Jaskyniar vodný
| Jaskyniar vodný | ||||||||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
 |
||||||||||||||||||||||||||||||
 |
||||||||||||||||||||||||||||||
|
||||||||||||||||||||||||||||||
| Vedecký názov | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Proteus anguinus Laurenti, 1768 |
||||||||||||||||||||||||||||||
 |
||||||||||||||||||||||||||||||
| Rozšírenie | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | ||||||||||||||||||||||||||||||
Jaskyniar vodný (iné názvy: macarát jaskynný, mlok jaskynný; lat. Proteus anguinus) je slepý druh obojživelníka, endemit žijúci v podzemných vodách krasových jaskýň v Dinároch. Žije vo vodách, ktoré tečú cez rozsiahly vápencový región povodia rieky Soča blízko mesta Trieste (Taliansko), v južnom Slovinsku v juhozápadnom Chorvátsku a v Hercegovine.[1] Bol introdukovaný aj do francúzskych Pyrenejí a na severovýchod Talianska.[2] Je to jediný európsky výlučne jaskynný chordát. Miestni obyvatelia ho pre biele sfarbenie príležitostne nazývajú „ľudská ryba“[3] (doslovný preklad z slovin. človeška ribica a chorv. čovječja ribica) alebo „biela/jaskynná salamandra“.
Prvá písomná zmienka o jaskyniarovi pochádza z diela Slava vojvodine Kranjske od Valvasora, opísal ho ako dračie mláďa.[4] Jaskyniara spomenul vo svojom diele Pôvod druhov aj Charles Darwin ako príklad redukovania častí organizmu, ktoré sa nepoužívajú.[5]
Obsah |
Opis [upraviť]
Tento živočích je známy svojou adaptáciou pre život v úplnej tme a v podzemnom afotickom prostredí. Jeho oči nie sú nedokonale vyvinuté, je čiastočne slepý (na svetlo je citlivý), ale ostatné zmysly, má zlepšený hlavne čuch a sluch, dokáže detegovať vibrácie, má chemoreceptory a elektroreceptory. V pokožke nemá pigment, jeho sfarbenie je biele až ružovkasté, môže byť sivé alebo aj žlté.[6] Na rozdiel od väčšiny obojživelníkov je jaskyniar výlučne vodný živočích. Vodu nikdy neopúšťa, vo vode spí, kŕmi sa a rozmnožuje.[6] Žije v jemne nakyslej sladkej vode s vysokým obsahom kyslíka. Teplota vody je v rozmedzí od 5 do 15 °C.[2]
Na predných končatinách má tri prsty ale na zadných iba dva.[3] Je to neotenický druh, čiže je pohlavne dospelý už v larválnom štádiu.[7] Už v larválnom štádiu má veľké vonkajšie žiabre červenej farby. Tie mu ostávajú po celý život. Má dlhý chvost a ploskú podlhovastú hlavu. Dorastá do 20 – 30 cm.[6]
Potrava [upraviť]
Živí sa rôznonôžkami, larvami hmyzu a ďalšími malými bezstavovcami. Požierajú aj detrit.[8] Korisť v tme loví pomocou chemoreceptorov, je citlivý na zvukové vlny a vibrácie.[9]
Rozmnožovanie [upraviť]
Rozmnožovanie nie je sezónne a závisí od stability biotopu v ktorom sa nachádzajú.[3] Počas rozmnožovania sú samci teritoriálny a agresívne bránia svoje územie.[2] Samec vábi samičku pachom, ktorý k nej umiestni kývaním chvosta. Potom pred samičku umiestni spermie, ktoré samica zachytí kloakou. Po oplodnení samička pripevní na kamene alebo kmene cca 70 až 100 vajíčok.[6] Vajíčka stráži samica. Samica môže spermie uložiť v kloake (spermathecae) aj na viac ako 6 mesiacov a tým proces oplodnenia oddialiť. Dokážu sa rozmnožovať aj rodením živých mláďat (viviparia).[3][8] Ich rozmnožovací cyklus je veľmi pomalý, pária sa cca každých 12 rokov.[2]
Poddruh [upraviť]
Proteus anguinus parkelj (Sket & Arntzen, 1994) je považovaný za jediný poddruh jaskyniara vodného.[3] Tento poddruh žije v menej extrémnejšom prostredí. Obýva teplejšie a povrchové vody.[8] Má väčšie oči, kratšiu hlavu a viac pigmentu. Vyskytuje sa v regióne Bela Krajina na západe Slovinska.[10]
Niektoré zdroje uvádzajú, že p. a. parkelj je samostatný taxón[11], prípadne variant Proteus anguinus[2]. Genetický výskum v roku 2006 zistil, že na molekulárnej úrovni sú skoro nerozlíšiteľní.[12]
Referencie [upraviť]
- ↑ Sket B.. Distribution of Proteus (Amphibia: Urodela: Proteidae) and its possible explanation. Journal of Biogeography, 1997, roč. 24, čís. 3, s. 263 – 280. DOI: 10.1046/j.1365-2699.1997.00103.x.
- ↑ a b c d e Meaton, J. 2011. "Proteus anguinus" (On-line), Animal Diversity Web. Prístup 29. december 2011 at [1].
- ↑ a b c d e Grzimek’s Animal Life Encyclopedia, 2nd edition. Volume 6, Amphibians, edited by Michael Hutchins, Devra G. Kleiman, Valerius Geist, and Melissa C. McDade. Farmington Hills, MI: Gale Group, 2003.
- ↑ Baker, Nick. "The Dragon of Vrhnika – The Olm". Nickbaker.tv. Prístup 2009-12-05.
- ↑ Darwin C. (1859). On the origin of species by means of natural selection, or the preservation of favoured races in the struggle for life. London: John Murray.
- ↑ a b c d O´SHEA, Mark; HALLIDAY, Tim. Plazy o obojživelníky. Bratislava : Ikar, 2005. ISBN 8055110654.
- ↑ Burnie D. & Wilson D.E. (eds.). Animal. London : DK, 2001. ISBN 0-7894-7764-5. S. 61, 435.
- ↑ a b c IUCN 2009
- ↑ Hüpop K. (2000). How do cave animals cope with the food scarcity in caves?. In: Culver D.C. et al. (ed.): Ecosystems of the world: Subterranean Ecosystems, pp. 159–188. Amsterdam: Elsevier
- ↑ Sket B. & Arntzen J.W. (1994). A black, non-troglomorphic amphibian from the karst of Slovenia: Proteus anguinus parkelj n. ssp (Urodela: Proteidae). Bijdragen tot de Dierkunde 64:33–53.
- ↑ Arntzen, J.W. and Sket, B. 1996. Speak of the Devil: the taxonomic status of Proteus anguinus parkelj revisited (Caudata: Proteidae). Herpetozoa: 165-166. [2]
- ↑ Goricki, S. and Trontelj, P. 2006. Structure and evolution of the mitochondrial control region and flanking sequences in the European cave salamander Proteus anguinus. Gene, Volume 378, 15 August 2006, Pages 31-41..
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jaskyniar vodný
Wikidruhy ponúka informácie na tému Jaskyniar vodný
Zdroje [upraviť]
- Jan Willem Arntzen, Mathieu Denoël, Claude Miaud, Franco Andreone, Milan Vogrin, Paul Edgar, Jelka Crnobrnja Isailovic, Rastko Ajtic, Claudia Corti 2009. Proteus anguinus. In: IUCN 2011. IUCN Red List of Threatened Species. Version 2011.2. <www.iucnredlist.org>. Prístup 29. december 2011.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku olm na anglickej Wikipédii.
