Jerry Lee Lewis
Jerry Lee Lewis (* 29. september 1935), známy tiež pod prezývkou The Killer (Zabijak), je americký rokenrolový a country spevák, skladateľ a pianista. Ako jeden z priekopníkov rokenrolu bol uvedený do Rock and Roll Hall of Fame (rokenrolovej siene slávy) v 1986 a jeho priekopnícky príspevok ku žánru mu bol uznaný aj Rockabilly Hall Of Fame (Sieň slávy Rockabilly). V roku 2004 ho časopis Rolling Stone zaradil na 24. miesto v rebríčku „100 najväčších umelcov všetkých čias“ (100 Greatest Artists of All Time). V roku 2003 ten istý časopis zaradil jeho box set album All Killer, No Filler: The Anthology na 242. miesto v rebríčku “500 najlepších albumov všetkých čias“ (500 greatest albums of all time).
Životopis
Lewis sa narodil v chudobnej rodine Elmoa a Mamie Lewisových v mestečku Ferriday v štáte Louisiana v USA. Na piano začal hrať už v detstve so svojimi dvoma bratancami Mickey Gilleyom a Jimmy Swaggartom. Jeho rodičia založili svoju farmu a kúpili mu piano. Ovplyvnený hrou na klavíri svojho staršieho bratanca (Carl McVoy), počúvaním rádia a hudby z nelegálneho zábavného podniku za železnicou Haney's Big House si Lewis vytvoril vlastný štýl hudby v ktorom miešal rhythm and blues, boogie woogie, gospel a country hudbu, rovnako ako aj nápady pianistov tzv. "country boogie" a tiež nahrávky od umelcov Moona Mullicana a Merrilla Moorea. Čoskoro už hrával profesionálne.
Jeho matka ho zapísala na fundamentálnu Southwestern Assemblies of God University v meste Waxahachie, v štáte Texas v domnení že jej syn bude spievať svoje piesne pre Pána. Legenda rozpráva, že Lewis hnaný túžbou hrať to svoje boogie woogie zahral v tomto štýle pred zhromaždením v kostole aj známy hymnus “My God Is Real“. Predstavení školy ho poslali ešte v tú noc aby sa zbalil domov. Pearry Green, vtedajší študentský prezident obhajoval Jerryho talent zo slovami, že vraj hral len akúsi “svetovú” muziku. Na druhý deň ráno, si dekan školy pozval Jerryho a Pearryho do svojej kancelárie, aby ich vyhodil. Jerry však tvrdil, že Pearry by nemal byť vyhodený, pretože „On nevedel čo som sa chystal urobiť.“
O niekoľko rokov neskôr sa Pearry spýtal Lewisa: „Ešte stále hráte pre diabla?“ Jerry mu odpovedal: „Áno, samozrejme. Ale viete, čo je na tom divné? Že je to rovnaká hudba, za ktorú ma oni vykopli zo školy. Je to rovnaký druh hudby, ktorú oni hrajú v ich kostoloch dnes. Rozdiel je, že ja viem, že hrám pre diabla a oni nie.“
Z jeho hudby sa postupne vytrácalo náboženské pozadie. Stal sa súčasťou novej hudby – Rock And Roll a v roku 1954 natočil svoje prvé demo. Okolo roku 1955 sa vybral do mesta Nashville kde hrával po kluboch a snažil sa vzbudiť záujem o seba a svoju hudbu, ale záujem miestnych bol takpovediac nulový. Dokonca mu miestny hudobní manažéri radili, aby prešiel radšej na gitaru. Lewis o niekoľko rokov neskôr spomína, ako navrhol jednému múdremu producentovi z Nashville: „Zober si svoju gitaru a vraz si ju do riti!“
O dva roky neskôr, jedného septembrového dňa roku 1956 zaklopal Lewis spolu so svojím otcom Elmom na dvere maličkého štúdia Sun na 706 Union Avenue v Memphise a dozvedel sa, že jeho majiteľ, objaviteľ Elvisa Presleyho, Carla Perkinsa a Johnnyho Casha Sam Phillips je na dovolenke na Floride. Mladý výtržník, rozladený dlhou cestou na ktorú si museli s otcom zarobiť predajom 400 vajec, prehlásil, že sa nehne, dokiaľ si ho niekto nevypočuje. Vzhľadom k tomu, že ani jeho otec nebol zrovna mierumilovná povaha, rozhodol sa Phillipsov zvukár Jack Clement, že ho radšej vypočuje. Jerry Lee sa mu moc páčil aj keď mu zahral len country hity a firma potrebovala zrovna skôr rock´n´rollovú náhradu za Elvisa Presleyho, ktorého prenechala veľkému vydavateľstvu RCA Victor. Povzbudený k tomu, čo má hrať, sa Lewis vrátil do Memphisu za dva mesiace a natočil štyri piesne, z ktorých následne Philips vybral prvý singel Crazy Arms. Nejako zvlášť sa s ním však nepresadil. Jerrymu ponúkli aj miesto štúdiového hudobníka pre Carla Perkinsa a Billa Lee Rileyho. Jeho kariéra bola na vzostupe a čoskoro prišiel a nahral i svoj najväčší hit “Great Balls Of Fire”. Údajne keď Elvis Presley videl a počul hrať Jerry Lee Lewisa na piáne povedal: “Keby som vedel hrať na piano ako Jerry Lee Lewis, tak by som prestal spievať!“. V tej dobe uvádzali Lewisa ako: “Jerry Lee Lewis and his Pumping Piano.”
4. decembra 1956 si Elvis Presley prišiel do Sun Record pre výplatu. Nič by sa možno nebolo stalo, keby nestretol v štúdiu Carla Perkinsa, ktorý práve nahrával svoju novú skladbu. Za klavírom nesedel nik iný ako Jerry Lee Lewis. Títo traja sa dohodli, že si trošku zadžemujú. Samozrejme chytrák Phillips spustil nahrávanie a zaznamenal ich „džemové zasadnutie“. Phillips dokonca zatelefonoval aj Johnymu Cashovi, ktorý sa k nim neskôr pripojil. Tieto nahrávky, z ktorých bola skoro polovica iba gospel, sa našťastie zachovali a neskôr boli vydané na CD pod názvom Million Dollar Quartet. Nahrávky ešte obsahujú piesne od Chucka Berryho (Brown Eyed Handsome Man), Pata Booneho (Don't Forbid Me) a Presleyho napodobňovanie Jackie Wilsona. V roku 1957 priniesla Lewisovi celosvetovú slávu pravá rokenrolová pecka “Whole Lotta Shakin' Goin' On” (ktorá bola v roku 2005 vybraná do National Recording Registry kongresovej knižnice pre definitívne trvalé uchovanie tejto nahrávky). Lewis sa v TV ukázal prvý krát 28. júla 1957 v The Steve Allen Show práve zo svojim nezabudnuteľným hitom Whole Lotta Shakin Goin On.
Jerry Lee Lewis, aj keď nebol prvým pianistom v tomto štýle, bol priekopníkom tzv. „Piano rocku“ a to nielen kvôli svojmu zvuku ale hlavne pre svoj nespútaný dynamický výkon. Jerry počas svojich vystúpení často odkopol lavičku na ktorej sedel a začal hrať postojačky. Svoje prsty spúšťal z veľkej výšky na klávesy čo vytváralo dramatický akcent. Občas tiež hrával dokonca nohami či si na klavír rovno sadol. Jeho strhujúci, priam divý štýl môžeme vidieť vo filmoch High School Confidential či Jamboree. Volali ho prvý veľký muž Rock & Rollu či prvý veľký eklektik. Jeho techniky si prisvojili aj iný významný predstavitelia Piano Rocku, napríklad Elton John, Billy Joel či Ben Folds.
Škandál
Lewis si vzal svoju druhú ženu Jane Mitcham ešte 23 dní pred rozvodom s prvou ženou. S ňou sa, len pre zaujímavosť, oženil vo svojich 15tich rokoch. Lewisov poburujúci osobný život bol pred verejnosťou utajený až do roku 1958, kedy odcestoval na turné do Británie. Tu sa však reportéri dozvedeli, že dvadsaťtri ročný Jerry je ženatý už tretí krát. Táto vyvolená sa volala Myra Gale Brown a rokenrol sa mohol začať! Ona mala len 13 rokov a navyše bola jeho sesternica! Bulvár spravil svoje a Jerry Lee Lewis musel turné ukončiť už po troch koncertoch (mal ich odohrať 37)! Lewis musel vydať päťstranový platený inzerát, kde sa za svoj čin ospravedlnil. Nepomohlo.
Škandál ho prenasledoval domov do U.S.A. a Jerry takmer zmizol z hudobnej scény. Lewis sa cítil zrazený čestnými ľuďmi, ktorý ho predtým podporovali. Dick Clark mu zrušil vystúpenie vo svojej show. Dokonca i Sam Phillips si robil srandu z jeho osobných problémov. Jedine Alan Freed hrával Jerry Lee Lewisa. No iba do chvíle, keď na vzduch nevyplávalo, že má problémy v kauze „Payola“.
Aj keď mal Jerry Lee Lewis ešte zmluvu zo Sun Record ukončil nahrávanie. Jeho honorár 10 000 dolárov za vystúpenie sa scvrkol na 100 dolárov. Jerry musel hrávať aj v tých najzastrčenejších malých kluboch. Mal málo priateľov, ktorým mohol v tom čase dôverovať. Boli to len: Kay Martin, prezident jeho fanklubu, T.L. Meade (aka Franz Douskey). Niekdajší muzikant z Memphisu a priateľ Sama Phillipsa a Gary Sklar. Lewis sa vrátil späť ku Sun Records. V tom čase Phillips budoval nové štúdio na 639 Madison Avenue v Memphise. Tak opúšťal staré štúdio v ktorom nahrávali B.B.King, Howlin' Wolf, Elvis Presley, Carl Perkins, Jerry Lee Lewis, Johnny Cash a iný. Behom tohto obdobia Jerry zaznamenal len jeden hit "What'd I Say" v roku 1961, ktorý zložil Ray Charles. Ďalšia Lewisová nahrávka je inštrumentálne boogie naaranžované s Glenn Miller Orchestra, volala sa "In the Mood" a Lewis ju vydal pre Sun Record pod pseudonymom “The Hawk”. Dídžeji však jeho štýl rozoznali a aj tento pokus o návrat zlyhal.
Kontakt so Sun Records mu skončil v roku 1963 a tak prestúpil ku Smash Records, kde vydal veľa rockových nahrávok. To však jeho kariére moc nepomáhalo.
Jeho popularita sa však v Európe (konkrétne vo Veľkej Británii a Nemecku) zotavila už po roku 1960. Jeho živý album Live at the Star Club, Hamburg (1964), je široko považovaný za najlepší živý rokenrolový album vôbec. Hudobný kritik Stephen Thomas Erlewine napísal: „Live at the Star Club je neobyčajný, najčistejší, najtvrdší rokenrol…”
Koncom 60. rokov presvedčil producent z Mercury Records Jerry Kennedy Lewisa, aby sa dal na country hudbu. Keďže Jerry bral country ako jeden zo štýlov, ktoré pridával do svojej hudby, súhlasil. Tak v roku 1968 nahral svoj prvý čisto country album Another Place, Another Time. Cez sedemdesiate roky potom nahral ešte viacero country hitov, z ktorých sa niekoľko umiestnilo aj v US Hot 100 či v iných rebríčkoch.
Sklony k drogám a osobné tragédie
O Lewisovi bolo známe, že je pijan a zabával sa na hocijakých večierkoch, nezriedka sa choval i násilnícky. Pravé problémy s alkoholom a drogami sa uňho prejavili až po rozvode s Myrou v roku 1970. Nešťastie ho znovu postihlo v roku 1973, keď sa jeho 19 ročný syn Jerry Lee Lewis junior zabil pri automobilovej havárii. To ešte v roku 1960 prišiel o svojho o druhorodeného syna Stevea Allena Lewisa, ktorý sa neštastnou náhodou utopil v bazéne. Jerry má dcéru Phoebe Lewisovú, ktorá je tiež speváčka a hudobníčka a Lewis jej robil niekoľko rokov manažéra. Lewisov bujarý život v sedemdesiatich rokoch nezostal bez následkov. V roku 1981 ho museli hospitalizovať v nemocnici s krvácajúcim žalúdočným vredom. Jerry bol na tom tak zle, že mu lekári dávali nádej 50:50. Po tom čo znovu prepadol drogám sa Lewis sám rozhodol, že sa pôjde liečiť na kliniku Betty Fordovej. Bolo to v roku 1988, mesiac pred narodením jeho syna Jerry Lee Lewisa III.
Na oslavách svojich 41. narodenín Lewis nešťastnou náhodou postrelil svojho basáka Butcha Owensa. Podľa vlastných slov všetci vtedy blbli, Lewis namieril svoj Magnum 357 na Butcha ale netušil, že zbraň je nabitá. Sám Butch Owens obraňoval Jerryho, že sa snažil mieriť na prázdnu fľašu, ale guľka sa odrazila naňho.
O niekoľko týždňov neskoršie 23. novembra sa Lewis opäť zaplietol do ďalšieho incidentu zo zbraňou. Tento krát ho Elvis Presley pozval k sebe do Gracelandu no nepovedal to svojej ochranke. A to bola chyba. Muži z ochranky Lewisa nespoznali a pýtali sa ho čo tu chce. Navyše si všimli na palubnej doske jeho auta zbraň. Lewis im sarkasticky odpovedal, aby nemali strach, že nejde zabiť Elvisa, no ochrankár si to vysvetlil inak a zavolal políciu.
Neskoršia kariéra
V roku 1989 natočili film o jeho rokenrolových rokoch – Great Balls Of Fire, čo ho vrátilo opäť na oči verejnosti. Hlavne aj vďaka tomu, že sa rozhodol znovu nahrať svoje piesne pre soundtrack k tomuto filmu. Ako námet filmu poslúžila kniha jeho ex manželky Myry Gale Lewisovej, ktorá má rovnaký názov ako film. V snímke si zahrali: Dennis Quaid ako Lewis, Winona Ryder ako Myra a Alec Baldwin ako Jimmy Swaggart. Film je o Jerryho včasnej kariére a vzťahu s Myrou a končí sa škandálom na konci päťdesiatich rokov.
Veľmi medializovaný pád jeho bratranca, populárneho TV kazateľa Jimmyho Swaggarta, Lewisovej utrápenej rodine určite žiadne povzbudenie nepriniesol. Swaggart bol tiež hráč na piano tak, ako aj ďalší bratranec, country hviezda Mickey Gilley. Títo traja sa chodili spolu v mladosti pozerať do Ferridayského klubu Haney's Big House, kde vystupovali čierni bluesoví umelci.
Lewisová sestra Linda Gail Lewis nahrávala s Jerrym a určitý čas s ním aj koncertovala. V 1990 Lewis napísal pieseň "It Was the Whiskey Talking, Not Me", ktorá sa objavila na soundtracku pre film Dick Tracy. Pieseň možno vo filme počuť v scéne, kde ju hrajú v rádiu.
Aj napriek osobným problémom je Lewisov hudobný talent široko uznávaný. Prezývka „The Killer“ (Zabijak/resp. Sukničkár) mu sedela hlavne pre jeho silný hlas a pre klavírny výkon na javisku. Spriaznený umelec Roy Orbison ho označil za najlepšieho surového umelca klasického rock & rollu. V roku 1986 bol Jerry Lee Lewis v prvej skupine umelcov uvedených do rokenrolovej siene slávy (Rock and Roll Hall of Fame).
V ten istý rok sa Lewis vrátil späť do Sun Record, aby tu spolu s Royom Orbisonom, Carlom Perkinsom, Johnym Cashom a dlhoročnými obdivovateľmi Johnom Fogertym a Rickym Nelsonom nahrali album Class of '55 a nasledovali tak slávu "Million Dollar Quartet". Mnohí kritici a fanúšikovia im však vyčítali, že ich novému MDQ chýba duch slávnych dní Sun Record.
Lewis neprestal nikdy koncertovať a diváci, ktorí ho videli hrať tvrdia, že na svojich koncertoch má ešte vždy čo predviesť, že jeho vystúpenia sú vždy vzrušujúce a osobité. 12. februára 2005 mu The Recording Academy udelila cenu za celoživotné dielo “Lifetime Achievement Award”. 26. septembra 2006 predstavili Lewisov nový album Last Man Standing, na ktorom si to rozdal v duetách s najlepšími rockovými umelcami. Album zožal pozitívne reakcie a umiestnil sa v štyroch rôznych hudobných rebríčkoch vrátane dvojtýždňového prvého miesta v Indie charts.
DVD s názvom Last Man Standing Live, ako koncertná verzia predchádzajúceho CD s množstvom hosťujúcich umelcov, bolo predstavené v marci 2007 zatiaľ čo Cd-čko bolo na dobrej ceste stať sa zlatou platňou. Cd Last Man Standing je Jerryho najpredávanejší album. Ak dosiahne zlato, bude to jeho desiata zlatá nahrávka od roku 1973. V tom roku získal jeho dvojalbum The Session zlatú platňu za 250 000 predaných kópií (pretože to bol dvojalbum). Pri normálnych albumoch sa musí predať aspoň 500 000 kópií, aby získal zlatú platňu (Tieto údaje platia pre U.S.A.). Last Man Standing má viac zvukových stôp, ako The Session a predalo sa z neho už viac ako 500 000 kópií a to celosvetovo.
5. novembra 2007 si rokenrolová sieň slávy a univerzita v Clevelande v štáte Ohio poctili Jerry Lee Lewisa 6 dní trvajúcou konferenciou, ktorá zahŕňala rôzne prednášky, premietanie klipov, filmov a pod. Konferencia mala názov 'The Life And Music of Jerry Lee Lewis' (Život a hudba Jerry Lee Lewisa). On sa tak stal prvým žijúcim umelcom, ktorý bol takto poctený. Toto všetko vyvrcholilo 10. novenbra koncertom Jerry Lee Lewisa, ktorý uvádzal Kris Kristofferson, ktorý je aj autorom niekoľkých veľkých Lewisových country hitov. Lewis prijal dar od American Music Masters Award, ktorí na záver predviedli ukážku z 'Somewhere Over The Rainbow'.
Jerry Lee Lewis dnes žije na svojom ranči v Nesbite, Mississippi zo svojou rodinou.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jerry Lee Lewis
