Jeorjos Papadopulos

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jeorjos Papadopulos
grécky generál a diktátor

Narodenie 5. máj 1919, Eleochori
Úmrtie 27. jún 1999

Jeorjos Papadopulos (gr. Γεώργιος Παπαδόπουλος) (* 5. máj 1919, Eleochori – † 1999) bol grécky generál a diktátor v rokoch 1967 – 1973. Bol tvrdý odporca komunizmu a pravdepodobne spolupracoval s americkou CIA. Napriek čiastočnému obmedzeniu slobody počas jeho diktatúry, grécka ekonomika v tomto období napredovala.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Jeorjos Papadopulos sa narodil 5. mája roku 1919 na Peloponéze, v achájskej dedine Eleochori, neďaleko mesta Patra. Jeho otec Christos bol učiteľ a známy politika Jeorja Papandreua, ktorý pochádzal z neďalekej dediny Kalentzi. Papadopulos v roku 1940 vyštudoval vojenskú vysokú školu v Aténach. V roku 1942 sa oženil s Niki Vasiliadi, s ktorou mal deti, Christosa a Chrisulu. Neskôr sa však s Niki rozviedol a v roku 1969, počas svojej vlády sa oženil s Despinou Gaspari, s ktorou mal dcéru Ypermachiu.

Kariéra pred diktatúrou[upraviť | upraviť zdroj]

Papadopulos bol na strane vtedajšieho diktátora Ioannisa Metaxasa a bojoval v bitke proti talianskym fašistickým vojskám v Albánsku, ktorú Gréci vyhrali. Počas nemeckej okupácie Grécka sa Papadopulos nepridal k oslobodeneckej skupine ELAS, nakoľko tu pôsobili aj mnohí komunisti. Po vojne sa pridal do protikomunistickej organizácie, dosiahol hodnosť majora a bol vyškolený americkou CIA, proti komunizmu bojoval aj v gréckej občianskej vojne, kde boli nakoniec komunisti porazení a mnohí z nich, medzi nimi aj civilné obyvateľstvo boli vyhnaní z Grécka. Papadopulos bol aj súčasťou súdu, ktorý odsúdil na smrť zastrelením jedného z popredných gréckych komunistov, Nikosa Belojannisa. Neskôr bol povýšený na plukovníka. Papadopulos bol tiež odporcom gréckej monarchie a vystupoval proti kráľovi Jurajovi. Začiatkom 60. rokov sa situácia v Grécku vyostrila. Pravicovými rebelmi bol totiž zavraždený grécky politik Grigoris Lambrakis, čo viedlo k rozpútaniu nových sporov a odstúpeniu pravicového politika Konstantinosa Karamanlisa. Po nasledujúcich voľbách zostavil vládu politik centristickej strany, Jeorjos Papandreu (starší). ktorého vláda však padla a tak nastúpil premiér Jeorjos Athanasiadis-Novas, ktorý však bol tiež nahradený Iliasom Tsirimokosom. Keď však padla aj jeho vláda, mladý kráľ Konštantín sám vytvoril vládu, toto však malo negatívny ohlas ľudu, preto neskôr bola vláda vymenená a nastúpila vláda Ioannisa Paraskevopulosa s tým, že o niekoľko mesiacov nato budú nové voľby. V týchto voľbách sa predpokladalo víťazstvo centristu Jeorja Papandreua, no ten by sa musel spojiť s ľavicovou stranou, čo sa nepáčilo práve Papadopulosovi, ktorý na základe takéhoto chaosu vyvolal prevrat.

Prevrat[upraviť | upraviť zdroj]

Plukovník Papadopulos sa chystal „obnoviť demokraciu a poriadok“, ako neskôr tvrdil a spojil sa s generálmi, ktorými boli Stylianos Patakkos a Nikolaos Makarezos. Generáli 21.Apríla, týždeň pred voľbami v noci tankami obsadili Atény a zatkli hlavného gréckeho generála Grigoriosa Spandidakisa. V ten deň Papadopulos ovládol celé Grécko, obsadil kráľovský palác a zatkol všetkých členov vlády. Kráľ Konštantín sa nakoniec podrobil diktátorskému režimu.

Diktátor[upraviť | upraviť zdroj]

Papadopulos sa následne nominoval hlavou prevratu a teda vládcom Grécka. Spočiatku však Grécko ovládal prostredníctvom „regenta Grécka“, generála Jeorja Zoitakisa, ktorý následne Papadopulosa menoval premiérom. V roku 1972 však sám tento post zastal a tak sa stal regentom a premiérom v jednej osobe. Papadopulos vystupoval ako neobmedzený diktátor, svojich oponentov prenasledoval a ukladal im trest vyhnanstva na pustený ostrov. Vláda Papadopula však zaznamenala ekonomickú stabilitu, aj vďaka spolupácii s bohatými občanmi Grécka, ako bol Aristotelis Onasis, či Stavros Niarchos, s ktorým vybudoval sieť rafinérii. Bol vybudovaný vyspelý priemysel a podmienky pre turizmus. Práve v tejto dobe sa stalo Grécko obľúbenou destináciou Európanov. Papadopulos prezentoval ideológiu národnej vlády s tradičnými hodnotami založenými na ortodoxnom gréckom náboženstve. Papadopulos podporoval aj kultúru, v tejto dobe bol veľký rozmach kinematografie a hudby. Pôsobili známi hudobníci ako Mikis Theodorakis, alebo režisér Kostas Gavras. Vďaka celkovému zlepšeniu ekonomickej situácie Grécka, Papadopulosa podporovala najmä nižšia vrstva spoločnosti, zatiaľ čo bohatšia a mestská skupina bola proti jeho režimu. Alexandros Panagulis, zástanca tradičnej demokracie sa pokúsil o zavraždenie Papadopulosa bombou, ktorá bola nastražená na ceste, po ktorej mala ísť Papadopulosova limuzína. Tento útok však Papadopulos prežil. Panagulisa neskôr zatkli, mučili a odsúdili na smrť, avšak k poprave nedošlo a tak bol po páde režimu rehabilitovaný. V roku 1973 sa kvôli európskemu tlaku Papadopulos rozhodol demokratizovať svoj režim. Nechal väčšiu slobodu prejavu a za premiéra vymenoval Spyrosa Markezinisa, čím zároveň skončila jeho doba úplnej samovlády. Mal záujem vytvoriť aj úrad prezidenta, toto však už nestihol.

Pád a smrť[upraviť | upraviť zdroj]

17. novembra 1973 sa proti zmiernenému režimu konal protest študentov v Aténach. Protesty boli veľké a proti Papadsopulosovi sa postavila aj časť armády. Tento chaos chcel využiť Papadopulosov generál Dimitrios Ioannidis, ktorý sa snažil nahradiť Papadopulosa, to sa mu však nepodarilo. Vojsko vtrhlo do Papadopulosovej vily, zatklo ho a odstránilo diktátorský režim. Po jeho zatknutí bol súdom odsúdený na smrť, trest mu bol ale zmiernený na doživotie. V roku 1990 sa grécky premiér Konstantinos Mitsotakis pokúsil o udelenie amnestie, ktorú však vetoval Konstantinos Karamanlis (starší), vtedajší prezident. Papadopulos zomrel 27. júna 1999 v nemocnici na rakovinu.