Jean-Louis Guez de Balzac
| Jean-Louis Guez de Balzac | |
 | |
| Narodenie | 31. máj 1597 Angoulême, Francúzsko |
|---|---|
| Úmrtie | 8. február 1654 (56 rokov) Angoulême, Francúzsko |
| Odkazy | |
| Commons |  Jean-Louis Guez de Balzac |
Jean-Louis Guez de Balzac (* 31. máj 1597,[1] Angoulême, Francúzsko - † 8. február 1654, Angoulême) bol francúzsky spisovateľ, prezývaný reštaurátor francúzskeho jazyka. Prispel k reforme francúzštiny.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Bol synom starostu v Angoulême, Jeana Louisa Gueza, ktorý povýšil do šľachtického stavu a k menu pridal prídomok de Balzac podľa léna na brehu rieky Charente, kde postavil svoj zámok.
Po štúdiách u jezuitov od roku 1612 navštevoval univerzitu v Leidene, kde sa spolu so svojím spolužiakom a pravdepodobne milencom Théophilom de Viau do radu problémov. Potom pracoval ako tajomník u vojvodu de Nogaret de La Valette v Metz. Po dvoch rokoch v Ríme v rokoch 1621 až 1623 ako zástupca kardinála de La Valette d'Épernon odišiel do Paríža, kde si vytvoril dobrú povesť. Richelieu ho ustanovil historiografom a kráľovským poradcom s penziou 2 000 livre.
Prvý zväzok Listov, vydaných roku 1624, mu priniesol veľkú slávu. Navštevoval literárny salón v Hôtel de Rambouillet, spolu so spisovateľmi Chapelainom, Malherbom, alebo de Boisrobertom. Avšak pýcha, ktorá bola znamením roztopašnosti charakterizujúcej jeho Listy, spôsobila, že sa stal objektom útokov zo strany jezuitu Françoisa Garassa. Bol to ten istý, ktorý sa pokúsil odsúdiť Théophila de Viau k upáleniu na hranici. V nasledujúcich rokoch bol obviňovaný z vykrádania diel minulých aj súčasných autorov, Jean Goulu, predstavený rádu Feuillantov ho napadol v pamflete Lettres de Phyllarque à Ariste roka 1627.
Jeho domýšľavá povaha sa zle vyrovnávala s týmito neustálymi útokmi a preto odišiel do ústrania na svoj zámok pri Angoulême. Tu pokračoval v korenšpodencii so svojimi parížskymi priateľmi.
V roku 1634 sa stal jedných zo zakladajúcich členov Francúzskej akadémie.
Na konci svojho života odišiel do konventu kapucínov v Angoulême. Nemocnici v Angoulême odkázal 12 000 livrov.
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
- Oeuvres diverses (1644). Paríž, Honoré Champion, 1995 ISBN 2-85203-486-7
- Les entretiens (1657). Parříž, M. Didier, 1972
- Aristippe, ou De la cour (1664)
- Les entretiens de feu monsieur de Balzac (1663)
- Les Premières lettres de Guez de Balzac, 1618-1627, Paríž, E. Droz, 1933-1934
- Oeuvres (1665) Genève, Slatkin Reprints, 1971
- Oeuvres choisies, Paríž, Larousse, 1936
- Le princa, ed. Christian Leroy. Paríž : Table ronde, 1997 ISBN 2-7103-0750-2
- Épîtres latines Sous la direction de Jean Jehasse, Preface de Bernard Yon, Saint-Étienne, Presses universitaires de Saint-Étienne, 1982 ASIN 2867240115
Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- Bernard Beugnot, Fortunes de Guez de Balzac : actes du colloque de Balzac, 16-19 septembre 1997, Paríž, H. Champion, 1998
- Bernard Beugnot, Guez de Balzac, Paríž : Memini, 2001
- Bernard Beugnot, Jean-Louis Guez de Balzac : Bibliographie générale, Saint-Étienne, Université de Saint-Étienne, 1979
- Bernard Beugnot, Les débuts littéraires de Guez de Balzac, Torino, Società Editrice internazionale, 1968
- Gustave Cohen, Écrivains français en Hollande dans la première moitié du 1879-1958, Paris, Champion, 1920
- Joseph Declareuil, Les idées politiques de Guez de Balzac,Paríž, V. Giard & amp; E. Briere, 1907
- Gaston Guillaumie, J.L. Guez de Balzac et la prose française; contribution à l'étude de la langue et du style pendant la première moitié du XVII} seile Paríž, A. Picard, 1927
- C. Hippeau, etudy sur Jean-Louis Guez de Balzac, Paríž, Académie française, 1850-1859
- Jean Jehasse, Guez de Balzac et le géniov romain : 1597-1654, Saint-Étienne, Université de Saint-Étienne, 1977
- Ulrike Michalowski, L'usage du je et la peinture du moi dans les lettres de Guez de Balzac. These pour le doctorat de l'université de la Sarre, 1994
- Jean-Émile Sabrazès, Les propos aigres-doux de Guez de Balzac sur Montaigne, Bordeaux, A. Destout, 1933
- Jean-Baptiste Sabria, Les idées religieuses de J.-L. Guez de Balzac, Paríž, F. Alcan, 1913
- Jean Sabrazes, Les Pensées de Guez de Blazac; notes et Remarques, Bordeaux, A. Destout, 1934
- FE Sutcliffe, Guez de Balzac et son temps; littérature et politique, Paríž, A.G. Nizet, 1959
- Youssef Zobeidah, Polémique et littérature chez Guez de Balzac, Paríž, AG Nizet 1972
- Roger Zuber, Les Belles infidèles et la formation du goût classique. Perrot d'Ablancourt et Guez de Balzac, Paríž, A. Colin, 1968
- Jean Goulem, Zb des pièces touchant l'Eloquence, et les différends entre Narcisse, Phylarque & amp; Aristarque, Paris, 1628
- François Ogier, Apológia pour Monsieur de Balzac, 1627, Saint-Étienne : Poblikováno v l'Université de Saint-Étienne, 1977
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Le Robert historique donne 1595
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Jean-Louis Guez de Balzac na českej Wikipédii a Jean-Louis Guez de Balzac na francúzskej Wikipédii.
| Predchodca prvý člen |
Kreslo 28 Francúzska akadémia 1634–1654 |
Nástupca Paul-Philippe Hardouin de Péréfixe |