Jazyk architektúry

Termín jazyk architektúry zaviedol anglo-americký architekt, teoretik architektúry a filozof Charles Jencks, ktorý bol významným predstaviteľom postmodernistického myslenia. Mnohokrát jemu samému je pripisovaný vznik a uvedenie do obehu výrazu postmodernizmus. Známy aj ako teoretik postmodernej architektúry.

V roku 1977 vydal knihu The Language of Post-modern Architecture (Jazyk postmodernej architektúry). Tento dokument bol reakciou na anonymitu a uniformizáciu internacionálneho štýlu a stal sa základom pre ďalší teoretický a praktický rozvoj postmodernej architektúry.

Charles Jencks presne vymedzuje hranice postmodernizmu tým, že postmoderným architektom uznáva iba tých, ktorí chápu architektúru ako jazyk.

Internacionálny štýl podľa neho používal príliš abstraktnú estetiku, ktorá sa takým spôsobom stala anonymnou, neschopnou vyjadriť skutočný význam architektonického diela. Pre podobné výrazové prostriedky budova stratila svoju schopnosť nadviazať kontakt s pozorovateľom. Nevytvorila sa teda komunikácia, ktorá je podľa Charlesa Jencksa nevyhnutná. Dôraz kládli na interakciu architekta s užívateľom. Komunikácia sa vytvára pomocou znakovej sústavy nesenej architektonickými dielami. Lingvistický prístup používal dávno nepoužívané významy, z histórie vyberali slová, ktoré nám v pamäti vyvolávajú svoje niekdajšie obsahy.

Táto sústava sa nazýva jazyk architektúry. Slovami, ktoré tvoria základ tohto jazyka sú typologické prvky architektúry: okno, dvere, stĺpy, priečky, oblúky atď. Aplikácia jazyka sa spájala s metaforickosťou, využívali náznaky, narážky a obrazy. V období funkcionalizmu slová ako oblúk, klenba, tympanón boli zakázané. Slovník ktorý dovtedy používala moderna bol redukovaný a obmedzený na minimum, stal sa cudzí a vlastne nezrozumiteľný prostému vnímateľovi. Jazyk prestal fungovať.

Okrem Jencksa sa neskôr viacerí autori venovali skúmaniu kvalít, ktoré spodobujú architektúru, prípadne ju vyjadrujú. Robert Venturi zložitosti a protikladnosti, Adolf Loos ornamentálnosti, Rem Koolhaas veľkosti, s viacerí pravdivosti, estetike či funkčnosti, ktoré patria k základným pojmom alebo výrazovým prostriedkom ktoré architektúra spodobuje.

Zdroje

• Dulla, M.: Dejiny architektúry 20. storočia, Slovenská technická univerzita v Bratislave vo vydavateľstve STU, Bratislava, 2002, str.: 85-86., 99.