Jimmy Carter

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Nositeľ Nobelovej ceny
Jimmy Carter
Jimmy Carter.jpg
39. prezident USA
V úrade
20. január 197720. január 1981
Viceprezident(i) Walter Mondale
Predchodca Gerald Ford
Nástupca Ronald Reagan
Osobné informácie
Narodenie 1. október 1924 (90 rokov)
Plains, Georgia, USA
Politická strana demokrat
Profesia farmár, dôstojník námorníctva, politik
Manželka Rosalynn Carterová
Pozri aj Politický portál

James (Jimmy) Earl Carter, Jr. (* 1. október 1924, Plains, Georgia, USA) je americký politik. Bol 39. prezidentom Spojených štátov (1977 - 1981), 83. guvernérom Georgie (1972 - 1975) a senátorom za Georgiu (1962 - 1966)[1]. V roku 2002 získal Nobelovu cenu za mier.

V prezidentských voľbách v roku 1976 porazil republikánskeho kandidáta Geralda Forda.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Detstvo a mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa vo Wise Sanitarium[2] a je tak prvým prezidentom narodeným v nemocnici[3]. Je najstarší zo štyroch detí obchodníka, farmára a zákonodarcu Jamesa Earla Cartera (1894–1953) a zdravotnej sestry a sociálnej aktivistky Bessie Lillian Gordy (1898–1983).

Má škótsko-írske a anglické korene (jeden z jeho predkov z otcovej strany prišiel do amerických kolónii v roku 1635). [4][5] Jeho rodina žije v štáte Georgia sedem generácii. Jeho predkovia bojovali v Americkej revolúcii a sú členmi Sons of the American Revolution[6]. Carterov pra-pra-starý otec, L.B. Walker Carter (1832–1874), bojoval konfederačnej armáde v občianskej vojne[7].

V roku 1943 ukončil štúdium na United States Naval Academy v Annapolise ako 59 najlepší z 820 absolventov. Po službe v Atlantickom a Tichom oceáne študoval jadrovú fyziku a inžinierstvo na Union College v Schenectady. [8][9]

V roku 1946 sa oženil s Rosalynn Eleanor Smithovou (* 1927). Majú štyri deti: John William (* 1947), James Earl (* 1950), Donnel Jeffrey (* 1952) a Amy Lynn (* 1967).

Prezidentské obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

Za jeho najväčšie úspechy je považované vytvorenie národnej energetickej politiky a reforma vlády, ktorá viedla k vytvoreniu dvoch ministerstiev, Ministerstva energetiky a Ministerstva školstva. Carter takisto úspešne dereguloval niektoré priemyslové odvetvia a zároveň presadil silnejšiu legislatívu na ochranu životného prostredia a rozširovanie národných parkov na Aljaške. V medzinárodnej politike sa medzi jeho najväčšie úspechy radí uzatvorenie dohôd z Camp David medzi Egyptom a Izraelom, dohody o Panamskom prieplave, vytvorenie plných diplomatických stykov s Čínou a jednanie o dohode SALT II.

Počas jeho vlády USA neviedli žiadnu vojnu.

Nemôžeme byť svetový vodca mieru a súčasne svetovo najväčší výrobca zbraní.
– Jimmy Carter, vo svojej prezidentskej kampani, 1976[10]


Carterov politický pád začal v novembri 1979, kedy v Iráne prebehla islamská revolúcia a na americkom veľvyslanectve v Teheráne bolo zajatých niekoľko desiatok amerických občanov ako rukojemníkov. Keď o mesiac neskôr došlo k útoku ZSSR na Afganistan, Carter sa začal javiť ako slabý prezident, za ktorého vplyv Spojených štátov vo svete začal klesať. Presvedčil však v tejto súvislosti olympijský výbor USA, aby rozhodol 12. apríla 1980 o neúčasti amerických športovcov na XXII. LOH v Moskve.[11]

Ďalšia vlna sklamania sa objavila, keď v apríli 1980 celkom zlyhali operácie na oslobodenie rukojemníkov. Ak by boli úspešné, mal by Carter väčšiu šancu na obhájenie prezidentského úradu. V novembri 1980 ho celkom podľa očakávania porazil Ronald Reagan. O desať rokov neskôr sa zistilo, že vydanie rukojemníkov bolo zámerne pozdržané, aby sa odohralo až po voľbách.[12][13][14] Udalosť bola nazvána Októbrové prekvapenie (October Surprise).

Potom, čo opustil úrad, začal sa Carter venovať predovšetkým charite a podieľal sa na mierovom riešení niektorých konfliktov. V roku 2002 získal za svoju prácu Nobelovu cenu za mier.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Jimmy Carter [online]. Georgia Humanities Council, [cit. 2007-12-09]. Dostupné online. (anglicky)
  2. http://www.presidentialavenue.com/jec.cfm
  3. http://www.usa-presidents.info/carter.htm
  4. "[http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,915294,00.html
  5. http://pqasb.pqarchiver.com/boston/access/1976715912.html?
  6. The California Compatriot [online]. 2007, [cit. 2007-09-04]. Dostupné online. (anglicky)
  7. MORRIS, Kenneth Earl. Jimmy Carter, American Moralist [online]. 1996. Dostupné online. (anglicky)
  8. http://www.nobelprize.org/nobel_prizes/peace/laureates/2002/carter-bio.html
  9. http://www.pbs.org/wgbh/americanexperience/features/transcript/carter-transcript/
  10. http://www.controlarms.org/the_issues/arms_industry.htm
  11. KÖSSL, Jiří; KRÁTKÝ, František; MAREK, Jaroslav. Dějiny tělesné výchovy II.. Praha : Olympia, 1986. Kapitola Mezinárodní sportovní hnutí, s. 209.
  12. Honegger, Barbara.: October Surprise, New York: Tudor, 1989. 323 stran.
  13. Parry, Robert.: Trick or Treason: The October Surprise Mystery, New York: Sheridan Square Press, 1993. 350 stran.
  14. Sick, Gary.: October Surprise: America's Hostages in Iran and the Election of Ronald Reagan, New York: Times Books – Random House, 1991. 278 stran

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • John Dumbrell: The Carter Presidency. 1993
  • Erwin C. Hargrove: Jimmy Carter as President. 1988
  • Charles O. Jones: The Trusteeship Presidency. 1988
  • Herbert A. Rosenbaum, Alexander Ugrinsky (Hrsg.): The Presidency and Domestic Policies of Jimmy Carter. 1994
  • Herbert A. Rosenbaum, Alexander Ugrinsky (Hrsg.): Jimmy Carter: Foreign Policy and Post-Presidential Years. 1994

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]