Jošikawa Eidži

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jošikawa Eidži
rod. Hidecugu Jošikawa
Jošikawa Eidži
japonský spisovateľ historických románov

Narodenie 11. august 1892
prefektúra Kanagawa, Japonsko
Úmrtie 7. september 1962 (70 rokov)
Tokio, Japonsko

Jošikawa Eidži (吉川 英治, vlastným menom Hidecugu Jošikawa 吉川英次; * 11. august 1892, prefektúra Kanagawa – † 7. september 1962, Tokio) bol japonský spisovateľ historických románov.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádzal z chudobnej rodiny nižšieho samuraja a od mladosti prešiel celou radou zamestnaní. Bol poslíčkom, predavačom časopisov, tlačiarom, prístavným robotníkom (pri práci v jokohamských dokoch bol dokonca ťažko zranený) aj reportérom. Počas týchto rokov sa vzdelával ako samouk,[1] svoju prvotinu vydal roku 1914 a v dvadsiatich rokoch začal svoju úspešnú profesionálnu literárnu činnosť.[2] Po vydaní svojho najznámejšieho románu Mijamoto Musaši (časopisecky 1935 – 1937 a 1938 – 1939) sa stal takmer národným spisovateľom. Román prijali aj intelektuálne kruhy, ktoré sa do toho času stavali k jeho prácam kriticky.[1]

Jošikawa je autorom celej rady próz z japonských dejín, ktoré sú dodnes vyhľadávané najširšou čitateľskou obcou pre premyslené a zaujímavé zápletky.[1] Jeho romány boli niekoľkokrát sfilmované a tiež prepracované do komiksovej verzie.[2]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Enošima monogatari (1914, Príbeh z Enošimy),
  • Šinran ki (1922, O Šinranovi), životopisný príbeh o významnom budhistickom kňazovi z 13. storočia.
  • Kennan džonan (1925, Problémy s mečom, problémy so ženami), román,
  • Naruto hičó (1926, Tajný denník z Naruto),
  • Banka džikoku (1927 – 1929, Peklo mnohých kvetov),
  • Kaigara Ippei (1929), názov je meno hrdinu románu,
  • Hijama kjódai (1931, Bratia Hijamovci),
  • Mojuru Fudži (1932, Fudži v plameňoch),
  • Mijamoto Musaši (časopisecky na pokračovanie v Asahi Shimbun v rokoch 1935 – 1937 a 1938 – 1939), román o slávnom samurajovi a šermiarovi Mijamotovi Musašim, autorovi Knihy piatich kruhov, pojednávajú o bojovom umení. Kniha líči jeho život od narodenia až po súboj s úhlavným protivníkom a rovnako výborným šermiarom Sasaki Kodžiróm. Popularitu románu podporilo aj to, že autor v ňom propagoval hodnoty (boj ako duchovné cvičenie, ako otázka sily ducha), ktorými vtedajšia militaristická propaganda japonskej vlády ospravedlňovala koloniálne výboje.[1]
  • Taikó ki (1938, Taikó), román o vzostupe Tojotomi Hidejošiho, ktorý zjednotil na konci 16. storočia Japonsko rozorvané vojnami medzi jednotlivými rodmi. Desať kníh je usporiadaných chronologicky, dej románu sleduje život Hidejošiho od roku 1536, kedy mal ešte len šesť rokov, volal sa ešte Hijoši a ľudia už na neho pokrikovali prezývkou Opičiak, cez dlhé obdobie, kedy sa z nosiča sandálov Tokičira stáva hradný pán Hidejoši Kinošita, do roku 1583, kedy sa Hidejoši Tojotomi ako dedič Nobunagovej moci a jeho sna o zjednotení Japonska stretol s Iejasu Tokugawom v bitkách pri Komaki a Nagakute v provincii Owari. Ďalšie udalosti – zjednotenie krajiny, vrchol Hidejošiho moci, tituly Kampaku a Taiko udelené cisárom, pokus o expanziu do Číny – tie už len naznačuje jednostránkový epilóg. Slovo taikó znamená niečo ako veľkovojvodca.
  • Arupusu taišó (1933 – 1934, Generál z Alp),
  • Sangokuši (1939, Histórie troch ríši), román z čínskych dejín 3. storočia.
  • Šin Heike monogatari (1951 – 1957, Nový príbeh rodu Taira), román založený na stredovekom japonskom epose Heike Monogatari z 13. storočia.
  • Wasureunokori (1957, Zápisky polozabudnutého), autobiografia.
  • Šihon Taiheiki (1958 – 1961, Moje súkromné Taiheiki).

České vydania[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d Vlasta Winkelhöferová: Slovník japonské literatury, Libri, Praha 2008, str. 134 – 135
  2. a b http://www.bbart.cz/autori.asp?id=217

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Eidži Jošikawa na českej Wikipédii.