Jarovnice

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jarovnice
obec
Kostol v Jarovniciach
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Sabinov
Región Šariš
Nadmorská výška 422 m n. m.
Súradnice 49°03′00″S 21°04′00″V / 49,050000°S 21,066667°V / 49.050000; 21.066667
Rozloha 20,17 km² (2 017 ha) [1]
Obyvateľstvo 7 711 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 382,3 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1260
Starosta Florián Giňa[3] (SRK)
PSČ 082 63
ŠÚJ 524603
EČV (do r. 2022) SB
Tel. predvoľba +421-51
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Jarovnice 223
E-mailová adresa poslať email
Telefón 051/459 42 06, 459 42 33, 489 19 70
Fax 051/45942 06 33
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Jarovnice
Webová stránka: jarovnice.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Jarovniceobec na Slovensku v okrese Sabinov.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Obcou Jarovnice preteká potok Malá Svinka.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Jarovnice, jedna z mnohých typických obcí Šariša na východnom Slovensku v okrese Sabinov, sa rozprestierajú v Šarišskej vrchovine v údolí potoka Malej Svinky. Osídlené boli v neolite a v ich histórii sa spomínajú slovanské hrobové nálezy. V 13. storočí patrili Bankovi. Prvá písomná zmienka o Jarovniciach pochádza z roku 1260, keď boli v majetku Merša, Jána zo Svinie. Začiatkom 14. storočia to boli dve osady, Vyšné a Nižné Jarovnice, ktoré v 15. storočí splynuli a patrili Berzeviczyovcom, v 17. storočí Szinyeiovcom, v 18. storočí Péchyovcom a v 19. storočí opäť potomkom rodu Szinyeiovcov. V tom čase bolo v obci 83 domov a 616 obyvateľov. Boli to roľníci, ovocinári a vyrábali drevené náradie.

20. júla 1998 zasiahla obec povodňová vlna na rieke Malá Svinka, vysoká až 4 metre, ktorá postihla najmä miestnu rómsku osadu. Povodeň si vyžiadala 50 životov.[4]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Rímskokatolícky kostol[upraviť | upraviť zdroj]

Najvýznamnejšou stavbou bol v Jarovniciach odnepamäti rímskokatolícky kostol, renesančne prestavaný roku 1524 a značne rozšírený v roku 1768. Je zasvätený Svätému Antonovi Pustovníkovi, ktorého si obyvatelia obce oddávna s úctou pripomínajú každoročne 17. januára. Nádvorie kostola obklopovali mohutné, niekoľko storočné lipy a o niečo mladšie gaštany. Súčasníci sa z minulosti pamätajú na niekdajšie tri veľmi staré lipy nezvyčajných rozmerov, ktorých vek sa odhadoval na 400 – 600 rokov.

Od roku 1871 bol na hlavnom oltári umiestnený oltárny obraz Svätého Antona Pustovníka, ktorý namaľoval Pavol Szinyei Merse. Szinyeiovci, ktorí boli patrónmi farského kostola i kostolov v okolitých dedinách, dali v Jarovniciach postaviť aj pôvodne neskororenesančný, v 70. rokoch 18. storočia barokovo prestavaný poschodový kaštieľ. V tých časoch bol obklopený nádhernými parkmi so stovkami domácich a cudzokrajných stromov-velikánov. Podľa prameňov, ktoré sa zachovali v kronikách Szinýeiho rodu, základy kaštieľa položil Bank bán, ktorý tam mal poľovnícky dom. Prízemná časť s mohutnými klenbami a meter hrubými múrmi je veľmi stará. Pravdepodobne poschodovú nadstavbu kaštieľa dali postaviť Szinyeiho predkovia Szinyei Merse Ladislav (1753 – 1811) s manželkou Annou Máriássý (1760 – 1826). Jednoduchosť stavby zvýrazňuje dvojitá Mansartova strecha. V budove kaštieľa vítalo návštevníka okolo 16 miestností najrôznejších rozmerov s množstvom chodieb a schodov. V minulosti boli vzácnosťou nádherné keramické pece rozmanitých tvarov, veľkostí, ale aj výzdoby. Ich zaujímavosťou bolo, že nemali vykurovacie otvory z izieb, ale zo skrytých chodieb, akoby tunelov, medzi miestnosťami. Na poschodí v prostrednej časti bola zaujímavá najpriestrannejšia oválna sála objektu s dĺžkou asi 15 metrov, s mohutnou klenbou. V minulosti udivovala jej pôvodná výzdoba fresiek z roku 1789, ktoré zobrazovali mytologické výjavy Saturna, Kleio a Dianu. V severovýchodnej časti kaštieľa zaujme poschodová prístavba s točitými schodmi a kopulovitou vežou. Na priečelí kaštieľa upútaval pozornosť rodový erb Szinyeiovcov, vytesaný do žuly: okrídlený anjel s rybou v náručí. V súčasnosti sa erb nachádza na miestom cintoríne uprostred železnej ohrady rodinnej hrobky Sziynei Marse.

Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]

Pomník obetiam povodne z 20. 7. 1998.

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. TERAZ.SK. Pred 15 rokmi zmietla rozvodnená Svinka v Jarovniciach rómsku osadu [online]. TERAZ.sk, 2013-07-20, [cit. 2020-02-15]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jarovnice