Jevgenij Vasilievič Chrunov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Jevgenij Chrunov)
Jevgenij Chrunov
kozmonaut CPK
Št. príslušnosťZSSR/Rusko
Stavzosnulý
Narodenie10. september 1933
Prudy, Ruská SFSR, ZSSR (dnešné Rusko)
Úmrtie19. máj 2000 (66 rokov)
Moskva, Rusko
Iné zamestnanieinžinier
Hodnosťplukovník sovietskych vzdušných síl
Čas vo vesmíre1 deň, 23 hodín, 45 minút
Kozmonaut od9. marca 1960
MisieSojuz 4, Sojuz 5
Znaky misií
Kozmonaut do25. decembra 1980

Jevgenij Vasilievič Chrunov (rus. Евгений Васильевич Хрунов; * 10. september 1933, Prudy – † 19. máj 2000, Moskva) bol sovietsky kozmonaut. Do vesmíru sa dostal ako veliteľ kozmickej lode Sojuz 5 v roku 1969. Spoločne s kozmonautom Alexejom Jelisejevom sa stal prvým človekom, ktorý prestúpil z jednej kozmickej lode do druhej, v ktorej tiež pristáli.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 10. septembra 1933 v dedine Prudy v Tulskej oblasti. Jeho otec bol celý život traktoristom. Jevgenij Chrunov pochádzal z početnej rodiny. Mal šesť bratov a štyri sestry, dve z nich zomreli v detstve. Počas druhej svetovej vojny ich dedinu v septembri 1941 obsadili Nemci. V decembri toho istého roku ju Červená armáda oslobodila. Celá dedina v dôsledku bojov zhorela. Počas bojov okolo 6. decembra sa s celou rodinou ukrýval v pivnici a tento zážitok si Jevgenij niesol celým životom.

V apríli 1948 mu zomrel otec, najstarší brat išiel na vojnu a ostatní pracovali v kolchoze. Po skončení základnej školy pokračoval v štúdiu na poľnohospodárskej priemyselnej škole. Po štyroch rokoch sa stal mechanikom a vzápätí narukoval na vojnu, k letectvu. Do oddielu prvých kozmonautov bol vybraný v roku 1960 a o rok neskôr slúžil ako spojár pri legendárnom lete Jurija Gagarina. V roku 1962 sa začal pripravovať na výstup do otvoreného vesmíru, ktorý o tri roky neskôr uskutočnil Alexej Leonov. Chrunov bol členom záložnej posádky. Následne mal letieť v kozmickej lodi Sojuz 2, ktorá sa pripravovala na spojenie so Sojuzom 1, na palube ktorého letel Vladimir Komarov. Kvôli technickým problémom so Sojuzom 1 bol let druhej lode odvolaný. Sojuz 1 sa pri pristávaní v dôsledku zamotaného padáku zrútil nekontrolovateľným pádom do stepi v Orenburskej oblasti a Komarov zahynul.

Chrunov spolu s Volynovom a Jelisejevom nastúpili k letu v januári 1969, keď boli vonku kruté mrazy, víchor. Medzi ľuďmi vyčíňala hongkonská chrípka, v prípravnom období všetci chodili s rúškom na ústach, a absolvovali denné lekárske kontroly. Napriek tomu tím na štart z Bajkonuru so Sojuzom 5 pustili. V tíme kozmonautov bol vedený od 9. marca 1960 do 25. decembra 1980. Mal letieť ešte v roku 1980, nomináciu z neznámych dôvodov odmietol. V roku 1972 obhájil kandidátsku prácu a o niekoľko rokov neskôr doktorskú. O svojich skúsenostiach napísal pútavú knihu Kozmonautove všedné dni. Bol ženatý a mal jedno dieťa. V roku 1990 mal hodnosť plukovníka. Zomrel v chorobe vo veku 66 rokov.

Lety do vesmíru[upraviť | upraviť zdroj]

Do vesmíru letel ako inžinier-výskumník s Borisom Volynovom a Alexejom Jelisejevom v roku 1969, kedy mal 35 rokov. Misia Sojuzu 5 začala štartom z Bajkonuru. Na obežnej dráhe sa spojili s loďou Sojuz 4, čo bol tiež hlavný cieľ letu, prestúpil s Jelisejevom do nej a s ňou sa vrátil späť na Zem. Pristáli tak v inej kozmickej lodi, než v ktorej odštartovali, približne 40 km od Karagandy v Kazašskej SSR. V takejto zmene kozmických lodí to bolo svetové prvenstvo.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • VÍTEK, Antonín; LÁLA, Petr. Malá encyklopedie kosmonautiky. Praha: Mladá fronta, 1982. Kapitola Kosmonauti-piloti SSSR, s. 353.
  • CODR, Milan. Sto hvězdných kapitánů. Praha: Práce, 1982. Kapitola Jevgenij Vasiljevič Chrunov, s. 94.