Jaromír Krejcar
| Jaromír Krejcar | |
| Dielo | |
|---|---|
| Osobné informácie | |
| Narodenie | 25. júl 1895 |
| Hundsheim, Rakúsko | |
| Úmrtie | 5. október 1950 (55 rokov) |
| Londýn, Spojené kráľovstvo | |
| Manželka | Milena Jesenská |
| Odkazy | |
 Jaromír Krejcar(multimediálne súbory na commons) | |
Jaromír Krejcar (* 25. júl 1895, Hundsheim Rakúsko – † 5. október 1950, Londýn, Spojené kráľovstvo) bol český architekt, návrhár nábytku, výtvarník, vysokoškolský profesor, vydavateľ a teoretik, člen Devětsilu a zakladateľ Klubu za novú Prahu.
Biografia[upraviť | upraviť zdroj]
Vyučil sa za murára, vyštudoval pražskú Průmyslovú školu stavebnú a pracoval ako stavbyvedúci. V roku 1918 nastúpil na Akadémiu výtvarných umění v Prahe, kde študoval architektúru u Jana Kotěru.
Od roku 1921 pôsobil v ateliéri ďalšieho významného československého architekta, Josefa Gočára, a od roku 1923 pracoval samostatne.
Od dvadsiatych rokov minulého storočia bol rozhodným zástancom funkcionalizmu a purizmu a bojoval proti v tom období ešte stále prežívajúcemu historizmu a dekorativizmu. V bývalom Česko-Slovensku reprezentoval Bauhaus. Bol zakladateľom Klubu za novú Prahu, členom Združenia architektov, Levej fronty, Zväzu socialistických architektov a Devětsilu (1922). Pracoval aj v Moskve (1934 – 1935), no čoskoro sa rozčarovaný vrátil a ukončil kontakty s ľavicou okolo Karla Teigeho.
V roku 1937 získal dve Veľké ceny a Zlatú medailu za architektúru na medzinárodnej výstave v Paríži. Jeho Česko-slovenský pavilón reprezentoval jednu z najvyspelejších priemyselných krajín sveta, jednu z prvých stavieb avantgardnej architektúry, kde dominovali oceľ, sklo, svetlo, vznikajúcej tesne pred vojnou, na ktorú nadviazal až high-tech v šesťdesiatych rokoch minulého storočia.
V prvom vojnovom exile žil a pracoval v Londýne. Krátko bol profesorom na VUT v Brne (1946 – 1948). Po komunistickom puči vo februári 1948 opäť odišiel do exilu a vyučoval na renomovanej škole Architectural Association v Londýne.
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
- vila Vladimíra Vančuru (Zbraslav pri Prahe, 1923)
- nájomný dom na Domažlickej ul. (Praha-Žižkov, 1923 – 1924, spolu s Kamilom Roškotom)
- Olympic, obchodný, kancelársky a bytový dom na Spálenej ulici (Praha, 1924 – 1927)
- vila, Nad olšinami 4 (Praha-Strašnice, 1926)
- Gibiánova vila, Charlesa de Gaulla 2 (Praha-Bubeneč, 1927 – 1929)
- Jednota súkromných úradníkov, kancelársky dom (Praha-Vinohrady, 1930 – 1931)
- Liečebný dom Machnáč (Trenčianske Teplice, 1929 – 1932)
- Strakonice, regulačný plán (1930)
- projekt prestavby pražskej dopravnej siete, 1931, spolu s J. Špalkom
- Česko-slovenský pavilón na Medzinárodnej výstave umenia a techniky v modernom živote (Paríž 1937, spolu so Z. Kejřom, B. Soumarom a L. Sutnarom)
- rodinný dom, Nad koupadly (Praha-Hodkovičky, 1939)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- Ing. arch. Dvořák, Kamil, DrSc. :Jaromír Krejcar, www.archiweb.cz
- FOLTÝN, Ladislav. Slovenská architektúra a česká avantgarda 1918-1939. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku architektov Slovenska, 1993. ISBN 8090048366.
- NOVÁ, Otakar. Česká architektonická avantgarda. Praha : Prostor, 1998. ISBN 80-85190-70-2.
- ŠVÁCHA, Rostislav. Od moderny k funkcionalizmu. Praha : Victoria Publishing a. s., 1995. ISBN 80-85605-84-8.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Heslo Archivované 2008-04-05 na Wayback Machine v publikaci Kdo byl kdo v našich dějinách ve 20. století
- Spoločnosť Jaromíra Krejcara
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jaromír Krejcar na českej Wikipédii.