Jelena Ruslanovna Iľjinychová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Olympijské zlato
Jelena Ruslanovna Iľjinychová
Елена Руслановна Ильиных
2012 European FSC Elena Ilinykh Nikita Katsalapov.jpg
Jelena Iľjinychová s partnerom Nikitom Kacalapovom na ME 2012
Osobné informácie
Reprezentuje krajinu Rusko Rusko
Dátum narodenia 25. apríl 1994 (19 rokov)
Miesto narodenia Aktau, Kazachstan Kazachstan
Bydlisko Moskva, Rusko
Výška 164 cm
Partner Nikita Kacalapov
Tréner Nikolaj Morozov
Denis Samochin
Bývalí tréneri Alexandr Žulin (do 2011)
Oleg Volkov(do 2011)
Choreograf Nikolaj Morozov
Ľudmila Vlasovová
Korčuliarsky klub Vorobievyje Gory
ISU Osobné rekordy
Celkové skóre 183,48 (ZOH 2014)
Krátky program 73,04 (ZOH 2014)
Voľný program 110,44 (ZOH 2014)

Jelena Ruslanovna Iľjinychová (rus. Елена Руслановна Ильиных) (* 25. apríl 1994, Aktau, Kazachstan) je ruská krasokorčuliarka vystupujúca v kategórii „tanečné páry“. S partnerom Nikitom Kacalapovom získali zlato v tímovej súťaži a bronz na ZOH 2014, bronz na ME 2012, striebro na ME 2013 a ME 2014 a sú juniorskí majstri sveta za rok 2010. V januári 2013 boli podľa oficiálneho rebríčka ISU siedmym najlepším krasokorčuliarskym tanečným párom sveta.[1]

Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Iľjinychová a Kacalapov v programe „Don Quijote“ na „Cup of Russia 2010“

Štvorročnú Jelenu priviedla ku krasokorčuľovaniu babička, ktorá ju prihlásila do krúžku zdravotného korčuľovania. Jej prvá trénerka Jekaterina Volkovová však čoskoro rozpoznala jej talent a odporučila venovať sa krasokorčuľovaniu profesionálne. Jelenu začala trénovať v skupine Natalije Dubinskej na štadióne „Sokoľniki“. Spočiatku trénovala v ženskej sólovej kategórii, vo veku 10 – 11 rokov ovládala takmer všetky trojité skoky, ale vždy túžila vyskúšať si tance na ľade, ktoré sa jej zdali niečím osobité a krásne.[2] V rovnakej skupine s Jelenou bol aj Nikita Kacalapov, ktorý podľa vlastných slov „s krasokorčuľovaním som začal dostatočne skoro, ale ako sólista som začal za rovesníkmi zaostávať v skokoch“.[3] Ich matky ich teda dali dokopy a v roku 2005 prešli do kategórie tancov na ľade[3], kde ich trénovali Irina Lobačovová a Ilia Averbuch.[2]

Ale po viacerých nezhodách a kvôli neschopnosti nájsť spoločnú reč a byť tolerantnými voči sebe sa pár v roku 2006 rozpadol.[2] Jelena odišla na 2 roky do USA k trénerskej dvojici Zujevová/Špiľband, Nikita vytvoril pár s Angelinou Kabyševovou pod vedením Alexandra Žulina v Moskve. Jelene sa v USA nedarilo nájsť si tanečného partnera, Nikitovi sa takisto pár s Kabyševovou rozpadol. V roku 2008 sa dvojica Iľjinychová Kacalapov dali znovu dokopy a začali trénovať v tréningovom centre v meste Novogorsk, neďaleko Moskvy pod Žulinovým vedením.

Juniorské súťaže[upraviť | upraviť zdroj]

Iľjinychová s Kacalapovom nastúpili po znovuvytvorení páru do juniorskej sezóny 2008/2009 a na juniorských majstrovstvách Ruska hneď obsadili 4. miesto. V sezóne 2009/2010 sa prvýkrát dostali do zoznamu juniorských reprezentantov Ruskej federácie. Dvojica presvedčivo zvíťazila na súťažiach juniorskej „Grand Prix“ v Maďarsku a v Poľsku, vo finále série juniorskej „Grand Prix“ v Tokiu skončili na druhom mieste. Na juniorských majstrovstvách sveta 2010 v Haagu, keď spolu tancovali ešte iba 1,5 roka, získali 1. miesto.

Sezóna 2010/2011[upraviť | upraviť zdroj]

Iľjinychová s Kacalapovom v programe „Don Quijote“, 2010

V prvej sezóne medzi seniormi (2010 – 2011) sa tanečný pár rozhodol pre baletnú tému (Don Quijote) a pozitívne prekvapil. Ako povedala Iľjinychová: „[tréner Žulin] chcel, aby sme urobili niečo klasické ruské, a len veľmi málo pretekárov súťažilo so skutočným baletným programom v tancoch na ľade“.[4] K autentickosti tanca prispel dokonca aj Iľjinychovej kostým, ktorý šili priamo v Boľšom teatri v Moskve.[4] Svoj seniorský debut zažili na súťaži „NHK Trophy 2010“, kde skončili štvrtí. Nasledoval „Cup of Russia 2010“, kde získali bronzovú medailu, ich prvú medailu na súťaži série „Grand Prix“ seniorov. Na Majstrovstvách Ruska 2011 skončili tretí, čo im zabezpečilo štartovaciu miestenku na majstrovstvá Európy.

Na svojich prvých majstrovstvách Európy získali Iľjinychová s Kacalapovom štvrté miesto, čím si zároveň zabezpečili účasť na svojich prvých seniorských majstrovstvách sveta, kde skončili siedmi. Na konci sezóny sa pár rozhodol ukončiť spoluprácu s Alexandrom Žulinom a Olegom Volkovom a od mája 2011 začal pracovať s trénerom Nikolajom Morozovom.[5][6][7] Podľa vyjadrení Kacalapova, Žulin nemal trpezlivosť, nechodil na tréningy, znižoval počet hodín na ľade. Pár sa cítil bez odbornej pomoci, potrebovali pomôcť s technickou stránkou svojich programov, no boli odkázaní iba na videozáznamy jázd iných párov. Taktiež sústavne vznikali problémy s tréningovým priestorom, nakoľko sa o ľad museli deliť s ďalším špičkovým párom Péchalatovou s Bourzatom, Tomášom Vernerom a ďalšími 15 deťmi. Nepripravenosť sa začala podpisovať aj na umiestnení páru, keď na Majstrovstvách sveta 2011 obsadili až siedmu priečku. Od Žulina vtedy odišli aj francúzski tanečníci Péchalatová a Bourzat.[6]

Sezóna 2011/2012[upraviť | upraviť zdroj]

Na súťaži „NHK Trophy 2011“ počas rozkorčuľovania pred voľnými jazdami si Iľjinychová narazila koleno a poranila sa.[8] Súťaž dokončili, získali bronzovú medailu, ale exhibície sa nezúčastnili.

Na Majstrovstvách Ruska 2012 vyhrali striebro, na Majstrovstvách Európy 2012 napriek priebežnému siedmemu poradiu po krátkom programe získali bronz a vylepšili si osobné maximum. Úspešnú sezónu pár zavŕšil piatym miestom na Majstrovstvách sveta 2012, čo bolo najlepšie umiestnenie spomedzi troch zúčastnených ruských párov.

Sezóna 2012/2013[upraviť | upraviť zdroj]

Sezónu 2012/2013 zahájila dvojica Iľjinychová / Kacalapov víťazstvom na súťaži „Crystal Skate of Romania 2012“, na súťaži série „Grand Prix“ – „Rostelecom Cup 2012“ boli druhí. Na ďalšej súťaži série, na „NHK Trophy 2012“ dostala Iľjinychová pred voľnými jazdami otravu z jedla, ale nakoniec súťaž absolvovali a získali striebornú medailu. Kvalifikovali sa aj na finále série „Grand Prix“ v Soči, kde skončili na 6. mieste.

Na Majstrovstvách Ruska 2013 získal pár Iľjinychová / Kacalapov striebornú medailu za obhajcami titulu Bobrovovou / Soloviovom. Na majstrovstvách Európy zajazdili druhý najlepší krátky tanec a najlepšiu voľnú jazdu, čím si zabezpečili celkové 2. miesto.

Programy[upraviť | upraviť zdroj]

Jelena Iľjinychová s partnerom Nikitom Kacalapovom na MS juniorov 2010
Jelena Iľjinychová s Nikitom Kacalapovom na MS 2011, krátky program
Sezóna Krátky program Voľná jazda Exhibícia
2012 – 2013
2011 – 2012
  • Hip Hip Chin Chin
    hudba: Club des Belugas
  • Mas que Nada
    hudba: Sérgio Mendes
  • Mujer Latina
    hudba: Thalía
2010 – 2011
  • I Put a Spell on You
    hudba: Nina Simone
  • Petite Fleur
  • Rock Around the Clock
Originálny tanec
2009 – 2010
  • Folklór Ánd: Zaklínadlá
    hudba: Incantation
  • Petite Fleur
  • Rock Around the Clock
2008 – 2009
  • Selections
  • Sing, Sing, Sing (With a Swing)
    (so spevom)
2004 – 2005
  • Swing combo

Prehľad výsledkov[upraviť | upraviť zdroj]

(s Nikitom Gennadievičom Kacalapovom)

Výsledky[9]
Medzinárodné súťaže
Podujatie 2008 – 09 2009 – 10 2010 – 11 2011 – 12 2012 – 13
ZOH
Majstrovstvá sveta 7 5
Majstrovstvá Európy 4 3 2
Finále Grand Prix 6
GP Bompard 4
GP NHK Trophy 4 3 2
GP Rostelecom 3 2
Crystal Skate 1
Medzinárodné juniorské súťaže
MS juniorov 1
JGP Final 2
JGP Hungary 1
JGP Poland 1
Národné súťaže
Majstrovstvá Ruska 3 2 2
Majstrovstvá Ruska juniorov 4 2
Tímové súťaže
World Team 5T / 5P
GP = Grand Prix; JGP = Junior Grand Prix
J. = juniorský level; WD = odstúpili
T = tímový výsledok; P = osobný výsledok; medaily sa odovzdávajú iba za výsledky tímu

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ISU World Standings for Single & Pair Skating and Ice Dance [online]. REV. 2012-02-10, [cit. 2012-02-12]. Dostupné online.
  2. a b c FLADEOVÁ, Tatjana. Ilinykh and Katsalapov: The goal is Sochi [online]. www.goldenskate.com : 30.05.2010, [cit. 2013-02-02]. Dostupné online. (v angličtine)
  3. a b Никита Кацалапов: наш тренер Александр Жулин может быть жестким и мягким, деспотичным и демократичным, но он – свой [online]. Ves sport, 29.04.2011, [cit. 2013-02-01]. Dostupné online. (v ruštine)
  4. a b FLADEOVÁ, Tatjana. Pechalat and Bourzat dance to first European title [online]. www.goldenskate.com, 29.1.2011, [cit. 2013-02-02]. Dostupné online. (v angličtine)
  5. SIMONENKO, Andrej. Фигуристы Ильиных/Кацалапов уверены в правильности перехода к Морозову [Krasokorčuliari Iľjinychová/Kacalapov sú presvedčení o správnosti prechodu k Morozovovi] [online]. RIA NOVOSTI.RU, 17.05.2011, [cit. 2013-02-02]. Dostupné online. (v ruštine)
  6. a b RASSKAZOVOVÁ, Inessa. Ильиных и Кацалапов ушли от Александра Жулина. Почему? [Iľjinychová a Kacalapov ušli od Alexandra Žulina. Prečo?] [online]. www.sovsport.ru (Sovetskij sport), 17.05.2011, [cit. 2013-02-02]. Dostupné online. (v ruštine)
  7. SEMIONOV, Roman. "У Морозова принципиально иной подход к работе" („Morozov má principiálne iný prístup k práci“) [online]. www.championat.com (Čempionat.com), 10.09.2011, [cit. 2013-02-02]. Dostupné online. (v ruštine)
  8. FLADEOVÁ, Tatjana. Shibutani and Shibutani capture ice dance gold at NHK Trophy [online]. www.goldenskate.com, 12.11.2011, [cit. 2013-02-02]. Dostupné online. (v angličtine)
  9. Oficiálna výsledková listina na stránke ISU

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Ильиных, Елена Руслановна na ruskej Wikipédii a Elena Ilinykh na anglickej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]