Jaroslav Votruba
| Jaroslav Votruba | |
| český maliar a grafik Vysokých Tatier | |
| Narodenie | 10. apríl 1889 Uhříněves, Česko |
|---|---|
| Úmrtie | 21. júl 1971 (82 rokov) Kežmarok, Slovensko |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Jaroslav Votruba |
Jaroslav Votruba (* 10. apríl 1889; Uhříněves, Česko[1] – † 21. júl 1971; Kežmarok, Slovensko) bol akademický maliar a grafik Vysokých Tatier.
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Jaroslav Votruba sa narodil 10. 4. 1889 v Uhříněves (vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku, teraz súčasť Prahy v Česku) ako najstarší syn manželov Vincenca Votrubu a Heleny Lukeslovej. Študoval na Cisársko-kráľovskej umelecko-priemyselnej škole v Prahe u profesora Jakuba Schikanedra. Potom pôsobil ako stredoškolský pedagóg kreslenia v Olomouci, Brne, Prostějove a od roku 1919 v Bratislave, kde sa usadil už natrvalo. Pred prvou svetovou vojnou navštívil Halič, Nemecko, rakúske Alpy a Viedeň. Medzivojnovom období maľoval aj v Poľsku a Juhoslávii. Za manželku si zobral Máriu Zádrapovú, s ktorou mal dve dcéry Helenu a Jaroslavu. Zomrel 21. 7. 1971 v kežmarskej nemocnici. Pochovaný je v Tatranskej Javorine.
Tvorba a dielo[upraviť | upraviť zdroj]
Pred rokom 1918 sa venoval prevažne grafickej tvorbe, najmä drevorytom, exlibrisom a novoročenkám. Svoje diela vystavoval pravidelne od roku 1911. V roku 1917 vydal prvú grafickú zbierku „Haná“. Zameral sa na krajinomaľbu. Po príchode do Bratislavy maľoval jej okolie a Malé Karpaty, neskôr sa venoval výlučne už len zobrazovaniu Vysokých Tatier, vďaka čomu sa stal známy ako „maliar krásy Vysokých Tatier“. V povedomí odborníkov výtvarného umenia a laickej verejnosti je vnímaný ako maliar Tatier, keď sa po roku 1936 zameral na zobrazenie vysokohorskej prírody. Bol typom krajinára-zberateľa, ktorý pracoval v sériách, vždy na jednu ústrednú tému, pričom sa usiloval dokumentárne ju vyčerpať. Jeho hlavnými maliarskymi technikami boli tempera a olejomaľba, ktoré boli ovplyvnené najmä impresionizmom.
Stal pri zrode Umeleckej besedy slovenskej a Spolku slovenských umelcov, v ktorých ako funkcionár vyvíjal živú aktivitu. Bol členom viacerých umeleckých spolkov na Morave a Slovensku (Sdružení výtvarních umělců moravských, Umelecká beseda slovenská a Spolok slovenských umelcov), v rámci ktorých sa podieľal na príprave viacerých výstav slovenských umelcov na Slovensku a Morave. Jeho poslednou organizátorskou aktivitou ako konateľa SSU bola výstava slovenského umenia v New Yorku v roku 1938.
Počas Slovenského štátu sa svojimi návrhmi známok, bankoviek a suvenírov zapájal do viacerých grafických súťaží. Počas celého života publikoval svoje výtvarné diela aj knižne, často sprevádzané vlastným textom. Snažil sa o kultúrny a turistický rozvoj Vysokých Tatier. Navrhoval založiť v Tatrách galériu, zoologickú a botanickú záhradu a múzeum ľudovej kultúry.
Okrem krajinárskej maľby a grafiky stvárnil aj ľudovú architektúru Oravy a Spiša, slovenské hrady a zámky. Ľudovými motívmi vyzdobil fasády viacerých víl a domov, napr. vila „Hanačka“ a vila architekta Juraja Tvarožka v bratislavskom Starom Meste alebo rodný dom profesora Alojza Miškoviča v Jurgove (dnes Poľsko).
Knižné dielo[upraviť | upraviť zdroj]
- Nad polským mořem. Nad slovanským Baltem. Malířovy dojmy. Bratislava: 1935.
- Klenotnice Jugoslávie. Bratislava: 1937.
- Tatry očami maliara. Dojmy napísané, nakreslené a namaľované. Turč. Sv. Martin: 1944.
- Jar vo Vysokých Tatrách. Dojmy – kresby – obrazy. Bratislava: 1947. (aj angl. , fran. a čes. verzia)
- Pamätné miesta Slovenského národného povstania vo Vysokých Tatrách. Spoluautor L. Beňo. Martin: 1961.