostrovoch začalo udomácňovať približne od 6. storočia po Kr. Grafémy hiragany a katakany vznikli v období Heian zrýchleným a zjednodušeným zápisom čínskych znakov. Hiragana sa niekedy nazýva aj 女手 – ženská ruka, pretože bola zo začiatku používaná výhradne ženami. Japonské slabičné abecedy súhrnne nazývame kana (仮名).

    Transkripcia japončiny pomocou latinky (po japonsky rómadži) sa v modernom jazyku používa najmä v menách spoločností, v reklame a pri zápise do počítača.

    Na zápis čísel sa používajú arabské číslice, ale aj čínske znaky. S čínskymi číslicami sa možno najčastejšie stretnúť v ručne písanej korešpondencii a v japonských adresách.

    Slovná zásoba[upraviť | upraviť zdroj]

    Japonská slovná zásoba je značne ovplyvnená výpožičkami slov z iných jazykov. Počet výpožičiek z čínštiny alebo slov vytvorený na čínskom základe tvorí okolo 60 % celkovej slovnej zásoby. Od neskorého 19. storočia prebrala japončina aj nespočetné množstvo slov zo západných jazykov, najmä z angličtiny.

    Gramatika[upraviť | upraviť zdroj]

    Rod a číslo[upraviť | upraviť zdroj]

    V japončine sa rody explicitne nevyjadrujú, no v niektorých prípadoch (v novinových správach) je možné vyjadriť rod podstatných mien pomocou znakových prípon/predpôn napr. 学生 (študent) → 女子学生 (študentka). Množné číslo sa, rovnako ako rod, explicitne neuvádza, no možno ho vyjadriť zdvojením podstatného mena napr. (hora) → 山々 (hory) alebo, v prípade osobných zámen, pomocou prípon -tači, -tomo, -ra, -gata atď.

    Množstvo bytostí a vecí sa vyjadruje pomocou numeratívov, ktoré sa pripájajú k natívnym japonským alebo sinojaponským číslovkám. Numeratívy vyjadrujú nielen počet bytostí a predmetov, ale aj ich vonkajšie vlastnosti. Čítania numeratívov sú často nepravidelné.

    水をください。 Prosím si vodu.
    水を一杯ください。 Prosím si pohár vody.
    水を一本ください。 Prosím si fľašu vody.
    Základné numeratívy
    ľudia malé zvieratá veľké zvieratá podlhovasté cylindrické predmety poháre
    Základný tvar hito・ hiki・ tó・ hon・ hai・
    1 hitori・一人 ippiki・一匹 ittó・一頭 ippon・一本 ippai・一杯
    2 futari・二人 nihiki・二匹 nitó・二頭 nihon・二本 nihai・二杯
    3 sannin・三人 sanbiki・三匹 santó・三頭 sanbon・三本 sanbai・三杯
    4 jonin・四人 jonhiki・四匹 jontó・四頭 jonhon・四本 jonhai・四杯
    5 gonin・五人 gohiki・五匹 gotó・五頭 gohon・五本 gohai・五杯
    6 rokunin roppiki rokutó roppon roppai
    7 šičinin šičihiki šičitó nanahon nanahai
    8 hačinin happiki hattó happon happai
    9 kjúnin kjúhiki kjútó kjúhon kjúhai
    10 džúnin džuppiki džuttó džuppon džuppai

    Časy[upraviť | upraviť zdroj]

    V japončine vo všeobecnosti rozlišujeme dva časy: minulý a neminulý.

    Slovosled[upraviť | upraviť zdroj]

    Vetné vzťahy medzi vetnými členmi sa v japonskej vete určujú pomocou pádových častíc. Slovosled nie je pevný ako napríklad v angličtine, no vo väčšine prípadov platí konštrukcia: podmetpredmetprísudok. V hovorenej japončine sa môžeme stretnúť aj s úplne opačným slovosledom. Podmet, podobne ako v slovenčine, býva často zamlčaný.


    Slovosled typu: podmet – predmet – prísudok. Napríklad veta „Pán Tanaka je jablko.“ má v japončine slovosled:

    PODMET PREDMET PRÍSUDOK
    |pán Tanaka| |jablko| |je|

    Otázka sa tvorí pridaním opytovacej častice „ka“ na koniec vety.

    Príklad:

    Tanaka-san wa ringo o tabemasu. – Pán Tanaka je jablko/jablká.
    Tanaka-san wa ringo o tabemasu ka. – Je pán Tanaka jablko/jablká?
    田中さんはりんごを食べますか。

    Osobné zámená[upraviť | upraviť zdroj]

    Jednotné číslo:

    JA

    わたくし(Kanji znak: ) – používa sa pri formálnych rozhovoroch (číta sa WATAKUŠI)
    わたし) – používa sa pri bežnom rozhovore (číta sa WATAŠI)
    ぼく) – používajú muži pri bežnom rozhovore (číta sa BOKU)

    TY

    あなた貴方) – bežný rozhovor (hovorí sa osobám rovnako alebo nižšie postaveným; číta sa ANATA)
    きみ  – používajú hlavne muži medzi priateľmi (číta sa KIMI)

    ON

    かれ) (číta sa KARE)

    ONA

    かのじょ彼女) (číta sa KANODŽO)

    Množné číslo:

    MY

    わたくしたち私たち) – formálna japončina (číta sa WATAKUŠITAČI)
    わたしたち私たち) – bežná, my všetci vrátane Vás (číta sa WATAŠITAČI)
    わたしども私ども) – my sami, nie Vy (číta sa WATAŠIDOMO)

    VY

    あなたがたあなた方) – rovnako postavené osoby, nižšie postavené (číta sa ANATAGATA)
    きみたち  – rovnako postavené, nižšie, deti (číta sa KIMITAČI)

    ONI

    かれら彼ら) – keď je aspoň 1 muž v skupine (číta sa KARERA)

    ONY

    かのじょたち彼女たち) (číta sa KANODŽOTAČI)

    Číslovky[upraviť | upraviť zdroj]

    Čísla napísané v kandži:
    0 – rei
    1 – iči
    2 – ni
    3 – san
    4 – jon/ši
    5 – go
    6 – roku
    7 – nana/šiči
    8 –  hači
    9 –  kjú/ku
    10 –  džú
    100 –  hjaku
    1 000 –  sen
    10 000 –  man (ičiman)
    1 000 000 – 百万 hjakuman
    10 000 000 – 千万 senman
    100 000 000 –  oku (ičioku)

    príklady:
    11 – džúiči
    12 – džúni
    19 – džúku
    20 – nidžú
    40 – jondžú
    91 – kjúdžúiči

    Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

    Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

    Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]