Jekaterina Vladimirovna Riazanovová
| Jekaterina Vladimirovna Riazanovová | |
|---|---|
 | |
| Riazanovová s partnerom Iliom Tkačenkom v roku 2010 | |
| Osobné informácie | |
| Reprezentuje krajinu |  Rusko |
| Dátum narodenia | 6. apríl 1991 (33 rokov) |
| Miesto narodenia | Moskva,  ZSSR
|
| Bydlisko | Moskva, Rusko |
| Výška | 166 cm |
| Partner | Ilia Tkačenko |
| Bývalí partneri | Jonathan Guerreiro Kirill Vachnenko |
| Tréner | Alexej Gorškov Igor Špiľband |
| Bývalí tréneri | Oleg Volkov |
| Choreograf | Viktor Konevskij |
| Korčuliarsky klub | Odincovo FSC |
| ISU Osobné rekordy | |
| Celkové skóre | 157,77 (ME 2013) |
| Krátky program | 64,52 (ME 2013) |
| Voľný program | 93,25 (ME 2013) |
Jekaterina Vladimirovna Riazanovová (rus. Екатерина Владимировна Рязанова) (* 6. apríl 1991, Moskva, ZSSR, dnes Rusko) je ruská krasokorčuliarka vystupujúca v kategórii „tanečné páry“. S partnerom Iliom Tkačenkom sú viacnásobní medailisti na súťažiach série „Grand Prix“ a viacnásobní medailisti na Majstrovstvách Ruska. Vo februári 2013 boli podľa oficiálneho rebríčka ISU jedenástym najlepším krasokorčuliarskym tanečným párom sveta.[1]
Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]
Otec Jekateriny Riazanovovej Vladimir bol členom ruského národného ragbyového tímu.[2] Má staršieho brata.[3]
Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]
Riazanovovej rodičia ju ako malú prihlásili na korčuľovanie, aby sa jej zlepšil zdravotný stav.[4] Spočiatku korčuľovala v sólovej kategórii, kvôli problémom s členkom však prešla do kategórie tanečných párov k trénerke Svetlane Alexejevovej.[4][5] So svojím prvým partnerom Kirillom Vachnenkom tancovala iba šesť mesiacov.[4] Potom vytvorili tanečný pár s Austrálčanom Jonathanom Guereirom v lete 2006.[4][5] Súťažili spolu tri sezóny a dosiahli výborné výsledky v juniorských súťažiach. Získali spolu bronzovú medailu na MS juniorov v roku 2009. Trénovali v Moskve pod vedením Jeleny Kustarovovej a Svetlany Alexejevovej.[6] Po skončení sezóny 2008/2009 sa pár z iniciatívy Riazanovovej rozpadol. Ako povedala: „s Guereirom sme mali výborný vzťah, veľmi dôverný, hovorili sme si absolútne o všetkom. Ale v určitej chvíli som pochopila, že ak sa chcem dostať vyššie, musím hľadať iného, staršieho partnera. Povedať to Jonymu [Guereirovi] bolo neuveriteľne ťažké, ale taký je športový život. Mrzí ma iba, že od tých čias sa nestýkame.“[4]
Sezóna 2009/2010[upraviť | upraviť zdroj]
Na jar 2009 tanečník Ilia Tkačenko, ktorý bol vtedy bez partnerky, prejavil po spoločných skúšobných tréningoch záujem korčuľovať s Riazanovovou.[7] Toto rozhodnutie sa však nestretlo s pozitívnou odozvou Ruskej korčuliarskej federácie.[7] Dvojicu začal trénovať Gorškov v športovo centre „Odincovo“, neďaleko Moskvy.[7]
Tkačenko a Riazanovová začali spoločne súťažiť na medzinárodných podujatiach sezóny 2009/2010. Na „Nebelhorn Trophy 2009“ skončili na 4. mieste a na „Cup of Russia 2009“ na šiestom mieste. Na Majstrovstvách Ruska 2010 obsadili štvrtú priečku.
Sezóna 2010/2011[upraviť | upraviť zdroj]
Na začiatku sezóny 2010/2011 sa Tkačenko s Riazanovovou rozhodli zrušiť plánovaný voľný tanec a pripraviť si úplne nový.[8] Boli prihlásení na dve súťaže série „Grand Prix“ - „Skate America 2010“ (skončili na 5. mieste) a „Trophée Eric Bompard 2010“. Na „Trophée Eric Bompard“ vyhrali svoju prvú medailu zo súťaží Grand Prix - striebro. Následne na Majstrovstvách Ruska 2011 získala dvojica striebornú medailu a tým svoju prvú miestenku na Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní.[8]
V januári 2011 na Majstrovstvách Európy v krátkom programe skončili piaty a vylepšili si svoje osobné maximum na 60,91 bodov. Celkovo napokon skončili na 6. mieste. Keďže Rusko malo na základe výsledkov z predchádzajúcich majstrovstiev sveta možnosť vyslať na Majstrovstvá sveta 2011 iba dva tanečné páry a pred Tkačenkom a Riazanovovou skončili dva ruské tanečné páry (Bobrovová / Soloviov a Iľjinychová / Kacalapov), nemohli sa zúčastniť na svetovom šampionáte a zostala im iba pozícia náhradníkov.
Sezóna 2011/2012[upraviť | upraviť zdroj]
V sezóne 2011/2012 štartovali opäť na dvoch súťažiach série „Grand Prix“, a to na „Skate Canada International 2011“ a „Cup of Russia 2011“. Pre túto sezónu si v spolupráci s choreografom Sergejom Petuchovom pripravili voľný tanec, o ktorom Riazanovová povedala: „je to príbeh o mladej žene, ktorá spomína na svojho milého, ktorý už nežije. Ona je tak hlboko ponorená do spomienok na šťastné časy, že jej sny sa zdajú aspoň na malú chvíľu realitou.“[4] Dvojica musela odstúpiť zo súťaže „Nebelhorn Trophy 2011“, pretože Tkačenko nemal hotový cestovný pas a ďalšie cestovné doklady.[9][10] Dňa 13. decembra 2011 Riazanovová utrpela otras mozgu a zlomeninu nosa po tom, čo jej nechtiac počas korčuľovania Tkačenko vrazil lakťom do hlavy. Zranenie si vyžiadalo hospitalizáciu partnerky, ale Riazanovová opustila na reverz nemocnicu 20. decembra.[11][12] Na Majstrovstvách Ruska 2012 26. decembra 2011 vyhrali bronzovú medailu. Nasledovali Majstrovstvá Európy 2012, na ktorých skončili piaty, ale získali malú bronzovú medailu za 3. miesto v krátkom programe. Na Majstrovstvách sveta v krasokorčuľovaní 2012 skončili na 9. mieste.
V apríli 2012, Tkačenko povedal, že strávia nejaký čas prípravou na nasledujúcu sezónu v skupine trénerov Mariny Zujevovej a Igora Špiľbanda v USA,[13] ale trénerská dvojica sa rozišla a Tkačenko s Riazanovovou sa rozhodli ďalej trénovať so Špiľbandom v meste Novi, štát Michigan.[14] [15] Počas sústredenia v Bulharsku Tkačenko stratil rovnováhu pri nácviku zdvíhaných figúr na podlahe v korčuliach a šliapol na ruku Riazanovovej. Bola potrebná operácia ruky, z ktorej sa zotavila dobre.[15] Na návrh Tatiany Tarasovovej, sa rozhodli zrušiť novú voľnú jazdu na hudbu od Pink Floyd - Hey You a urobil novú voľnú jazdu k valčíku z filmov Godfather (Krstný otec).[15]
Sezóna 2012/2013[upraviť | upraviť zdroj]
Sezónu 2012/2013 Tkačenko a Riazanovová začali úspešne. Vyhrali bronz na súťažiach „Skate Canada International 2012“ aj „Trophée Eric Bompard 2012“. Rovnako bronzoví skončili aj na Majstrovstvách Ruska 2013. Na Majstrovstvách Európy 2013 skončili na štvrtom mieste. Vylepšili si však svoje osobné rekordy v počte dosiahnutých bodov v krátkom programe (64,52), voľnej jazde (93,25), ako aj v celkovom počte bodov (157,77).
Programy[upraviť | upraviť zdroj]
S Iliom Tkačenkom[upraviť | upraviť zdroj]
| Sezóna | Krátky program | Voľná jazda | Exhibícia |
|---|---|---|---|
| 2012/2013 |
„My Fair Lady“:
|
|
|
| 2011/2012 [16] |
|
|
|
| 2010/2011 [17] |
|
|
|
| Originálny tanec | |||
| 2009/2010 [18] |
|
|
S Jonathanom Guerreirom[upraviť | upraviť zdroj]
| Sezóna | Originálny tanec | Voľná jazda | Exhibícia |
|---|---|---|---|
| 2008–2009 [6] |
|
|
|
| 2007–2008 [19] |
|
|
|
| 2006–2007 |
|
|
Prehľad výsledkov[upraviť | upraviť zdroj]
S Iliom Tkačenkom[upraviť | upraviť zdroj]
| Výsledky[20] | ||||
|---|---|---|---|---|
| Medzinárodné súťaže | ||||
| Podujatie | 2009/10 | 2010/11 | 2011/12 | 2012/13 |
| ZOH | ||||
| Majstrovstvá sveta | 9 | |||
| Majstrovstvá Európy | 6 | 5 | 4 | |
| GP Bompard | 2 | 3 | ||
| GP Rostelecom | 6 | 4 | ||
| GP Skate America | 5 | |||
| GP Skate Canada | 5 | 3 | ||
| Nebelhorn | 4 | 3 | ||
| Golden Spin | 2 | 1 | ||
| Národné súťaže | ||||
| Majstrovstvá Ruska | 4 | 2 | 3 | 3 |
| GP = Grand Prix; WD = odstúpili zo súťaže | ||||
S Jonathanom Guerreirom[upraviť | upraviť zdroj]
| Výsledky[21] | |||
|---|---|---|---|
| Medzinárodné juniorské súťaže | |||
| Podujatie | 2006–2007 | 2007–2008 | 2008–2009 |
| MS juniorov | 6 | 3 | |
| JGP Final | 8 | 3 | |
| JGP Germany | 2 | ||
| JGP Italy | 2 | ||
| JGP Romania | 9 | 2 | |
| JGP Spain | 1 | ||
| NRW Trophy | 1 J. | ||
| Národné súťaže | |||
| Majstrovstvá Ruska juniorov | 3 | 1 | |
| J. = juniorský level; JGP = Grand Prix juniorov | |||
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ ISUResults.com: ISU World Standings for Single & Pair Skating and Ice Dance
- ↑ Ekaterina Riazanova / Jonathan GUERREIRO: 2008/2009 [online]. International Skating Union (ISU), 01.04.2009, [cit. 2013-02-15]. Dostupné online. Archivované 2009-06-19 z originálu. (v angličtine)
- ↑ Ekaterina Riazanova & Jonathan Guerreiro [online]. www.ice-dance.com, 02.2009. Dostupné online. Archivované 2012-02-27 z originálu. (v angličtine)
- ↑ a b c d e f g JERMOLINOVÁ, Oľga. Надо выходить на лед с мыслью, что мы лучшие [online]. Moskovskije novosti (www.mn.ru), 26. 8. 2011, [cit. 2013-02-12]. Dostupné online. Archivované 2012-12-23 z originálu. (v ruštine)
- ↑ a b MITTAN, Barry. An Aussie in Moscow [online]. www.skatetoday.com, 16.8.2008, [cit. 2013-02-16]. Dostupné online. (v angličtine)
- ↑ a b Ekaterina RIAZANOVA / Jonathan GUERREIRO: 2008/2009 [online]. International Skating Union (ISU), 01.04.2009, [cit. 2013-02-15]. Dostupné online. Archivované 2009-06-19 z originálu. (v angličtine)
- ↑ a b c FLADEOVÁ, Tatjana. Riazanova and Tkachenko get into starting position for Sochi [online]. www.goldenskate.com, 24.7.2011, [cit. 2013-02-12]. Dostupné online. (v angličtine)
- ↑ a b KONDAKOVOVÁ, Anna. Bobrova and Soloviev win first Russian National title [online]. www.goldenskate.com, 28.12.2010, [cit. 2013-02-14]. Dostupné online. (v angličtine)
- ↑ FLADEOVÁ, Tatjana. Russian Skaters Preview New Programs At Test Skates in Moscow [online]. www.ifsmagazine.com, 16.9.2011, [cit. 2013-02-14]. Dostupné online. Archivované 2012-05-17 z originálu. (v angličtine)
- ↑ KULINIČEVOVÁ, Jekaterina. Илья Ткаченко: "С акробатами работаем до сих пор" [online]. www.sport-express.ru, 9.9.2011, [cit. 2013-02-14]. Dostupné online. (v ruštine)
- ↑ FLADEOVÁ, Tatjana. Plushenko Captures Ninth Title [online]. www.ifsmagazine.com, 28.12.2011, [cit. 2013-02-14]. Dostupné online. Archivované 2012-02-03 z originálu. (v angličtine)
- ↑ KONDAKOVOVÁ, Anna. Bobrova and Soloviev defend national title [online]. www.goldenskate.com, 26.12.2011, [cit. 2013-02-14]. Dostupné online. (v angličtine)
- ↑ SIMONENKO, Andrej. Работа в группе Шпильбанда/Зуевой пойдет на пользу - фигурист Ткаченко [online]. www.rsport.ru, 24.4.2012, [cit. 2013-02-14]. Dostupné online. (v ruštine)
- ↑ LUČIANOV, Vladislav. Shpilband opens new horizons for Russian duo [online]. web.icenetwork.com, 14.11.2012, [cit. 2013-02-14]. Dostupné online. Archivované 2014-04-26 z originálu. (v angličtine)
- ↑ a b c KULINIČEVOVÁ, Jekaterina. Екатерина РЯЗАНОВА: "САМА СЕБЕ ЗАВИДУЮ, ЧТО РАБОТАЮ СО ШПИЛЬБАНДОМ" [online]. www.sport-express.ru, 22.08.2012, [cit. 2013-02-14]. Dostupné online. (v ruštine)
- ↑ Ekaterina RIAZANOVA / Ilia TKACHENKO: 2011/2012 [online]. International Skating Union (ISU), 31.03.2012, [cit. 2013-02-15]. Dostupné online. Archivované 2021-05-14 z originálu. (v angličtine)
- ↑ Ekaterina RIAZANOVA / Ilia TKACHENKO: 2010/2011 [online]. International Skating Union (ISU), 18.10.2010, [cit. 2013-02-14]. Dostupné online. Archivované 2010-10-27 z originálu. (v angličtine)
- ↑ Ekaterina RIAZANOVA / Ilia TKACHENKO: 2009/2010 [online]. International Skating Union (ISU), 20.03.2010, [cit. 2013-02-14]. Dostupné online. Archivované 2010-04-21 z originálu. (v angličtine)
- ↑ Ekaterina RIAZANOVA / Jonathan GUERREIRO: 2007/2008 [online]. International Skating Union (ISU), 15.03.2008, [cit. 2013-02-15]. Dostupné online. Archivované 2008-06-11 z originálu. (v angličtine)
- ↑ „Competition Results: Ekaterina RIAZANOVA / Ilia TKACHENKO“ [online]. International Skating Union (ISU), 1.2.2013, [cit. 2013-02-15]. Dostupné online. (v angličtine)
- ↑ „Competition Results: Ekaterina RIAZANOVA / Jonathan GUERREIRO“ [online]. International Skating Union (ISU), 1.4.2009, [cit. 2013-02-15]. Dostupné online. (v angličtine)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jekaterina Vladimirovna Riazanovová
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Рязанова, Екатерина Владимировна na ruskej Wikipédii a Ekaterina Riazanova na anglickej Wikipédii.
