Jerzy Krzysztoń
| Jerzy Krzysztoń | |
| poľský spisovateľ | |
 | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Narodenie | 23. marec 1931 |
| Lublin, Poľsko | |
| Úmrtie | 16. máj 1982 (51 rokov) |
| Varšava, Poľsko | |
| Odkazy | |
 | Jerzy Krzysztoń (multimediálne súbory na commons) |
Jerzy Krzysztoń (* 23. marec 1931, Lublin, Poľsko – † 16. máj 1982, Varšava, Poľsko) bol poľský prozaik, dramatik, reportér a prekladateľ.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Narodil sa 23. marca 1931 v Lubline. Detstvo a rané školské roky strávil v Grodne. V roku 1940 ho spolu s mamou a bratom vyviezli do Kazachstanu, kde navštevoval ruskú školu. V roku 1942 odišiel, spoločne s poľskou armádou generála Andersa, do Iránu. V rokoch 1944-1947 prebýval v Indii a následne v Ugande, kde navštevoval poľskú školu a pôsobil v pionierskej organizácii. V júli 1948 sa spoločne s rodinou vrátil do Poľska a do rodného Lublinu. Tu v roku 1949 zmaturoval na Všeobecnovzdelávacom lýceu S. Staszica, a následne na Katolíckej univerzite v Lubline študoval polonistiku a anglistiku. V roku 1952 sa presťahoval do Varšavy, kde pracoval v spolku Pax: v redakcii Dziś i jutro, a taktiež bol redaktorom týždenníka Kierunki. Medzitým pokračoval v štúdiách a v roku 1953 skončil štúdium polonistiky a v roku 1955 anglistiky. V roku 1956 zmenil prácu a stal sa riaditeľom Redakcie rozhlasových relácií Poľského rádia.
Do literatúry vstúpil roku 1949 poviedkou Wspomnienia indyjskie („Indické spomienky“), ktorá sa neskôr stala základom zbierky „Indické poviedky“ (1953) zasvätenej civilistom, ktorí prežili zajatie v ZSSR počas 2. svetovej vojny, a odišli odtiaľ spoločne s armádou generála Władysława Andersa. Neskoršie napísal množstvo poviedok i románov. Cennými sú jeho reportáže s pobytu v USA „Skok w Eldorado“ („Skok do Eldoráda“, 1967). Vo svojej tvorbe používal rôzne literárne formy, napr. čierny humor, grotesku i symbolizmus. Bol tiež autorom početných rozhlasových relácií, a taktiež prekladal poviedky a romány z anglického jazyka.
V roku 1953 dostal Literárnu cenu mladých W. Pietrzaka, a popri mnohých iných oceneniach ho ocenili aj za činnosť v rozhlase – bola mu udelená cena Ministra národnej obrany za cyklus rozhlasových relácií Poliaci na frontoch 2. svetovej vojny. Okrem toho bol roku 1974 vyznamenaný „Zlatým krížom za zásluhy“, a taktiež dostal „Gavaliersky kríž rádu obrodenia Poľska“ roku 1982.
V posledných rokoch života, v ktorých napísal Šialenstvo, chradol a pravidelne prebýval v psychiatrickom ústave. Trojdielny román je Krzysztońovým najrozsiahlejším a najslávnejším dielom. Je nevšedný nielen detailnými opismi choroby človeka, ale aj premyslene vytvoreným chorobopisom civilizácie.
Zomrel tragicky 16. mája 1982 vo Varšave – spáchal samovraždu.
Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]
Poviedky[upraviť | upraviť zdroj]
- Indické poviedky (Wspomnienia indyjskie, 1949)
- Tajomstvo a iné poviedky (Sekret i inne opowiadania, 1956)
- Sandžu a Pavel (Sandżu i Paweł, 1959)
- Zlatá svadba (Złote Gody, 1965)
- Radostná slečna (Panna radosna, 1969)
- Reverz na dospelosť (Cyrograf dojrzałości, 1975)
Romány[upraviť | upraviť zdroj]
- Kamenné nebo (Kamienne niebo, 1958)
- Ťava na stepi (Wielbłąd na stepie, 1978)
- Šialenstvo (Obłęd, 1980)
- Južný kríž (Krzyż południa, 1983) (vydaný posmrtne)
Iné[upraviť | upraviť zdroj]
- Cyklus reportáží z pobytu v USA Skok do Eldoráda (Skok w Eldorado, 1967)
- Rozhlasové relácie:
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jerzy Krzysztoń (pisarz) na poľskej Wikipédii.