Jiří Langer (etnológ)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jiří Langer
český etnograf, historik a múzejný pracovník
Jiří Langer
Narodenie27. apríl 1936 (87 rokov)
Brno, Česko-Slovensko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Jiří Langer

Jiří Langer (* 27. apríl 1936, Brno) je český etnograf, historik a múzejný pracovník zameraný najmä na ľudovú architektúru Západných Karpát. Špecializuje sa na terénne výskumy drevených kostolov a ľudovej architektúry. Je spoluzakladateľom viacerých skanzenov, hlavne na Slovensku.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

2017

Detstvo strávil v Prahe v Hanspaulke. Pôvodne sa chcel stať ilustrátorom kníh ako Ondřej Sekora, ku ktorému chodieval domov na hodiny kreslenia.[1] Získal veľa cenných rád: vziať si ako predlohu kresby Mikoláša Alša a skúsiť nakresliť ich, rovnako ako on, tak aby tam nebolo ani o čiaru viac alebo menej a pritom nepoužiť gumu. Po absolvovaní gymnázia nebol prijatý na štúdium grafiky na Akadémii výtvarných umení a pred vojnou ho zachránila možnosť nastúpiť do tretieho ročníka Strednej umeleckopriemyselnej školy a pokračovať v štúdiu histórie na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity.

Roku 1958 sa oženil s Jaroslavou Vavrochovou a na jar 1960 spolu trvale opustili Prahu. V marci 1960 nastúpil ako historik Oravského múzea na Oravský hrad, kde zostal až do roku 1963. V rokoch 1963 – 1965 pracoval na Dome osvety v Dolnom Kubíne a v rokoch 1965 – 1971 v Oravskej galérii, ktorú spoluzaložil a stal sa jej prvým riaditeľom. Zaslúžil sa o získanie a spracovanie rozsiahleho fondu tradičného výtvarného umenia Oravy, teraz prezentovaného v stálej expozícii ľudovej plastiky na Slanici. Roku 1971, po krátkom pôsobení v Krajskom stredisku pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Banskej Bystrici, nastúpil do Valašského múzea v prírode v Rožnove pod Radhošťom, kde pracoval až do roku 1996. Celý život vrátane fotodokumentácie je zaznamenaný v archívu Pameti národa. [2]

Ľudové staviteľstvo, skúmané z hľadiska historického, sociálneho a etnografického, chápe ako prostriedok poznania človeka v minulosti, jeho potrieb a možností determinovanými spoločenskými podmienkami. Podieľa sa na riešení problematiky múzeí v prírode v teoretickej a praktickej rovine. Dôraz kladie na vedeckú pravdivosť, maximálnu komplexnosť funkcií a prezentovaných foriem. Patrí k hlavným tvorcom Múzea oravskej dediny; pre Múzeum liptovskej dediny v Pribyline a Ľubovniansky skanzen[3] spracoval etnografickú štúdiu.

Od roku 1964 spolupracuje na koncepcii a činnosti subkomisie pre ľudové staviteľstvo Medzinárodnej komisie pre štúdium ľudovej kultúry Karpát a Balkánu. Od roku 1986 je člen Asociácie európskych múzeí v prírode.[4] Je člen vedeckých a redakčných rád mnohých múzeí v prírode v Česku a na Slovensku (Múzeum dediny juhovýchodnej Moravy v Strážnici, Skanzen ľudových stavieb Vysočina, Múzeum oravskej dediny, Múzeum kysuckej dediny, Múzeum slovenskej dediny v Martine). Roku 1992 bol pri zrode časopisu Ethnologia europae centralis[5] a v rokoch 1999 – 2016 jeho šéfredaktorom. V roku 2011 získal spolu s architektom Karlom Kučom prestížnu cenu Europa Nostra za dvojzväzkovú publikáciu Dřevěné kostely a zvonice.[6] Je čestným členom Českej etnografickej spoločnosti.[7]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Monografie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Krása v dreve zakliata = Beauté enchanté dans le bois (Variant.)  = Beauty in wood (Variant.) = Schönheit in Holz verzaubert (Variant.) = Zakoldovannaja v dreve krasota (Variant.). (LANGER, Jiří, SVOBODOVÁ, Julie a Magdaléna ROBINSONOVÁ) 1. vyd. Bratislava: Pallas, 1971.
  • Trstená 600-ročná. 1. vyd. Martin: Osveta, 1973.
  • Valašské muzeum: oživené chalupy a lidé. (LANGER, Jiří a Ladislav BUZEK.) 1. vyd. Ostrava: Profil, 1975.
  • Naše lidové stavby. (LANGER, Jiří a Josef VAŘEKA.) 1. vyd. Praha: Albatros, 1983. Edícia Oko.
  • Múzeum oravskej dediny: Sprievodca po expozícii.(ČAPLOVIČOVÁ, Zdena, Jiří LANGER a Peter HUBA) Martin: Osveta, 1990.
  • Association of European Open Air Museums. Meeting a Langer, Jiří, ed. 14. Tagung des Verbandes Europäischer Freilichtmuseen = 14. Meeting of the Association of European Open-Air Museums: Rožnov pod Radhoštěm 3.-9. 9. 1990, Valašské muzeum v přírodě: Tagungsbericht. Rožnov p. R.: Valašské muzeum v přírodě, 1991. 173 s. ISBN 80-900028-4-6
  • Cesty po minulosti Oravy. Dolný Kubín : Huba, 1993. ISBN 80-900551-8-4
  • Co mohou prozradit lidové stavby: lidové stavební tradice v severozápadních Karpatech a jejich kulturní funkce. Vyd. 1. Rožnov pod Radhoštěm: Ready, 1997. ISBN 80-238-1007-3
  • Dům v Karpatech a přilehlých oblastech balkánských. (LANGER, Jiří a Helena BOČKOVÁ) Rožnov pod Radhoštěm: Valašské muzeum v přírodě, 1999. ISBN 80-238-4290-0
  • Studie k lidovému stavitelství III: Architektura v lidové kultuře : systém informací pro počítačový program. Klatovy: Okresní muzeum, 1999. Lidová architektura. ISBN 80-86104-21-4
  • Evropská muzea v přírodě. Praha:Baset, 2008. ISBN 80-7340-069-3. Recenzia [1] [2]
  • Dřevěné kostely a zvonice v Evropě.(LANGER, Jiří a Karel KUČA.) Vyd. 1. Praha: Paseka, 2009. ISBN 978-80-7185-982-6. Recenzia [3]
  • Lidové stavby v Evropě. 1. vyd. Praha: Grada, 2010. ISBN 978-80-247-2072-2
  • Obydlí v Karpatech a přilehlých oblastech balkánských: syntéza mezinárodního výzkumu. (LANGER, Jiří a Helena BOČKOVÁ.) Vyd. 1. Ostrava: Šmíra-Print, 2010. ISBN 978-80-87427-07-1
  • Beskydy: stavby a život v nich. Vyd. 1. Třinec: Wart pro Šmíra-Print, 2011. ISBN 978-80-905079-0-6.[4]
  • Rožnov – město dřevěné. Vyd. 1. Rožnov pod Radhoštěm: Město Rožnov pod Radhoštěm, 2014. Rožnovské malé tisky. ISBN 978-80-87977-01-9
  • Za prahem roubených chalup: putování tuláka Valašskem. Vyd. 1. Karolinka: Sdružení pro rozvoj Soláně, 2014. Soláň. ISBN 978-80-88008-01-9
  • OG 50 & Rezervované pre budúcnosť.(ĽUPTÁKOVÁ, Eva, Dagmar ADAMUSOVÁ, Jiří LANGER a Ľudovít PETRÁNSKY) V Dolnom Kubíne: Oravská galéria, 2015. ISBN 978-80-88918-31-8.
  • Cestou napříč obory a krajinami: k životnímu jubileu vědce a muzejníka Jiřího Langra. (PODOBA, Juraj a Radek BRYOL.) Rožnov pod Radhoštěm: Metodické centrum pro muzea v přírodě Valašské muzeum v přírodě v Rožnově pod Radhoštěm, 2017. ISBN 978-80-87210-65-9. [8]
  • Lidové stavby v České republice. Praha: Národní památkový ústav 2019. ISBN 978-80-86516-99-8. anotace [5]
  • Open-Air Museums in Europe. Cambridge Scholars Publishing 2022. ISBN 978-1-5275-8956-8. náhľad [6]

Články[upraviť | upraviť zdroj]

  • Z činnosti Oravskej galérie. In: Zborník Oravského múzea 1. -- (1968), str. 342-343
  • Zdobené portály na oravské ľudových domoch. V. Slovenská etnografia 3. - Ročných. 16 (1968), str. 297-317. ISSN 1335-1303.
  • Tri roky Oravskej galérie. In: Zborník slovenského národného múzea: etnografia 11. -- (1970), str. 245-252. ISSN 0139-5475.
  • Činnosť Oravskej galérie. In: Zborník Oravského múzea 2. -- (1971), s. 236-237
  • Pojem "ekotyp" a metodologické problémy jeho vymedzenia. In: Slovenský národopis, Vol. 42, 1994, Č. 1: s. 3-13. ISSN 1335-1303.
  • Ľudová alebo vernakulárna architektúra?. Pamiatky a múzeá, vol. 51, 2002, č. 4., p. 20. - 21. ISSN 1335-4353
  • Zahraniční trendy a zkušenosti s koncepcí expozic v muzeích v přírodě. In: Museum vivum. Sborník Valašského muzea v přírodě v Rožnově pod Radhoštěm. 3.-4. ročník dostupné online Archivované 2017-12-01 na Wayback Machine Rožnov pod Radhoštěm: Valašské muzeum v přírodě, 2007-2008, s. 96-101. ISSN 1803-1358.
  • Metodický přístup ke studiu dřevěných kostelů a jejich mezinárodní souvislosti na severovýchodní Moravě a Těšínském Slezsku. In: Vesnická stavební kultura : stavební materiál – domová dispozice – slohové ohlasy – dřevěné sakrální stavby. Brno: Masarykova univerzita, 2014. Etnologické studie, sv. 18., ISBN 978-80-210-7540-5, s. 187-195.
  • Mágia Púchovskej doliny. In: Zvuk : časopis pro kulturu a společenské dění -- Zlín. -- ISSN 1214-0139. -- jaro-léto (2019),s. 105-109.

Výstavy[upraviť | upraviť zdroj]

  • 2001 Orava v kresbách Juraja Langera Múzeum oravskej dediny, Zuberec
  • 2009 Drevené kostoly v Európe: kresby z knihy a fotografie Muzeum a pamětní síň Sigmunda Freuda, Příbor, Česko
  • 2011 Z rožnovských skicákov Galerie na radnici, Rožnov pod Radhoštěm.[9]
  • 2016 Orava v kresbách Juraja Langera. Drevené kostoly v Európe Múzeum oravskej dediny, Zuberec
  • 2021 PhDr. Jiří Langer, CSc., etnolog, historik, muzejník Valašské muzeum v přírodě, Rožnov pod Radhoštěm [10]

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 2009 cena Andreja Kmeťa za prínos pre múzejníctvo na Slovensku [11]
  • 2011 cena European Union Prize for Cultural Heritage / Europa Nostra Awards[12]
  • 2016 cena Artis Bohemiae Amicis[13]
  • 2019 cena Jože Plečnika [14]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. s.181. Ondřej Sekora jako výtvarný mentor / Tomáš Prokůpek. In: Acta Musei Moraviae. Scientiae sociales. -- ISSN 0323-0570. -- Brno : Moravské zemské muzeum. -- 102, 2 (2017), s. 179-187.
  2. https://www.pametnaroda.cz/cs/langer-jiri-1936
  3. V skanzene pod Ľubovnianskym hradom stavajú najstaršiu drevenicu
  4. aeom.eú [online]. [Cit. 2017-11-20]. Dostupné online. Archivované 2016-03-29 z originálu.
  5. eec-journal.org [online]. [Cit. 2017-11-20]. Dostupné online. Archivované 2020-02-17 z originálu.
  6. Wooden Churches and Bell Towers of Europe
  7. Členovia [online]. narodopisnaspolecnost.cz, [cit. 2017-11-20]. Dostupné online.
  8. Recenzia in: Museum vivum: sborník Valašského muzea v přírodě v Rožnově pod Radhoštěm. Rožnov pod Radhoštěm: Valašské muzeum v přírodě, 2005, 13(2018), 170-172. ISSN 1803-1358.
  9. ROŽNOV P.R.: Výstava výtvarníka Langera – regionalnitelevize.cz
  10. Valašské muzeum v přírodě, Rožnov pod Radhoštěm: Výstava PhDr. Jiří Langer, CSc., etnolog, historik, muzejník
  11. Cena Andreja Kmeťa Archivované 2016-12-20 na Wayback Machine – Ministerstvo kultúry SR
  12. Wooden Churches and Bell Towers of Europe – europeanheritageawards.eu
  13. Daniel Herman předal ocenění Artis Bohemiae Amicis etnologovi Jiřímu Langerovi Archivované 2017-12-01 na Wayback Machine – Ministerstvo kultúry ČR
  14. Laureáti Ceny Jože Plečnika 2019

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jiří Langer (etnolog) na českej Wikipédii.