Johannes Trithemius

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Johannes Trithemius
Johannes Trithemius
učenec a humanista, teoretik angelológie

Narodenie 1. február 1462
Trittenheim
Úmrtie 13. december 1516 (54 rokov)
Würzburg

Johannes Trithemius (iné názvy: Johannes Heidenberg, Johannes Zeller, Johannes von Trittenheim; * 1. február 1462, Trittenheim – † 13. december 1516, Würzburg) bol kláštorný opát v Sponheime, mnohostranný učenec a humanista, „teoretik“ angelológie, bielej mágie a čarodejníctva.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Johannes Heidenberg sa narodil v Trittenheime nad Moselou. Neskôr sa pomenoval ako Johannes Trithemius (podľa latinského prepisu jeho rodného miesta). Ešte než mu bol jeden rok, zomrel jeho otec Johann von Heidenburg. Jeho nevlastný otec, ktorý si o sedem rokov neskôr vzal jeho matku Elizabetu, bol odporcom vzdelávania. Trithemius sa preto len tajne a s veľkými ťažkosťami naučil grécky, latinsky a neskôr tiež hebrejsky. V sedemnástich rokoch odišiel z rodného domu, aby našiel dobrého učiteľa. Pritom cestoval cez Trier, Kolín nad Rýnom, Holandsko a Heidelberg a na konci januára roku 1482 dorazil až do benediktínskeho kláštora vo Sponheime pri kúpeľoch Bad Kreuznach. Tam bol 29. júna roku 1483 už pol roka po vstupe do kláštora zvolený za 25. kláštorného opáta. 9. novembra bol pomocným biskupom Bertholdom von Obergom za opáta aj vysvätený.

Trithemius priniesol početnými teologickými a pedagogickými aktivitami do života kláštora novú vážnosť. Vďaka disciplinovanosti a novej regulácii kláštorného práva sa mu podarilo ustáliť klesajúce financie. V roku 1491 nechal založiť register o vlastníctve kláštora a mimo to nechal vytvoriť dve "zbierky múdrostí" (zákonníky). Jeho nezvyčajné aktivity nezostali dlho nepovšimnuté a tak bol čoskoro dosadený ako visitator (lat. visitare – navštevovať) do okolitých kláštorov a nakoniec menovaný spoluprezidentom generálnej kapituly. Trithemius vykonával službu svojich úradných činností a obchádzal ako žiadaný kazateľ a rečník širokú časť Nemecka, čo bolo veľmi prospešné jeho veľkej vášni – kláštornej knižnici. Pri jeho príchode do kláštora tam bolo k dispozícii 48 kníh, čo bolo na vtedajšiu dobu bežné číslo. Roku 1505, keď Trithemius opúšťal Sponheim, vzrástol počet kníh na 2000 exemplárov; v tom čase sa jednalo možno o vôbec najväčšiu knižnicu Nemecka. Však bol na ňu vynaložený prevažujúci diel kláštorných príjmov. Známosť tejto "pokladnice vedomostí" urobila Trithemia známym a priťahovala do Sponheimu množstvo učencov.

Popri popredných humanistoch svej doby, ako boli Johannes Reuchlin, Conrad Celtis, Johann von Dalberg, Dietrich Gresemund alebo Jakob Wimpheling bol aspoň v písomnom kontakte s biskupom, kurfirstom a samotným cisárom Maximiliánom I. Habsburským.

Početní hostia z vyšších vrstiev, o ktorých muselo byť postarané, prinášali mníchom veľa práce. Preto Trithemius zaviedol v kláštornom živote prísny režim a netoleroval žiadny neporiadok a lajdáctvo. To viedlo postupne k čoraz väčšej nevraživosti a nenávisti, až nakoniec roku 1505, keď Trithemius ležal chorý vo svojej izbe, mnísi zapálili časť jeho obľúbenej knižnice. Priepasť medzi mníchmi a ich opátom sa stala neprekonateľnou a tak sám opustil ešte toho istého roku Sponheim a začal žiť ako pútnik. Roku 1506 našiel nový domov v Škótskom kláštore Svätý Jakub vo Würzburgu, kam ho povolal kniežací biskup Lorenz von Bibra. Tam bol v tom istom roku zvolený opátom a táto funkcia mu zostala až do jeho smrti v roku 1516. Vo Svätom Jakubovi bol vysoko vážený vďaka svojej vzdelanosti, ale strata knižnice zatienila a strpčila jeseň jeho života. Po smrti bol pochovaný vo Würzburgskom kostole. Epitaf, ktorý ho zobrazuje v pontifikálnom rúchu s mitrou a prútom pochádza zo školy Tilmana Riemenschneidera.

Činnosť a práca[upraviť | upraviť zdroj]

„Polygraphia“ Johanna Trithemia, prvá tlačená kniha na tému kryptografia, obsahuje jeho tabuľku Tabula recta

Trithemius sa považuje jednu z multilaterálnych a najvýznamnejších nemeckých osobností medzi učencami svojej doby, a to aj napriek tomu, že nikdy nenavštevoval žiadnu univerzitu. Popri svojich buditeľských prednáškových činnostiach bol žiadaným učiteľom a radcom v intelektuálnych a dvorných kruhoch. Sami muži formátu ako Johannes Reuchlin a Conrad Celtis oslavovali jeho učenosť. Alexander Hegius podal správu o svojej návšteve slovami: "Videl som veľké žiarivé svetlo sveta." Kurfirst Joachim I. Brandenburgský, ktorý pobýval u opáta ako školák, ho opisuje ako "svetlo našej doby" a ako "archu všetkého poznania".

Trithemius nepríliš uspokojivo o sebe napísal v jednom z listov: "Som ten Trithemius, ktorého učenci považovali za neučeného, ​​čo veštia ako Apollón."

Trithemius spísal viac ako 90 kníh, počnúc teológiou a rehoľnými reformami. Neskôr rozšíril svoju tvorbu na zhromažďovanie správ o zázrakoch svätých, rodové a kláštorné kroniky, rovnako tak si všímal mnohé dôležité katalógy, zoznamy a príručky.

Jeho kniha Liber de ecclesiatistics scriptoribus bola prvýkrát vytlačená v roku 1494 v Bazileji. Išlo o zoznam cirkevných spisovateľov s 962 menami a úvodné slovo, pokladaný za prvú bibliografiu. Písal aj o astrológii a mágii. Ďalej bol okrem iného autorom diel Kryptographie a Steganographie. Išlo o témy, ktoré boli v tej dobe veľmi diskutované aj čítané, a patrili do duchovnej oblasti.

V roku 1494 bol Trithemius, do tej doby s veľmi dobrou povesťou, prvýkrát obvinený z vedomého prekrúcanie histórie, keď vo svojom diele De laudibus sanctissimae matris Anna ("Ku chvále svätej Anny") tvrdil, že jej dcéra Mária vzišla z nepoškvrneného počatia.

Jeho žiakmi boli Heinrich Cornelius Agrippa z Nettesheimu (1486 – 1535) a Paracelsus (1493 – 1541).

Steganographia[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho najznámejšie dielo je Steganographia (napísané v roku 1499 a vydané vo Frankfurte v roku 1606, na Index Librorum Prohibitorum umiestnené v roku 1609). Táto kniha má tri zväzky. Od tej doby sa stal známym tým, že sa zaoberá kryptografiou a steganografiou. Ešte pomerne nedávno sa o treťom zväzku myslelo, že ide o mágiu, ale neskôr sa ukázalo, že ide o tzv. stegotexty s veľkým kryptografickým významom. Toto dielo prepožičalo meno modernej vede steganografii.

Čím sa tento duchovný učenec zaoberal vo svojej dobe (kryptovanie, šifrovanie, kódovanie) a čo bolo považované takmer za čiernu mágiu, tým sa o päť storočí neskôr začali seriózne zaoberať kryptológovia, vojenskí a počítačoví experti.

Polygraphia[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1508 dokončil šesť zväzkov diela Polygraphia, vytlačil ju v roku 1518. V piatom dieli sa nachádza tabuľka "Tabula recta". Súbor venoval cisárovi Maxmiliánovi. Jeho popularita bola taká veľká, že kniha bola prepisovaná a vydávaná ešte storočia po autorovej smrti. Napríklad v roku 1561 ju preložil Gabriel de Collanges, a po ňom v roku 1620 Dominique de Hotting.

Annales Hirsaugiensis[upraviť | upraviť zdroj]

Plný názov tohto diela je Annales hirsaugiensis… complectens historiam Franciae et Germaniae, gesta imperatorum, regum, principium, episcoporum, abbatum, et illustrium virorum, latinsky "Letopisy Hirsau… obsahujúce dejiny Francúzska a Nemecka, pozoruhodné činy vládcov, kráľov, princov, biskupov, opátov, a vynikajúcich mužov ".

Hirsau bol kláštor blízko Württembergu, odtiaľ zadal opát Trithemiovi v roku 1495 zakázku. Práca mu trvala až do roku 1514, kedy dokončil dva zväzky s 1400 stranami. Prvýkrát bol vydaný v roku 1690. Niekto považuje toto dielo za jedno z prvých nemeckých humanistických historických diel.

Cipher Manuscripts[upraviť | upraviť zdroj]

Súbor diela Cipher Manuscripts bol zašifrovaný s použitím Trithemiovej šifry, jednoduchej zámeny znakov, ktoré popísal vo svojej knihe Polygraphia. Cipher Manuscripts bol použitý k založeniu hermetického poriadku Zlatého úsvitu, prvého tajného združenia, ktoré veľmi ovplyvnilo viktoriánsku éru a moderný európsky ezoterizmus.

De septem secundeis[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1509 napísal knihu De septem secundeis, niekedy sa uvádza De septum secundeis (O siedmich dušiach, ktorí riadia obehy nebeských sfér), v ktorej sám podáva správu o siedmich planetárnych inteligenciách, ktoré z poverenia boha vládnu svetu. V knihe, ktorú venoval cisárovi Maxmiliánovi píše: "Slávny cisár! Je názorom mnohých osobností starých čias, že tento stvorený svet je z vôle Najvyššiej Inteligencie (ktorou je Boh) usporiadaný a usmerňovaný druhotnými inteligenciami… medzi nimi siedmimi duchmi, ktorí sú ustanovení vládcami siedmich planét… z ktorých, od začiatku neba a zeme, každý vládne svetu 354 rokov a 4 mesiace po poriadku." Pred ním sa o túto problematiku zaujímal tiež Abano alebo Abraham ibn Ezra. Pôsobením planét na život na Zemi sa zaoberal aj Klaudios Ptolemaios. Vo svojich proroctvách sa o sedem vyšších inteligencií opieral aj Nostradamus. Dnes pokračuje v týchto stopách angelológia.

Mágia[upraviť | upraviť zdroj]

Veľmi ťažkopádne vyznievali jeho magické záujmy. Hoci stále zdôrazňoval, že sa zaoberá len bielou mágiou, ktorá je v súlade s kresťanskou náukou, čoskoro sa ocitol v podozrení, že je zainteresovaný aj v čiernej mágii a spolupracuje v spojení s diablom. V diele Antipalus maleficiorum ("Odporca čarodejníctva") neohrozene a štvavo vystupuje proti kúzlam a čarodejniciam, a ktoré zatieňuje dokonca aj "Kladivo na čarodejnice". Niektoré jeho diela sa ocitli po celé stáročia na indexe zakázaných kníh (Index Librorum Prohibitorum), ktorý vydávala katolícka cirkev. Tento index bol zrušený v roku 1966 za Pápeža Pavla VI, po Druhom vatikánskom koncile. Cirkev však morálne stále neodporúča dávať do obehu alebo čítať tieto knihy. Vďaka svojmu rečníckemu nadaniu a s pomocou vplyvných priateľov sa vyhol obvineniu z kacírstva a upálenia na hranici.

Dielo (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

Johannes Trithemius, 1584
Polygraphia, edícia z roku 1561 (originál 1518)
  • Annales Hirsaugienses, 1509 – 1514
  • Antipalus maleficiorum, 1508
  • Cathalogus illustrium virorum germaniam suis ingenijs et lucubrationibus omnifariam exornantium, 1491 – 1495 (Digitální archiv) – príručka o nemeckom stredovekom spisovateľovi a spisovateľke, platná ako prvé nemecké dejiny literatúry
  • Chronicon Hirsaugiense, 1495 – 1503
  • Chronicon Sponheimense, ca. 1495 – 1509 – Chronik des Klosters Sponheim, 1024 – 1509; Vlastný náklad Carl Velten, Bad Kreuznach 1969 (nemecky)
  • Chronicon successionis ducum Bavariae et comitum Palatinorum, ca. 1500 – 1506
  • Compendium sive breviarium primi voluminis chronicarum sive annalium de origine regum et gentis Francorum, ca. 1514
  • De cura pastorali, 1496
  • De duodecim excidiis oberservantiae regularis, 1496
  • De institutione vitae sacerdotalis, 1486
  • De laude scriptorum manualium, napísané 1492, vydané 1494 – Chvála pisárovi; Priatelia Mohanského umenia a histórie registrované združenie, Würzburg 1973, (po latinsky/nemecky)
  • De laudibus sanctissimae matris Annae, 1494
  • De origine gentis Francorum compendium, 1514 – An abridged history of the Franks / Johannes Trithemius; AQ-Verlag, Dudweiler 1987; ISBN 3-922441-52-1 (latinsky/ anglicky)
  • De origine, progressu et laudibus ordinis fratrum Carmelitarum, 1492
  • De proprietate monachorum, pred 1494
  • De regimine claustralium, 1486
  • De scriptoribus ecclesiasticis, 1494 (Digitálny archív)
  • TRITHEMIUS, Johannes. De Septem Secundeis, id est, intelligentiis, sive Spiritibus Orbes post Deum moventibus. Sponheim : Johannes Trithemius, 1508. (po latinsky)
  • De triplici regione claustralium et spirituali exercitio monachorum, 1497
  • De vanitate et miseria humanae vitae, vor 1494
  • De visitatione monachorum, um 1490
  • De viris illustribus ordinis sancti Benedicti, 1492
  • Exhortationes ad monachos, 1486
  • In laudem et commendatione Ruperti quondam abbatis Tuitiensis, 1492
  • Liber octo quaestionum, 1515
  • Liber penthicus seu lugubris de statu et ruina ordinis monastici, 1493
  • Nepiachus, 1507
  • Polygraphiae, 1508
  • Steganographia, ca. 1500

Zbierky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Freher, Marquard: Opera historica; Minerva, Frankfurt/Main, 1966
  • Busaeus, Johannes: Opera pia et spiritualia; 1604 a 1605
  • Busaeus, Johannes: Paralipomena opuscolorum; 1605 a 1624

Odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Arnold, Klaus: Johannes Trithemius (1462 - 1516), Würzburg 1971 (Pramene a výskumy k histórii biskupstva a najvyššieho kláštora Würzburg, Bd. XXIII), (zároveň: phil. Diss. Würzburg 1971) XI, 319 str., 2 obr.
  • Arnold, Klaus: Johannes Trithemius: De laude scriptorum - Chvála pisárovi, uviedol, vydal a preložil, Würzburg 1973 (Mainfränkische Hefte, H. 60), 111 strán, 4 tabuľky, 2 obr.
  • Arnold, Klaus: Johann Trithemius, 1462-1516; Schöningh, 2. Aufl. (d. o. e. Diss.) Würzburg 1991; ISBN 3-87717-045-5
  • Brann, Noel L.: The abbot Trithemius; Brill, Leiden 1981; ISBN 90-04-06468-0 (po anglicky)
  • Brann, Noel L.: Trithemius and magical theology, a chapter in the controversy over occult studies in early modern Europe; State Univ. of New York Press, Albany NY, 1999; ISBN 0-7914-3962-3 (po anglicky)
  • Kuper, Michael: Johann Trithemius, der schwarze Abt; Zerling, Berlin 1998; ISBN 3-88468-065-X
  • Lehmann, Paul: Merkwürdigkeiten des Abtes Johannes Trithemius; Vydavateľstvo Bavorskej akadémie vied, Mníchov 1961
  • Roth, F. W. E.: Štúdie k jubileu Johanna Trithemia (1516); Pustet, Salzburg 1916
  • Schneegans, W.: Opat Johannes Trithemius a kláštor Sponheim; Schmithals, Kreuznach 1882

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]