Jindřichův Hradec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°08′37″S 15°00′10″V / 49.1436111°S 15.0027778°V / 49.1436111; 15.0027778
Jindřichův Hradec
mesto
Jindrichuv Hradec-square3.JPG
Centrum
Jindrichuv hradec prapor.gif
Jindrichuv Hradec CoA CZ.png
Štát Česko Česko
Kraj (NUTS 3) Juhočeský (CZ031)
Okres (NUTS 4) Jindřichův Hradec (CZ0313)
Obec s rozš. pôs. Jindřichův Hradec
Poverená obec Jindřichův Hradec
Historická krajina Čechy
Nadmorská výška 475 m n. m.
Súradnice 49°08′37″S 15°00′10″V / 49.1436111°S 15.0027778°V / 49.1436111; 15.0027778
Rozloha 74,27 km² (7 427 ha)
Obyvateľstvo 21 824 (1. 1. 2013) [1]
Hustota 293,85 obyv./km²
Starosta Ing. Stanislav Mrvka
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 377 01
Miestne časti 14
Zákl. síd. jednotky 37
Katastrálne územie 10
NUTS 5 (obec) CZ0313 545881
Adresa mestského
úradu
Městský úřad Jindřichův Hradec
Klášterská 135/2
377 01 J.Hradec
E-mailová adresa meu@jh.cz
Poloha mesta v Česku
Red pog.svg
Poloha mesta v Česku
Wikimedia Commons: Jindřichův Hradec
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.jh.cz
Portal.svg Český portál

Jindřichův Hradec (nem. Neuhaus) je okresné mesto okresu Jindřichův Hradec vo východnej časti Juhočeského kraja, na brehoch rieky Nežárka.

Historie[upraviť | upraviť zdroj]

Jindřichův Hradec, zámek

Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1220. Ešte predtým bolo na tomto mieste asi slovanské hradisko a rozsiahle neobývané oblasti. Až s príchodom Vítkovcov na konci 12. storočia prišlo do týchto končín viac ľudí. Rovnako ako ostatní Vítkovci i páni z Hradce používali vo svojom erbe päťlistú ružu (dodnes je táto zlatá ruža nesená dvomi levmi znakom mesta). Na začiatku 13. storočia bol na základoch starého slovanského hradiska postavený gotický hrad. Najväčší rozvoj dosiahlo mesto v 16. storočí. Ku gotickým stavbám pribudli stavby renesančné a pri sčítaní ľudu po tridsaťročnej vojne bol Jindřichův Hradec dokonca druhým najväčším mestom celého Kráľovstva Českého. Gotický hrad bol v 16. storočí prestavaný na renesančný zámok.

Mesto je pravdepodobným rodiskom Adama Michnu z Otradovic (1600). V rokoch 1831 - 1835 býval v miestnom pivovare Bedřich Smetana. Jindřichův Hradec bol medzi prvými mestami s elektrickým osvetlením. V roku 1888 bol bývalý vodný mlyn prestavaný na Křižíkovu elektráreň.

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2013 (PDF; 543 KiB)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]


Mestá a obce okresu Jindřichův Hradec

BáňoviceBednárecBednárečekBlažejovBořetínBřezinaBudečBudíškoviceCepCizkrajovČervený HrádekČeské VeleniceČeský RudolecČíměřČlunekDačiceDešnáDeštnáDívčí KopyDobrohošťDolní PěnaDolní ŽďárDomanínDoňovDrunčeDunajoviceDvory nad LužnicíFrahelžHadravova RosičkaHalámkyHamrHatínHeřmanečHorní MeziříčkoHorní NěmčiceHorní PěnaHorní RadouňHorní SkrýchovHorní SlatinaHospřízHrachovištěHříšiceChlum u TřeboněJarošov nad NežárkouJilemJindřichův HradecKačlehyKamenný MalíkovKardašova ŘečiceKlecKostelní RadouňKostelní VydříKunžakLáseniceLodhéřovLomnice nad LužnicíLužniceMajdalenaNová BystřiceNová OlešnáNová VčelniceNová Ves nad LužnicíNovosedly nad NežárkouOkrouhlá RadouňPečPísečnéPístinaPlavskoPlešePluhův ŽďárPolštěPonědražPonědrážkaPopelínPříbrazRapšachRatibořRodvínovRosečRosičkaSlavoniceSmržovStaňkovStaré HobzíStaré Město pod LandštejnemStráž nad NežárkouStrmilovStříbřecStřížoviceStudenáSuchdol nad LužnicíSvětceTřeběticeTřeboňÚjezdecVelký RatmírovVícemilVišňováVlčetínecVolfířovVydříZáblatíZáhoříZahrádkyŽďárŽupanovice