Jela Špitková

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jela Špitková
Jela Špitková
slovenská a rakúska husľová sólistka

Narodenie 1. január 1947 (67 rokov)
Nové Mesto nad Váhom, Slovensko, Slovensko

Prof. Jela Špitková (* 1. január 1947, Nové Mesto nad Váhom, Slovensko) je slovenská a rakúska husľová sólistka, ktorá koncertuje po celom svete. Okrem koncertovania sa venuje pedagogickej činnosti a je profesorkou na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni a na Fakulte múzických umení AU v Banskej Bystrici. Jej husľová hra je zachytená (nahrala 900 minút z jej husľového repertoáru, z toho 30 husľových koncertov) na gramoplatne a CD, ktoré sa predávajú po celom svete. Okrem toho je jej hra zachytená rôznymi medzinárodnými rozhlasovými spoločnosťami.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Jela Špitková sa začala venovať hre na husle ako šesťročná na hudobnej škole v Novom Meste nad Váhom. V štúdiu ďalej pokračovala na konzervatóriu v Bratislave v triede profesora Albína Vrteľa. Už počas štúdia na konzervatóriu začala koncertovať v zahraničí a reprezentovala bývalú ČSSR v Nemecku, Anglicku, Holandsku, Taliansku, Poľsku a vo Švajčiarsku. V priemere odohrala v tom čase okolo 50 koncertov za rok. V 4. ročníku konzervatória bola vybraná spolu s Editou Gruberovou a Mariánom Lapšanským reprezentovať ČSSR na turné po Holandsku. O rok neskôr hrala po prvý raz v Slovenskej filharmónii ako sólistka Brahmsov Husľový koncert D-dur, s ktorým reprezentovala krajinu v zahraničí, tentoraz na turné po Spojenom kráľovstve. V 6. ročníku opäť reprezentovala krajinu v Spojenom kráľovstve, kde vyhrala konkurzom miesto koncertného majstra European Youth Orchestra, ktorého patrónom bol Yehudi Menuhin. Koncertov tohto orchestra sa zúčastnila v Londýne aj matka kráľovnej Alžbety II.

Štúdium v Prahe a vo Viedni[upraviť | upraviť zdroj]

11-ročná Jela Špitková so svojím bratom Igorom

Štúdium na konzervatóriu ukončila 19. apríla 1968 husľovým koncertom od Piotra Iľjiča Čajkovského D-dur v sále Slovenskej filharmónie ako „najlepší absolvent roka“. Na základe toho dostala päťročné štipendium na štúdium v Moskve na Konzervatóriu P.I.Čajkovského. Ponuku však nemohla hneď prijať. V lete roku 1968 sa zúčastnila na medzinárodnej súťaži v bulharskej Sofii, kde sa umiestnila na treťom mieste a v Sione na medzinárodnej súťaži Tibora Vargu skončila ako druhá.

Keď som prišla 21. augusta zo Švajčiarska do Viedne, dozvedela som sa, že sú slovenské hranice uzavreté, lebo ruské vojsko obsadilo ČSSR. V tom momente mi bolo jasné, že moje štipendium do Moskvy prepadlo. Dva týždne som čakala vo Viedni na otvorenie hranice, aby som mohla ísť domov. Počas tohto čakania som dostala túžbu študovať zatiaľ tam kde som sa nachádzala a tak som išla za najlepším profesorom huslí toho času vo Viedni na Akademie für Musik, za profesorom Odnoposoffom. On si ma dokonca pamätal z jednej medzinárodnej súťaže a okamžite ma prijal bez prijímacích skúšok do svojej triedy.

Nakoľko nebolo isté, či bude môcť prekročiť hranice a opäť prísť do Viedne, prihlásila sa na štúdium do Prahy na AMU, kde bola 1. októbra 1968 prijatá do triedy profesora Alexandra Ploceka. Tak sa stala poslucháčkou dvoch vysokých škôl bez toho, aby to jej dvaja profesori navzájom vedeli. V tom čase mala 21 rokov a celé štúdium si financovala sama ako sólistka. V roku 1970 ukončila s diplomom a s vyznamenaním štúdium na Akadémii vo Viedni, za ktoré dostala aj finančnú odmenu ako vyznamenanie. V tom istom roku sa stala sólistkou Slovkoncertu a zároveň sa zúčastnila medzinárodnej súťaže v Helsinkách a v Londýne, kde obsadila 3. miesto. Zúčastnila sa konkurzu do English Chamber Orchestra, kam však nemohla nastúpiť z dôvodu neudelenia pracovného víza. Zúčastnila sa ďalších medzinárodných súťaži v Prahe, medzinárodnej súťaži Jacques Thibaut, čo jej umožnilo ďalej koncertovať a reprezentovať krajinu v zahraničí. V tom istom roku nahrala svoju prvú platňu pre OPUS. V roku 1972 sa zúčastnila medzinárodnej súťaže Carla Flescha v Londýne a opäť v Sion vo Švajčiarsku medzinárodnej súťaže Tibora Vargu. V tomto čase ukončila aj štúdium v Prahe, kde jej bol opäť udelený titul „najlepší absolvent roku“ spojený s finančnou odmenou. Svoje štúdium na AMU v Prahe zakončila samostatným recitálom v Rudolfinu v sále Českej Filharmónie a s Brahmsovým husľovým koncertom za sprievodu Orchestra hlavného mesta Prahy FOK.

Štúdium v Moskve[upraviť | upraviť zdroj]

Jela Špitková počas koncertu na BHS 1978 s Igorom Oistrachom

V septembri v roku 1971 bola Jela Špitková prijatá po dvoch hodinách predohrávania profesorovi Igorovi Oistrachovi vo Viedenskom hoteli Imperial na postgraduálne štúdium a na ašpirantúru na Čajkovského Konzervatórium v Moskve do jeho triedy. V tom čase mala Jela Špitková tak úspešne rozbehnutú koncertnú činnosť po Európe, že sa stretla so svojim pedagógom Oistrachom aj v Berlíne, Prahe, Paríži a vo Viedni, keď tam náhodou obaja mali svoje koncerty v tom istom období. V tomto čase hrala priemerne 120 koncertov ročne. V roku 1978 v Bratislave vystúpila ako sólistka s Igorom Oistrachom v rámci BHS na koncerte pre dvojo huslí od Johanna Sebastiana Bacha.

Koncertná činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Jela Špitková v Japonsku

Po ukončení ašpirantúry v Moskve sa vrátila Jela Špitková do Bratislavy a stala sa sólistkou Slovenskej Filharmónie. V roku 1976 založila „Suchoňovo kvarteto“, v ktorom hrala so svojim bratom Igorom Špitkom – husle, Jozef Pohoranský – violončelo a s Erikou Friedlovou – viola. Odohrali spolu počas 10 rokov existencie tohto hudobného telesa nespočetné množstvo koncertov na domácich a zahraničných turné, ktoré sčasti boli odvysielané v rozhlase a v televízii. V roku 1978 v zložení troch popredných slovenských inštrumentalistov Jela Špitková – husle, Jozef Pohoranský – violončelo a Marián Lapšanský – klavír, vzniklo „Slovenské trio“ s ktorým taktiež odohrala nespočetné množstvo koncertov, nahrala veľa platní a vzniklo veľa rozhlasových a televíznych nahrávok. Okrem tejto koncertnej činnosti je do dnešného dňa pravidelnou sólistkou Dámskeho komorného orchestra v Bratislave. V rokoch 1975 – 1980 hrala priemerne ročne 140 koncertov za rok ako sólistka, v 60 štátoch na piatich kontinentoch, kde každé 2 – 3 dni vystupovala s iným programom. V roku 1979 sa stala prvou koncertnou majsterkou v Radio Symphony Orchestra Kopenhagen v Kodani. Nakoľko to bolo veľmi ďaleko vzdialené od jej vlasti, spravila konkurz na koncertnú majsterku do Mozarteum Orchester v Salzburgu s ktorým často vystupovala ako sólistka či už Brahmsovho, Čajkovského, alebo Mozartových koncertov a to nielen na abonentných koncertoch vo Veľkom sále Festspielhausu ale aj na početných koncertných turné tohto orchestra do zahraničia.

Počas tohto pôsobenia nahrala aj veľa husľových koncertov ako sólistka za sprievodu tohto hudobného telesa. Povedľa tohto fixného miesta, bola príležitostne koncertnou majsterkou v Frauensymphonieorchester v Kolíne. Jednu sezónu bola aj koncertnou majsterkou v „Theater am Gärtnerplatz“ v Mníchove. Vo Viedni bola taktiež počas 10 rokov svojej kariéry koncertnou majsterkou "1. Frauen Kammerorchesters von Österreich". Popri tom často pôsobila aj v hudobnom telese „Wiener Bachsolisten“. Jej veľké turné na prelome tisícročia smerovalo do Rio de Janeiro po Brazílii, kde hrala Lalovu "Symphonie Espagnole", Vivaldiho Štyri ročné obdobia so sprievodom orchestra „Orchestra Sinfonica Brasileira“ a do Tokia, kde hrala celovečerný recitál a so sprievodom orchestra Sinfoniu concertante od Wolfganga Amadea Mozarta. V roku 2006 absolvovala s Dámskym komorným orchestrom turné po Japonsku.

Pedagogická činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1975 sa stala asistentkou na VŠMU v Bratislave, kde pôsobila štyri roky. Od roku 1980 pôsobila na vysokej škole v Salzburgu v Mozarteu ako asistentka profesora Sándora Végha. Od roku 1985 vyučuje na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni a od roku 1998 tiež na Fakulte múzických umení AU v Banskej Bystrici. Jej žiaci pôsobia ako sólisti aj ako komorní hráči v popredných hudobných telesách od Viedenských filharmonikov po Metropolitan Opera v New Yorku.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]