John Leonard Swigert

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
John Leonard Swigert
John Leonard Swigert
astronaut NASA
Št. príslušnosť Spojené štáty
Dátum narodenia 30. august 1931
Denver, Colorado, USA
Dátum úmrtia 27. december 1982 (51 rokov)
Washington, USA
Iné zamestnanie testovací pilot
Čas vo vesmíre 5 dní 22 hodín 54 minút
Kozmonaut od 1966
Misie Apollo 13
Znaky
misií
Apollo 13-insignia.png
Kozmonaut do apríl 1973

Pozri aj Biografický portál

John Leonard „Jack“ Swigert (* 30. august 1931, Denver, Colorado, USA – † 27. december 1982, Washington, USA) bol americký astronaut, ktorý je známy najmä svojou účasťou na misii Apollo 13 v roku 1970.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Pred letom[upraviť | upraviť zdroj]

Po skončení East High School sa venoval štúdiu strojárstva na University of Colorado at Boulder. Roku 1953 štúdium úspešne ukončil ako strojný inžinier a pridal sa k vojenskému letectvu. Tri roky slúžil ako stíhač na amerických základniach v Japonsku a Kórei. Potom bol zamestnaný ako továrny pilot firmy Pratt-Whitney Aircraft. V roku 1964 prešiel ku koncernu North American Aviation, aby mohol študovať letecké inžinierstvo na Rensseelaerovom technickom inštitúte (Rensselaer Polytechnic Institute). Písať o ňom začalo po získaní ceny Octava Chanuta v roku 1966, teda ešte dlho pred jeho letom do vesmíru. To preto, že vymyslel a dôkladne vyskúšal zariadenie na uľahčenie pristávania kozmických lodí. V roku 1966 bol zamestnaný v NASA, kde sa zúčastnil Programu Apollo. Mal za sebou 4600 letových hodín. Ešte počas kozmonautického výcviku začal s ďalším štúdiom na University of Hartford, odbor priemyselné riadenie. Doktorát obhájil roku 1967. V roku 1970 bol narýchlo vymenovaný namiesto chorého kozmonauta Mattinglyho do letu Apolla 13.

Let do vesmíru[upraviť | upraviť zdroj]

Štartoval z kozmodrómu na myse Canaveral spolu s kozmonautmi Lovellom a Haisom. Prvú noc po štarte príliš nespal, zabudol si dole poznámky k letu a cez riadiace stredisko riešil odklad podania daňového priznania. Kritické okamžiky posádke nastali 14. apríla, tretí deň letu. Explodovala nádrž so stlačeným kyslíkom, po ktorej museli prejsť do lunárneho modulu a vrátiť sa na Zemi. Pristáli na hladine Tichého oceánu. Slávny a svojou nebezpečnosťou známy let bol neskôr sfilmovaný.

Vesmírna misia v dátach[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1970-029A APOLLO 13, funkcia CMP (command modul pilot) pilot veliteľského modulu
  • Štart: 11. apríl 1970
  • Pristátie: 17. apríl 1970
  • Doba letu: 142 h 54 min 41 sek

Po lete[upraviť | upraviť zdroj]

Zostal ešte tri roky v tíme astronautov. V apríli 1973 sa stal výkonným riaditeľom Výboru pre vedu a technológiu pri Snemovni reprezentantov USA. Od 31. augusta 1977 sa venoval politickej kariére v rámci Republikánskej strany, za ktorú bol v roku 1982 zvolený do Kongresu. Zomrel však na rakovinu skôr, ako sa mohol ujať funkcie.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]