John Herschel

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
John Herschel
John Herschel
britský astronóm

Narodenie 7. marec 1792
Slogh, Spojené kráľovstvo
Úmrtie 11. máj 1871 (79 rokov)
Londýn, Spojené kráľovstvo

Sir John Frederick William Herschel (* 7. marec 1792 Slogh, Spojené kráľovstvo – † 11. máj 1871, Londýn) bol anglický astronóm a matematik, predstaviteľ tradičného indukcionizmu. Ukazoval, ako možno na ceste logickej indukcie dospievať k zovšeobecneniam a objavom vo vedách. Objavil 525 hmlovín a hviezdokôp a 3300 dvojhviezd.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa ako syn astronóma Williama Herschela. Študoval na vysokej škole v Etone a St. John's College v Cambridge. Štúdium ukončil v roku 1813. V tom čase sa spriatelil s Charlesom Babbageom a Georgeom Peacockom.

V roku 1816 sa začal zaoberať astronómiou. Medzi rokmi 1821 a 1823 spolu s Jamesom Southom preskúmal dvojhviezdy, ktoré skatalogizoval jeho otec. Za túto prácu bol v roku 1826 ocenený Zlatou medailou kráľovskej astronomickej spoločnosti (ktorú vyhral znovu 1836) a medailou Francúzskeho inštitútu v roku 1825. V roku 1831 bol pasovaný za rytiera. Mal troch synov, z ktorých jeden - Alexander Stewart Herschel - bol tiež astronóm. Okrem synov mal tiež deväť dcér.

Zdokonalil otcovu predstavu v tom zmysle, že slnečné škvrny sú obrovské víry v slnečnej atmosfére. Jeho pohľad podporil i objav Richarda Christophera Carringtona (1826-1875), ktorý na základe svojich pozorovaní pohybov slnečných škvŕn na slnečnom disku dokázal, že slnečná fotosféra nerotuje ako tuhé teleso. Začalo sa tak špekulovať o tom, že povrchové vrstvy Slnka asi budú zložené zo žeravých plynov.

Prvým vysvetlením pre žiarenie hviezd bolo horenie. Túto myšlienku však vyvrátil, uvedomil si totiž, že nie je známy spôsob horenia, ktorý by na dlho pokryl žiarivý výkon hviezdy.

V roku 1827 prišiel s myšlienkou brúsenia kontaktných šošoviek, aby sa dobre priliehali k očnému povrchu. Avšak po prvýkrát v roku 1887 nemecký fúkač skla z Wiesbadenu F. E. Muller začal vyrábať šošovky určené k prikladaniu na oko a okrem toho boli znesiteľné.

V roku 1833 odcestoval do Južnej Afriky, aby skatalogizoval hviezdy, hmloviny a iné predmety južnej oblohy. Do Kapského Mesta prišiel 15. januára 1834. Medzi jeho ďalšie pozorovania v tejto dobe bol návrat Halleyho kométy. Okrem jeho astronomickej práce mu táto plavba do vzdialeného kúta britskej ríše dala tiež možnosť uniknúť tlaku, pod ktorým bol v Londýne, kde bol jedným z najvyhľadávanejších zo všetkých britských vedcov. Ako neskôr spomínal, pobyt v Južnej Afrike bol pre neho asi najkrajším časom v jeho živote.

Do Anglicka sa vrátil v roku 1838 a v roku 1847 vydal „Výsledky astronomických pozorovaní robených pri Myse dobrej nádeje“. V tejto publikácii navrhoval názvy dodnes používaných siedmich satelitov SaturnaMimas, Enceladus, Tethys, Dione, Rhea, Titan a Iapetus. O niekoľko rokov neskôr, v roku 1852, navrhol mená dodnes používané pre satelity Uránu - Ariel, Umbriel, Titania a Oberon.

v roku 1839 pred Kráľovskou spoločnosťou použil pravdepodobne ako prvý názov "fotografia". Názov sa skladá z dvoch gréckych slov: svetlo a písanie. Bol tiež prvý, kto považoval fotografiu za formu umenia.

Medzi jeho ďalšie práce patrili „Náčrty astronómie“ z roku 1849, „Všeobecný katalóg 10 300 rozmanitých a dvojitých hviezd“ (publikovaný posmrtne), „Známe prednášky o vedeckých predmetoch“ a „Všeobecný katalóg hmlovín a skupín“.

Okrem iného navrhoval, že odvodzovanie dĺžky tropického roku by bolo lepšie nasledovne: 365 a 969/4000 dní = 365,24225 dní. Toto by diktovalo 969 priestupných rokov za každých 4000 rokov, nie 970 priestupných rokov ako tvrdí Gregoriánsky kalendár. Dalo by sa to dosiahnuť vynechaním jedného priestupného roku každých 4000 rokov, čo by teda urobilo roky deliteľné 4000 nie-priestupnými. Toto pravidlo však ešte nebolo oficiálne prijaté.

Mal štátny pohreb a pochovaný je vo Westminsterskom opátstve. Ostrov Herschela (Arktický oceán, územie Yukonu) a kráter Johna Herschela na Mesiaci boli pomenované podľa neho.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé zdroje[upraviť | upraviť zdroj]