Jasovská jaskyňa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetové dedičstvo UNESCO
Caves of Aggtelek Karst and Slovak Karst*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO

Jasovska jaskyna 1.JPG
Jasovská jaskyňa
Štát Slovensko Slovensko
Typ národná prírodná pamiatka
Kritériá viii
Identifikačné č. 725-858
Región** Lokality Svetového dedičstva v Európe
Súradnice 48°40′38″S 20°58′33″V / 48.677222°S 20.975833°V / 48.677222; 20.975833Súradnice: 48°40′38″S 20°58′33″V / 48.677222°S 20.975833°V / 48.677222; 20.975833
História zápisu
Zápis 1995  (19. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.
** Klasifikované regióny podľa UNESCO.
Jasovská jaskyňa

Jasovská jaskyňa je kvapľová jaskyňa v Slovenskom krase pri Jasove.

Nachádza sa v najvýchodnejšej časti Slovenského krasu, pri obci Jasov. Umelý vchod leží v údolí Bodvy vo výške 256 m n. m., prirodzený otvor, ktorý dnes slúži ako východ, vo výške 286 m. Jasovská jaskyňa je najstaršia sprístupnená jaskyňa na Slovensku: už roku 1846 bola čiastočne sprístupnená mníchmi z jasovského kláštora. V rokoch 19221924 boli objavené aj nižšie ležiace časti jaskyne. V roku 1924 vybudovali v jaskyni betónové chodníčky a zaviedli elektrické osvetlenie. Jej dĺžka je 2 811 m, z čoho je verejnosti sprístupnených 550 m (dĺžka prehliadkovej trasy je 720 m).

Jasovská jaskyňa vznikla v masíve Jasovská skala, ktorý tvoria čisté svetlosivé druhohorné vápence. Je utvorená v piatich poschodiach, ktoré sú pospájané komínmi. Oválny tvar chodieb a povalové korytá dokazujú, že ju vytvorili vody riečky Bodvy, ktoré vnikali do úzkych puklín, rozširovali ich a vytvorením podzemného toku formovali chodby pozdĺž tektonických porúch. Na križovatkách puklín vznikli v dôsledku odlamovania sa skál rozsiahlejšie dómy, ako Dóm netopierov, Bludisko a pod. Kvapľové útvary majú podobu mohutných nástenných vodopádov (Starý dóm, Netopierí dóm, Veľký dóm), zväčša už odumretých a zvetrávajúcich do siva. V Starom dóme sú stalagnáty s obvodom až 18 m. Miestami sa objavujú na povale aj svieže tenké brká (Veľký a Biely dóm, Brková chodba), ako aj palicovité stalagmity (Medvedia sieň).

Charakteristické brčkovité stalaktity a mohutné pagody rôzneho tvaru a sfarbenia bohato zdobia veľké, vodou vyerodované podzemné priestory. Častým javom sú jaskynné škrapy.

Archeologické nálezy[upraviť | upraviť zdroj]

Jaskyňa je jednou z najstarších známych jaskýň na Slovensku. Niektoré časti sú známe od nepamäti, o čom svedčia archeologické nálezy z paleolitu, neolitu a halštatu, ale aj z archeologicky mladších období. Prieskum tohto náleziska sa začal už v roku 1878, keď E. Nyáry a A. Tallóczy urobili prvý archeologický a paleontologický výskum vo vstupných častiach jaskyne. Ďalší významný speleoarcheologický výskum sa uskutočnil v roku 1916. Vtedy geológ dr. T. Kormos a jeho spolupracovníci odkryli črepiny a časti nádob z bukovohorskej a pilinsko-kyjatickej kultúry, bronzové predmety a množstvo osteologického materiálu. Na najvyššom poschodí, v suchom výklenku v Husitskej sieni sa na stene nachádza známy, švabachom písaný nápis z roku 1452, hovoriaci o víťazstve bratríckych vojsk nad J. Huňadym pri Lučenci.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok obsahuje materiál získaný zo serveru www.mineraly.sk so súhlasom webmastera.