Jarabina oskorušová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jarabina oskorušová

Jarabina oskorušová alebo (mimo taxonómie) oskoruša (lat. Sorbus domestica) je opadavý, listnatý ovocný strom dorastajúci do výšky až 15 m ako solitér (samostatne rastúca rostlina) alebo až 30 m v lese. Jeho plod sa nazýva oskoruša.

V Slovenských podmienkach sa dožíva 300 až 500 rokov, v južnej Európe až 600 rokov. Jedná sa o vzácnu drevinu, ktorá bola v roku 1993 vyhlásená za Strom roka. Názov oskorušová je všeslovanský a je nejasného, asi až praeurópskeho pôvodu. Významná je nielen ako ohrozený druh, ale aj ako hospodársky využiteľná drevina, poskytujúca kvalitné drevo. Z ovocinárskeho hľadiska sú zaujímavé aj jej plody, ktoré po uhniličení získajú veľmi dobrú chuť. Ovocie obsahuje 14 až 17 percent fruktózy a glukózy, môžu ho konzumovať aj diabetici a je vhodné aj pre ľudí trpiacich chorobami tráviaceho ústrojenstva. Plody sú obľúbeným zdrojom potravy pre vtáky aj lesnú zver, pretože sú stráviteľnejšie ako plody iných jarabín, ktoré obsahujú horké substancie. Z plodov sa vyrába aj kvalitná pálenka. V Nemecku, Švajčiarsku, Rakúsku a v ďalších krajinách vynakladajú veľké úsilie na poznanie, zachovanie a širšie využitie oskoruše.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

V našich podmienkach sa oskoruša vyskytuje v dubovom a buko-dubovom vegetačnom stupni. Bežný výskyt je vo výškach od 160 do 500 m n. m. Oskoruša sa môže vyskytovať ako solitér vo voľnej krajine – potom má výšku asi 10 až 15 m, šírka koruny až 20 m – alebo v lese, keď je vyššia ako v otvorenej krajine – jej výška je na úrovni okolitých stromov, ďalšou odlišnosťou je menšia koruna. Oskoruša je síce teplomilná rastlina, na druhej strane vyrastené stromy sú mrazuodolné (vydrží teploty do -30 °C). Dáva prednosť presvetleným suchým stanovištiam, ktoré sú bohaté na živiny. Je odolná proti exhalátom a smogu.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Jarabina oskorušová patrí medzi zriedkavejšie sa vyskytujúce, ohrozené druhy drevín. Pochádza z oblasti Stredozemného mora, hlavne z Apeninského a Balkánskeho polostrova, ale vyskytuje sa aj na Pyrenejskom polostrove, Kryme, v Malej Ázii a v severnej Afrike. Na Slovensku rastie najmä na juhozápade a juhu krajiny.

Plody[upraviť | upraviť zdroj]

Oskoruša začína plodiť vo veku 10 až 20 rokov. Plody väčšinou dozrievajú a opadávajú od septembra do októbra. Množstvo ovocia je rôzne, v prípade stromu sa uvádzajú hodnoty od 300 do 1 200 kg, pričom platí, že solitérne stromy vďaka svojej veľkej korune sú na úrodu bohatšie ako stromy rastúce v lese. Úroda však nebýva každoročná. V súvislosti s neúrodu sa často nesprávne traduje, že ak je kvet oskoruše ožiarený bleskom, potom opadne a nedôjde ku tvorbe plodu. Údajne boli videné stromy, u ktorých boli plody len na jednej strane stromu, na druhej v dôsledku ožiarenia kvetov bleskom neboli plody žiadne. Plody sú sladké, šťavnaté a aromatické, ale pre konzumáciu je vhodné ich nechať uležať do tej doby, než zhnednú, tzv. hniličky.

Plody Jarabiny oskorušovej

Plody obsahujú:

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Oskoruša je jednodomá drevina schopná samoopelenia. Aby semená mohli vyklíčiť, musí vo voľnej prírode prejsť zažívacím ústrojenstvom vtákov alebo cicavcov. Oskorušu je možné rozmnožovať aj umelo. Z týchto metód možno uviesť štepenie a odber koreňových, poprípade bylinných rezkov. Je prekvapivé, že aj napriek malému počtu stromov a hustote rozšírenia je aj v skupinách stromov vzájomná genetická odlišnosť celkom vysoká.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Listy[upraviť | upraviť zdroj]

Listy sú striedavé, ich dĺžka je 13 až 25 cm a skladajú sa z 13 až 21 lístkov. Dĺžka lístka je 3 až 6 cm, šírka 1 až 2 cm, tvar je podlhovasto elipsovitý alebo oválny. Horná časť listu je jednoducho pílovitá, spodná časť celookrajová. Mladé listy sú bielo ochlpené, toto ochlpenie neskôr mizne.

Súkvetia[upraviť | upraviť zdroj]

Súkvetie je biele, vzácne i ružovej farby. Kvitne v máji až júni, kvety odkvitnú už za 14 dní.

Kôra[upraviť | upraviť zdroj]

U mladých stromčekov je kôra hladká, po 7.roku šupinatá, neskôr zbrázdená.

Plody[upraviť | upraviť zdroj]

Plodom oskoruše je malvica (dužinatý plod). Tvar plodov je rôzny, môže byť guľovitý, hruškovitý alebo aj vajcovitý. Farba žltozelená až zelenkavá, na strane privrátenej k slnku oranžová až červená. Váha plodu u nás 6 až 15 g, priemer plodu 2,5 až 3,0 cm. V južnej Európe môžu byť plody väčšie, s priemerom až 5 cm a váhou cez 25 g.

Koruna[upraviť | upraviť zdroj]

Koruna je široko guľovitá, s mnohými väčšinou vodorovne alebo ľahko nahor smerujúcimi konármi. Veľkosť koruny závisí od toho, či je strom solitér alebo či rastie v lese. V prípade solitéru môže byť jej šírka až 20 m, u stromov rastúcich v lese je menšia.

Využitie plodov[upraviť | upraviť zdroj]

Plody je možné po uležaní jesť bez akejkoľvek ďalšej úpravy. Po pomletí sušených oskoruší je možné prášok používať na ochucovanie jedál (má príchuť škorice). Ďalej sa používa na konzervovanie jablčného muštu či iných ovocných štiav. Ďalšou možnosťou je výroba likérov či pálenky – tzv. oskorušovice. Plody majú aj liečivé účinky: používajú sa pri črevných ťažkostiach (sušené ovocie sa používa ako statikum, kým surové má účinky preháňadla), na reumu a pri horúčke. V prípade zmiešania oskorušovice s bylinkami a medom je možné liečiť aj prechladnutia.

Využitie dreva[upraviť | upraviť zdroj]

Drevo oskoruše je najťažšie v celej Európe, je veľmi pevné a má peknú farbu aj kresbu, preto sa používalo v stolárstve, rezbárstve, ako materiál pre hudobné nástroje, vínne lisy a mechanické nástroje. Ďalej sa používalo ako materiál na ozdobné vykladanie nábytku (intarzia). V súčasnej dobe oskorušové drevo spracúva len niekoľkých málo podnikov v Európe, čo je dané vzácnosťou oskoruše. Každopádne je veľmi kvalitné a je možné, že v budúcnosti dôjde k rozšíreniu pestovania oskoruše a využívania jej dreva.

Pamätné stromy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Smolinská oskoruša - Smolinské, okr. Senica (obvod kmeňa viac ako 4 metre, vek vyše 400 rokov)
  • Urbánkéch oskoruša – Ostrov pri Piešťanoch (s obvodom kmeňa – 258 cm a vekom asi 200 rokov)
  • Devičianska oskoruša – Horné Devičany, okr. Levice (obvod kmeňa 429 cm, vek asi 200 rokov)
  • Oskoruša v Devíne – Devín, Bratislava IV (obvod kmeňa 330 cm, vek 80 rokov)
  • Modranské oskoruše – Modra, okr. Pezinok (exempláre s obvodom 484, 420, 254 cm, vek asi 150 rokov)
  • Oskoruša v Hrušove – Hrušov, okr. Veľký Krtíš (obvod kmeňa 289 cm, vek 150 rokov)
  • Pradedo Rešetár- Oskoruša - Čerhov, okr. Trebišov ( obvod kmeňa 330 cm, vek min. 100 rokov)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]