Jarná (Cífer)
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
| Jarná | |
| miestna časť obce Cífer | |
 Kostol svätého Prokopa
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trnavský kraj |
| Okres | Trnava |
| Vodný tok | Gidra |
| Súradnice | 48°19′19″S 17°27′34″V / 48,321984°S 17,459316°V |
| Prvá pís. zmienka | 1291 |
| PSČ | 919 43 |
| EČV (do r. 2022) | TT |
  Poloha miestnej časti na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa miestnej časti
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Jarná je miestna časť obce Cífer v okrese Trnava. Leží asi 2 km severozápadne od Cífera na potoku Gidra proti jeho prúdu. Je malou dedinkou, pozostáva z približne 59 domov a žije tu približne 105 obyvateľov. Jej katastrálne územie má rozlohu 216 ha. V roku 1974 sa stala Jarná súčasťou Cífera. V obci prevažuje poľnohospodárska výroba. Najzaujímavejšími v dejinách obce sú jej niekdajšie názvy a kostol sv. Prokopa. Obec mala postupe päť názvov Dajta, Gocnod,[1] Bozelechov, Božetěchovo a Jarná.[1]
História[upraviť | upraviť zdroj]
Názvy obce[upraviť | upraviť zdroj]
Dajta, prípadne Dayta, sa uvádza v prameňoch v rokoch 1291, 1301, 1322, 1342, a 1412. Názov Gocnod sa vyskytoval v dokumentoch v rokoch 1412 (Goczknad sive Daytha), 1416 (Gothczgnad), 1509 (Gotznod), 1543 (Gotsgnaden), 1773 (Gottesgnad, po maďarsky Gocnód, po slovensky Gocnod). Božetechovo bol názov zavedený v roku 1946 a bol to nepresný preklad nemeckého Gottesgnaden (správny názov by znel Božia milosť, prípadne Milosť božia, analogicky k názvu obce Matka Božia pri Senci).
Kostol[upraviť | upraviť zdroj]
Kostol v obci Dajta bol postavený približne v druhej polovici 13. alebo začiatkom 14. storočia. V roku 1311 sa pred Bratislavskou kapitulou vyrovnával spor, ktoré účastníkom bol aj kňaz Demeter, farár z obce. Farnosť sa spomína aj v súpisoch príjmov Ostrihomského arcibiskupstva z rokov 1335 a 1516. V súpise prepoštských fár z roku 1516 sa obec spomína v latinskej podobe ako ,,Villa Mendacii", názov môže poukazovať na významné odpustky, ktoré sa tunajšiemu kostolu podarilo získať. Farnosť zanikla v 16. storočí, pravdepodobne príchodom reformácie. O kostole je zmienka z roku 1634, keď už bola dedina filiálkou cíferskej farnosti a bol zasvätený sv. Wolfgangovi. Je zrejmé, že sa jedná o pôvodné stredoveké patrocínium kostola. Môže to tiež poukazovať na skutočnosť, že tunajšia farnosť vznikla dôsledkom nemeckého osídlenia niekedy na prelome 13. a 14. storočia. Odrazilo sa to aj pri vývoji názvu obce, pretože po osídlení nemeckým obyvateľstvom sa po názve Dajta zaužíval nemecký názov Gottesgnaden - Božia milosť.[2] Od roku 1728 už patrila do báhonskej farnosti. Cíferský farár dochádzal do obce každú štvrtú či piatu nedeľu, báhonský farár dochádza každú nedeľu a štvrtok. Okrem zasvätenia kostola (sv. Prokopovi) a prameňa vody, ktorý spomína Matej Bel, nijaká iná tradícia nepripomína pustovnícky pôvod sídliska - Jarnej.
Škola[upraviť | upraviť zdroj]
Do roku 1930 chodili jarnianske deti do školy do Báhoňa. Keďže Jarná odmietla prispieť roku 1930 na stavbu novej školy v Báhoni, musela si postaviť vlastnú školu. Prvým učiteľom bol F. Odler. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1694 mala Jarná vlastného učiteľa, ktorý dostával od každého domu štyri kríže obilia. Táto škola však dlho neexistovala.
Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Pričinením bývalého miestneho učiteľa J. Krištofiča 15. augusta 1949 vzniklo JRD I. typu s 13 členmi, na JRD III. typu s 35 členmi sa pretvorilo 8. septembra 1952. Roku 1957 po vstupe desiatich samostatne hospodáriacich roľníkov sa družstvo stalo celoobecným s 52 stálymi členmi a rodinnými príslušníkmi. Roku 1972 hospodárilo na 348 ha, na 50 % pôdy a pestovali obilniny, na 12,9 % a 37,1 % technické a kŕmne plodiny, vysadili sa aj 2 ha vinohradu. Družstevníci adaptovali, prípadne postavili potrebné budovy a zaobstarali si náležitú mechanizáciu. Jarnianske JRD teda patrilo k družstvám s vyššou úrovňou hospodárenia. Po tom ako sa Jarná pripojila k Cíferu sa jarnianske družstvo zlúčilo s cíferským družstvom Mier. Ešte predtým roku 1972 postavili členovia JRD masívnu poschodovú administratívnu budovu. Po zlúčení s Cíferom už nebola potrebná a bola prenajatá Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave ako detašovaný sklad. Súčasným vlastníkom je Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce Sv.Alžbety.
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Baroková socha sv. Jána Nepomuckého pred kostolom z 18. storočia
- Socha sv. Vendelína z roku 1816
- Kríž pri kostole z roku 1913
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Přehled obcí a části v Československé socialistické republice, jejichž názvy zanikly, byly změněny, nebo se staly místními částmi v době od 5.V.1945 – 1.VII.1964. Praha : Nakladatelství dopravy a spojů, 1964. S. 22.
- ↑ RÁBIK A KOL., Vladimír. Vývoj cirkevnej správy na Slovensku. 1. vyd. Kraków : Spolok Slovákov v Poľsku v spolupráci s Filozofickou fakultou Trnavskej univerzity v Trnave, 2010. ISBN 978-83-7490-347-9. S. 62-63.