Johann Friedrich Wilhelm Adolf Ritter von Baeyer

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Johann Friedrich Wilhelm Adolf Ritter von Baeyer
Johann Friedrich Wilhelm Adolf Ritter von Baeyer
nemecký chemik

Narodenie 31. október 1835
Berlín, Nemecko
Úmrtie 20. august 1917 (81 rokov)
Starnberg, Nemecko
Nositeľ Nobelovej ceny

Johann Friedrich Wilhelm Adolf Ritter von Baeyer (* 31. október 1835, Berlín – † 20. august 1917, Starnberg) bol nemecký chemik. Nositeľ Nobelovej ceny (1905) za práce o organických farbivách a hydrogénovaných aromatických zlúčeninách.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Berlíne. Študoval matematiku a fyziku na Berlínskej Univerzite. Neskôr sa presťahoval do Heidelberg kde študoval chémiu s Robertom Bunsenom. Tam pracoval hlavne v laburatóriu Augusta Kekulého. V roku 1858 získla doktorát. Stal sa prednášajúcim profesorom na Berlínskej Obchodnej Akadémii v roku 1860 a profesorom na Strasburgskej Univerzite v roku 1871. V roku 1875 nahradil Justus von Liebiga na pozícii profesora chémie na Univerzite v Mníchove.

V roku 1881 Kráľovská Spoločnosť v Londýne ocenila Baeyera Davyho medailou za jeho prácu na indigu. V roku 1905 sa stal nositeľom Nobelovej ceny za chémiu.

Práca[upraviť | upraviť zdroj]

Za Baeyerove hlavné úspechy môžme považovať syntetizovanie a opísanie rastliny dye indigo, vynájdenie fenolftaleínu, výskum v oblasti acetylénov, objasnenie ionizácie soli, syntetizovanie dusíkatých zlúčenín a derivácie kyseliny močovej (spolu so syntetizovaním kyseliny barbiturovej). Bol prvý ktorý prišiel so správnym vzorcom indolu v roku 1869 po publikovaný prvej syntézy spred troch rokov. Medzi jeho príspevky v oblasti teoretickej chémie môžme zaradiť teóriu trojitých väzieb a teóriu malých uhlíkatých prstencov.

V roku 1872 experimentoval s fenolom a formaldehydom, ale Leo Baekeland akoprvý syntetizoval bakelit.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]