Japonské cisárstvo (1868 – 1945)

Veľké Japonské cisárstvo Dai Nippon Teikoku 大日本帝國 ←  ←  ←  ←  ←  1868 – 1945  →  →  →  →  → vlajka znak
geografia Japonské cisárstvo cca. v roku 1942
hlavné mesto:	Tokio
rozloha:	675 000 km²
obyvateľstvo
počet obyvateľov:	97 770 000
národnostné zloženie:	Japonci , Mandžuovia, Kórejčania, Číňania
jazyky:	Japončina
náboženstvo:	Šintoizmus, Budhizmus
štátny útvar
štátne zriadenie:	konštitučná monarchia
mena:	Jen
vznik:	1868
zánik:	1945
predchádzajúce štáty: Šógunát Tokugawa Kráľovstvo Rjúkju Republika Tchaj-wan Kórejské cisárstvo Republika Ezo nástupnícke štáty: Okupácia Japonska Americká správa súostrovia Rjúkjú Čínska republika Severná Kórea Južná Kórea

Japonské cisárstvo (jap. 大日本帝國 – Dai Nippon Teikoku) bol štátny útvar existujúci v rokoch 1868–1945 na území súčasného Japonska, Kurilských ostrovov, Tchaj-wanu a po jej okupácii v roku 1910 aj Kórey. Vládli mu cisári z dynastie Jamato.

História

Historické obdobia

• Džómon (縄文時代 10 000 – 300 pred n. l. )
• Jajoi (弥生時代 300 př. n. l. – 710 n. l. )
• Nara (奈良時代 710 – 794)
• Heian (平安時代 794 – 1185)
• Kamakura (鎌倉時代 1185 – 1333)
• Muromači (室町時代 1333 – 1568)
• Azuči-Momojama (安土桃山時代 1568 – 1600)
• Tokugawa (alebo tiež Edo) (江戸時代 1600 – 1868)
• Meidži (明治 1868 – 1912)
• Taišó (大正 1912 – 1926)
• Šówa (昭和 1926 – 1989)
• Heisei (平成 od 1989)

Od druhej polovice 16. storočia prichádzali do Japonska obchodníci a kresťanskí misionári z Portugalska, Španielska, Holandska a Anglicka. V prvej polovici 17. storočia podozrieval japonský šógunát katolíckych misionárov, že sú predvojom ozbrojenej iberskej invázie a okamžite zakázal všetky styky s Európanmi s výnimkou významne obmedzených kontaktov s protestantskými holandskými obchodníkmi na umelom ostrovčeku Dedžima (tiež Dešima) pri Nagasaki. Čínskym lodiam bolo naďalej povolené vchádzať do Nagasaki a kórejskí vyslanci mali prístup do hlavného mesta. Táto izolácia trvala 251 rokov, dokiaľ si komodor Matthew Perry nevynútil otvorenie japonských prístavov pre amerických obchodníkov v roku 1854 na konferencii v Kanagawe. Následne došlo k podpisu obdobných zmlúv (Ansejská dohody) aj s európskymi mocnosťami.

Moderné dejiny

Počas niekoľkých rokov obnovený kontakt so Západom zásadne zmenil japonskú spoločnosť. Po vojne Bošin v rokoch 1867 – 1868 bol šógunát zrušený a bola znovuobnovená moc cisára. V roku 1867 nastúpil na trón nový cisár Mucuhito (dnes známy ako cisár éry Meidži) a počas jeho 45 ročnej vlády sa uskutočnilo mnoho reforiem (tzv. reformy Meidži). Feudálny systém bol zrušený a boli prevzaté početné západné inštitúcie, vrátane západného právneho zriadenia a formy vlády. Spolu s ďalšími ekonomickými, sociálnymi a vojenskými reformami vyústili tieto zmeny k prerodu Japonska na modernú svetovú mocnosť. Ako výsledok prvej čínsko-japonskej a rusko-japonskej vojne získalo Japonsko Tchaj-wan a Sachalin a neskôr v roku 1910 okupovalo Kóreu.

Počas prvej svetovej vojny krajina bojovala po boku krajín Dohody proti Cisárskemu Nemecku. Výsledky vojny však Japonsko nemohli neuspokojiť.

Na počiatku 20. storočia zaznamenalo Japonsko vzrastajúci vplyv expanzívneho militarizmu, vedúcemu k invázii do Mandžuska a druhej čínsko-japonskej vojne (1937). Japonsko sa spojilo s Nemeckom a Talianskom a vytvorilo Os Berlín-Rím-Tokio. Japonskí politickí vodcovia, obávajúci sa rastúcej vojenskej a ekonomickej prítomnosti v juhovýchodnej Ázii považovali za nevyhnutné zaútočiť na americkú námornú základňu v Pearl Harbor (1941), aby bola zaistená japonská nadvláda v Pacifiku. Aj keď vstup Spojených štátov do 2. svetovej vojny postupne zmenil rovnováhu sil v Pacifiku v neprospech Japonska. Po dlhom pacifickom ťažení Japonsko stratilo Okinawu v súostroví Rjúkju a bolo zatlačené na štyri hlavné ostrovy. Spojené štáty mohutne zaútočili na Tokio, Ósaku a ďalšie mesta strategickým bombardovaním a na Hirošimu a Nagasaki atómovými bombami. Japonsko oznámilo bezpodmienečnú kapituláciu 15. augusta 1945.

Okupácia

Porazené Japonsko zostalo pod okupačnou správou USA až do roku 1952, po ktorom skončení zahájilo významné ekonomické oživenie s pomocou USA, ktoré vrátilo ostrovom prosperitu. Úspech olympijských hier v Tokiu v roku 1964 je považovaný za jeden z mnoho znakov, že Japonsko znovu získalo svoj národný status. Ostrovy Rjúkju zostali pod správou USA až do roku 1972, aby bola zaistená stabilizácia východnej Ázie a významná vojenská prítomnosť USA zostavá až do týchto dní.

Literatúra

• REISCHAUER, Edwin O; CRAIG, Albert M. Dějiny Japonska [online]. 2., doplnené vyd. Praha : Nakladatelství Lidové noviny. (Dějiny států.) ISBN 80-7106-843-8.

Externé odkazy

• Infoweb o Japonsku
• Úrad cisárskej domácnosti
• Hirohito a Japonsko

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Japonské císařství na českej Wikipédii.