Jevgenij Alexandrovič Mravinskij

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Jevgenij Alexandrovič Mravinskij (* 1903 - † 1988) bol ruský dirigent.

Život a kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Mravinskij sa narodil v dnešnom Petrohrade (Sankt Peterburg). Jeho otec zomrel v r. 1918, v tom istom roku začal Mravinskij pracovať v Mariinskom divadle. Pred nástupom na St. Petersburgské konzervatórium študoval biológiu na univerzite v Leningrade. Prvýkrát vystúpil ako dirigent v r. 1929. V tridsiatych rokoch dirigoval v Kirovovom balete a Bolšovskej opere. V septembri 1938 vyhral Moskovskú súťaž v dirigovaní.

V októbri 1938 Mravinskij obsadil pozíciu, v ktorej zotrval až do roku 1988: hlavný dirigent Leningradskej filharmónie, s ktorou mal svoj debut v r. 1931. Počas tejto vzácnej takmer päťdesiatročnej spolupráci Mravinskij sformoval Leningradskú filharmóniu na teleso špičkovej kvality a na jeden z najlepších orchestrov svojej doby. Leningradská filharmónia získala legendárnu povesť, hlavne v interpretácii Čajkovského a Šostakoviča. Počas druhej svetovej vojny bol Mravinskij spolu s orchestrom evakuovaný na Sibériu.

Mravinskij uviedol svetové premiéry šiestich Šostakovičových symfónií: piatu, šiestu, ôsmu, deviatu, desiatu a dvanástu. Tiež uviedol premiéru Prokofievovej šiestej symfónie v Leningrade. Mravinskij vytvoril komerčné štúdiové nahrávky v rokoch 1938 až 1961. Nahrávky vydané po roku 1961 boli už len záznamy z koncetov. Jeho posledná nahrávka koncertu je z r. 1984 - Šostakovičová dvanásta symfónia. Mravinskij zomrel v r. 1988.

Štýl dirigovania[upraviť | upraviť zdroj]

Nahrávky zobrazujú Mravinského ako dirigenta s neobyčajnou technickou kontrolou nad orchestrom, hlavne v dynamike. Jeho dirigovanie bolo precízne, dramatické s meniacim sa tempom v snahe zvýrazniť hudobný efekt. Na skúškach bol autokratický a prísny. Výsledné prevedenia mali požadovanú intenzitu, koncentráciu a spontánnosť.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]