Jarabina Margittaiho

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jarabina Margittaiho
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
Synonymá
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Jarabina Margittaiho[2] (lat. Normeyera margittaiana, Sorbus margittaiana)[3] je veľký opadavý ker z rodu Normeyera (resp. z rodu jarabina (Sorbus) v širšom zmysle) z čeľade ružovité (Rosaceae). Je to endemit spojený s vegetačným komplexom tvoriacim špecifický typ kosodreviny a skalných spoločenstiev, obmedzený na Krivánsku Fatru.[3][4]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Jarabina Margittaiho je veľký opadavý ker vysoký 1,5 až 6 (7) m.[2][4][5]

Listy sú jednoduché, dlhé 75 až 120 mm, široké 40 až 80 mm, široko vajcovito elipsovité, zriedkavo podlhovasto elipsovité, s tupým vrcholom. Na báze sú zaokrúhlené alebo klinovité so stopkou dĺhou do 20 mm. Okraj čepele je veľmi plytko až nezreteľne laločnatý a drobne pílkovitý. Čepeľ je na líci holá a lesklá, na rube menej husto plstnatá, so siedmymi až deviatimi pármi žíl.[2][6][4]

Kvety, s priemerom do 12 mm, tvoria vrcholové chocholíkovité metliny. Okvetné lístky dlhé do 8 mm a široké do 6 mm sú ružovkasté. Kalíšne lístky sú trojuholníkové a vzpriamené. Blizny bývajú dve alebo tri a sú voľné.[4]

Plodmi sú lysé a lesklé guľovité malvice, s priemerom do 15 mm, oranžovej až karmínovej farby. Semená sú veľké do 8 mm, holé, lesklé, gaštanovo hnedé.[4]

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Jarabina Margittaiho je úzky endemit ktorého rozšírenie je sústredené v najvyšších častiach subalpínskeho pásma Krivánskej Fatry na vápencovom a dolomitovom podloží pozdĺž 3 km hlavného hrebeňa medzi Suchým vrchom a Malým Kriváňom vo Fatre. S pomerne ojedinelým výskytom aj na severných svahoch Veľkého Rozsutca v nadmorskej výške 1 500 m. Odhadovaný rozsah výskytu, na základe lokalít, je na ploche asi 12 km2.[4][5]

Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]

Jarabina Margittaiho je spojená s vegetačným komplexom tvoriacim špecifický typ kosodreviny a skalných spoločenstiev. Je významnou zložkou autochtónnych krovín borovice horskej (Pinus mugo), v rámci ktorých sa v trsoch vyskytuje na vápencovom a dolomitovom podloží na ostrých svahoch (obrátených prevažne na juh až juhovýchod, ale aj sever až severozápad) v nadmorských výškach zhruba od 1 400 do 1 550 m n. m. Kvitne od mája do začiatku júna.[4][5]

Význam[upraviť | upraviť zdroj]

Jarabina Margittaiho je v Červenom zozname ohrozených druhov IUCN zaradená pod kritériom DD (Data Deficient) pre nedostatok údajov o zraniteľnosti a počte populácií. Preto nie je možné určiť stav jej ochrany.[5] Podľa slovenských právnych predpisov je považovaná za chránený rastlinný druh.[7]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Beech, E. & Rivers, M.C. 2017. Sorbus margittaiana. The IUCN Red List of Threatened Species 2017: e.T83774146A86136351. https://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2017-2.RLTS.T83774146A86136351.en. Accessed on 20 January 2023.
  2. a b c Lýdia Bertová at al.. Flóra Slovenska IV/3, s.444. Bratislava : VEDA, vydavateľstvo SAV, 1992.
  3. a b Normeyera margittaiana (Jáv.) Sennikov & Kurtto [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-01-21]. Dostupné online. (anglicky)
  4. a b c d e f g J. Májovský, D. Bernátová, Ján Obuch, Jano Topercer. Sorbus margittaiana, an endemic of Krivánska Fatra Mts [online]. Research Gate GmbH; Chausseestr. 20, 10115 Berlin, Germany, February 1998, [cit. 2023-01-21]. Dostupné online. (anglicky)
  5. a b c d Sorbus margittaiana [online]. The IUCN Red List; International Union for Conservation of Nature and Natural Resources, [cit. 2023-01-21]. Dostupné online. (anglicky)
  6. Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín I. , s.473. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. ISBN 80-08-00273-5.
  7. ZOZNAM CHRÁNENÝCH RASTLÍN [online]. Slov-Lex, Právny a informačný portál, Bratislava, Námestie slobody, 1, [cit. 2023-01-20]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]