Josef Sudek

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Josef Sudek
Josef Sudek

Narodenie 17. marec 1896
Kolín
Úmrtie 15. september 1976 (80 rokov)
Praha
Profesia fotograf
Pamätná tabuľa od S. Hanzíka na dome „Na Újezdě“, v ktorého dvore mal Sudek svoj ateliér

Josef Sudek (* 17. marec 1896 Kolín – † 15. september 1976 Praha) bol významný a slávny český fotograf pražských motívov, ateliérových aranžmánov, zátiší, reportáží, krajiny a reklamy. Začal fotografovať vo svojich 17. rokoch.[1] Svoje vrcholné diela vytvoril v zrelom veku – potom, čo rezignoval na vplyvy moderných prúdov. V 30. rokoch odrážali jeho fotografie predovšetkým vonkajší svet a až od 40. rokov našiel obratom k sebe samému svoju nezameniteľnú tvorivú podobu, vďaka ktorej je známy aj v zahraničí. Vtedy začali vznikať jeho preslávené pohľady z okna ateliéru a pozoruhodné zátišia, oboje spracované kontaktným otlačkom rôzne veľkých negatívov na pozitív. Sudkovu prácu neprerušila ani vojna ani povojnový vonkajší tlak, ktorý nútil umelcov riadiť sa doktrínou socialistického realizmu.[2] V tej dobe sa Sudek naopak vrátil k piktorializmu a v rade svojich prác predpovedal neskorší vývoj fotografie k postmodernej syntéze, aby sa tak stal stále živým zdrojom inšpirácie pre ďalšie generácie.[3] Spolu s Františkom Drtikolom a Jaromírom Funkem patrí k najvýznamnejším českým fotografom obdobia medzi prvou a druhou svetovou vojnou. Je súčasne výnimočný avantgardný fotograf v Európe.[4]

Život a dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Josef Sudek sa narodil 17. marca 1896 v Kolíne otcovi Václavovi a matke Johanne. Jeho otec, ktorý bol maliar a dekoratér, zomrel 1. januára 1899 na zápal pľúc. Sudek začal základné štúdium na obecnej škole v Nových Dvoroch (1902-1908). Potom ho na dva roky prijala Kráľovská zemská škola řemeslnícka v Kutnej Hore, aby sa v júli 1910 zapísal do trojročného učenia u pražského knihára Františka Jermanna, kde po prvýkrát začal fotografovať. V roku 1913 ukončil štúdium a získal tovarišský list od Spoločenstva knihárov, kartonážníkov, ozdobníkov a puzdrarov, s ktorým nastúpil do zamestnania knihára v Nymburku.

Bolo krátko pred začiatkom prvej svetovej vojny, keď Sudek narukoval do Žatca, vzápätí do Kadane, kde sa stretol s ďalšími vojakmi fotoamatérmi. Na začiatku roku 1916 zostavil malý album 156 originálnych záberov Prahy na formáte 3,5 x 5 cm. V máji 1916 bol Sudek počas bojov na talianskom fronte zasiahnutý granátom a prišiel o pravú ruku, ktorú mu amputovali lekári v Grazi.

Kus ramene a pravou ruku urvala mu první světová válka. Nikdy o tom nemluvil. Když rukoval na vojnu, byl vyučený knihař. Když se vrátil, nebyl nic. Ze zlé nutnosti učil se fotografem, ale toto řemeslo si zamiloval a vyučil se mu mistrně.[5]
– (Jaroslav Seifert, 1958)

Z vojnových rokov sa dochovali tri albumy s malými fotografiami z vojenského života. Temer desať rokov (1922 – 1927) žil na pražskej Invalidovni, kde sa na štátne útraty rekvalifikoval na profesionálneho fotografa. Tu vznikol cyklus Z Invalidovny (1922-7), ktorý pripomína žánrové maliarstvo 19. storočia a impresionizmus. V Kolíne sa zoznámil s Jaromírom Funkem a fotografoval zrkadlovkou 9x9 cm[6] krajinu okolo Labe, za ktorú získal prvú cenu na členskej výstave v Českom klube fotografov amatérov v Prahe. Inšpiroval sa dielom Drahomíra Josefa Růžičku, Alfreda Stieglitza a Clarence H. Whitea, nechal sa ovplyvniť praxou amerického puristického piktorializmu a zaujali ho postupne mäkko vykreslené svetelné situácie „novej školy“.[6] Fotografoval portréty, žánre, pražskú architektúru a svetelné nálady krajiny. V rokoch 1922 – 1924 vyštudoval fotografiu na Štátnej grafickej škole v triede u profesora Karla Nováka, kde získal výučný list potrebný pre založenie vlastnej fotografickej živnosti.

Když jsem se pak dostal na státní grafickou školu, byl to novej svět. Profesor Karel Novák byl nóbl pán, inteligentní, to se hned poznalo, protože snášel moje výroky o prdelích, jak mi zůstaly ve slovníku z války. Taky se mi na něm líbilo, že ukazoval sbírku fotografií a nic k tomu neříkal. To je přece krásný, když se k fotografiím nic neříká...[7]
– Josef Sudek spomínal na Karla Nováka

Po demonštratívnom odchode pre generačné rozpory z Českého klubu fotografov amatérov založil spolu s Jaromírom Funkem a Adolfom Schneebergom v roku 1924 Českú fotografickú spoločnosť[3]. V rokoch 1927 – 1928 fotografoval dostavbu katedrály sv. Víta a v roku 1928, k 10. výročiu založenia republiky, vydal album 15 originálnych fotografií s názvom Svätý Vít. K tomuto obdobiu prehlásil:

„Tam to začalo, tam som zažil zjavenie.“
Tento neveľký súbor bol na aukcii v Prahe v roku 1996 vydražený za 130 000,- českých korún.[8]

Profesionálna dráha[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi rokmi 1927 – 1936 pracoval pre nakladateľstvo Družstevní práce, ktoré vydávalo knihy, časopisy, gramofónové platne. Tu pre Ladislava Sutnara fotografoval portréty, reklamu i reportáže v propagačnom duchu funkcionalizmu. Spolupracoval aj s ďalšími významnými časopismi svojej doby – napr. s Pestrým týdnem. V lete 1927 uzatvoril zmluvu na užívanie záhradného ateliéru „na Újezdě“, založil svoju firmu a stal sa vyhľadávaným odborníkom na reklamu a tlač, portrét, architektúru a fotografovanie obrazov a plastík. Svoju živnosť inzeroval: Uměleckou fotografii a vše, co chcete, denně 10-18, neděle 10-13.[2] Sudkova voľná tvorba splývala s užitou, boli to všetko ostro a detailne vykreslené fotografie v duchu novej vecnosti, podobné Strandovým alebo Westonovým. Podobný rukopis ako Navrátil mal aj Albert Renger-Patzsch, ktorý zrejme ovplyvnil voľakedajšie prírodné snímky z roku 1935 ako Spadlý list, Jarní listy, Ranní rosa a Ostružiny.[6] V roku 1934, kedy vznikla pražská skupina surrealistov, fotografoval Sudek zoomorfné korene stromov, ktoré v tom istom roku maľoval predstaviteľ českého surrealizmu Jindřich Štýrský. To bol prvý náznak vstupu do racionálneho sveta novej vecnosti a funkcionalizmu.[6]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Sudkovo dielo z doby pred druhou svetovou vojnou netvorí žiadny kompaktný celok. Začiatky patrili secesným ušľachtilým tlačiam, bromolejotlači a uhľotlači, ktoré menili fotografiu na grafiku. Vplyvom D. J. Růžičku sa po r. 1921 priklonil k nemanipulovanej fotografii so záujmom o mäkkú svetelnú kresbu. Čitateľný je vplyv romantizmu, pokiaľ ide o zobrazovanie deja v krajine, Sudkovou špecialitou bola príroda vo vetre (Vietor, 1923 – 1924, Pred búrkou, 1924) a mraku (Dieťa a mrak, 1924 – 1929). V prechodnej dobe (1926 – 1929) objavoval nové motívy a využíval ostrého a neostrého vykreslenia námetov. Na konci dvadsiatych rokov sa priklonil k precíznemu popisu skutočnosti v neutrálnom svetle. Tento spôsob tvorby dominuje od roku 1930 v celej Európe a jeho centrom bola nemecká nová vecnosť. V Sudkovom diele sa však rysujú súbory sústreďujúce sa na určité lokality, žánrové a námetové okruhy. Napríklad súbory Praha, krajina alebo stromy fotografuje stále.[6] V období druhej svetovej vojny sa jeho tvorba značne zmenila. Po strate komerčných zákaziek sa zameral na fotografovanie čisto umeleckých snímok. Od roku 1940 prestal negatívy zväčšovať a pracoval iba technikou kontaktných otlačkov. Používal veľkoformátové platňové kamery, neskôr sa vrátil k uhľotlači v obave o trvanlivosť bromostrieborných pozitívov.[6]

Filla chtěl fotografovat vždy obraz tak, aby se nezvětšoval. Neboť tím zvětšením se poruší nejjemnější polotóny . Na tomto jevu by šla vybudovat celá opticko-fysikální theorie. Obraz je na tyto věci citlivější než sochy, ale u soch je to také.[2]
– Josef Sudek

V päťdesiatych rokoch poznal maliarske zátišia Josefa Navrátila (1798 – 1865), ktoré reprodukoval nielen pre tlač, ale tiež sám pre seba. Nechal sa nimi ovplyvniť pri zaznamenávaní kolínskej krajiny a po druhej svetovej vojne vytvoril cyklus Zátišia podľa Navrátila, 1954. Na otázku časopisu Světozor v článku Je fotografie umění? odpovedal: „Nieje. Je to pekné remeslo, potrebujúce určitý vkus. Umenie to byť nemôže, pretože je odkázané na veci, ktoré existujú už pred ním a mimo neho, na svete okolo nás.“[9]

Sudkovi priatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Sudek vyhľadával osobnosti, s ktorými mohol spolupracovať na nových projektoch. Medzi jeho priateľov patril Ladislav Sutnar, dizajnér podniku Družstevní práce,fotograf a dizajnér firmy Aero ing.Josef Voříšek, kubistický maliar, teoretik a člen spolku Mánes Emil Filla, ktorého obrazy reprodukoval pre revue Volné směry. Básnik Jaroslav Seifert Sudkovi písal básne a úvody ku knihám a pre architekta pražského hradu Otto Rothmayera dokumentoval rekonštrukciu Pražského hradu a ten potom ozvláštnil Sudkove fotografie špeciálnymi adjustáciami. Josef Sudek pôsobil ako mecenáš. Podporoval maliarov Františka Tichého, Jana Bendu a Andreje Belocvetova. Cez vojnu našli útočisko v jeho ateliéri ako učni fotograf Jarosav Kysela, významní výtvarní umelci Vladimír Fuka a Václav Sivko a po vojne Sonja Bullaty.[6] Od roku 1945 bol Sudkovým učňom a pomocníkom fotograf, ilustrátor a knižný grafik Jiří Toman, ktorý mu pomáhal okrem iného pri fotografovaní Prahy panoramatické a zorganizoval Sudkovu výstavu v Pardubiciach v roku 1962. So Sudkom sa priatelil a spolupracoval až do svojej smrti v roku 1972.

Posledné roky[upraviť | upraviť zdroj]

Po roku 1974 sa Sudkova tvorba uzatvára, fotograf bilancoval svoje životné dielo a zo starších negatívov urobil nové kontakty. Roku 1976 fotograf usporiadal v Prahe, Brne a v nemeckom Aachen tri súborné výstavy ku svojim osemdesiatinám.[3] Josef Sudek zomrel na rakovinu 15. septembra toho istého roku. Nekrológ napísal budúci laureát Nobelovej ceny za literatúru Jaroslav Seifert. Po Sudkovej smrti darovala Božena Sudková Sudkove fotografické dielo Umeleckopriemyslovému múzeu v Prahe a zbierku výtvarného umenia Národnej galérii v Prahe, ďalšie dary získali Moravská galéria v Brne, inštitúcie v Roudnici nad Labem, Kolíne, Ústav dejín a umenia ČR a Bibliothèque Nationale v Paríži.[6]

Sudek ako inšpirácia[upraviť | upraviť zdroj]

Po Sudkovej smrti ovládli médiá anekdoty, ktoré dával k dobru už sám umelec. Napríklad časopis amatérskeho Zväzu českých fotografov Dobré světlo o ňom napísal:

„Sudkova ruka bola neobyčajne veľká – asi preto, že mal iba jednu a všetko s ňou musel robiť“.[2]

Už počas svojho života bol Sudek považovaný za významného svetového fotografa. V jeho bohatom diele sa objavili portréty, zátišia, krajiny a architektúra. Jeho práce sú vo svete uznávané pre svoju poetickosť, romantiku a priezračnú čistotu. Rozsiahla tvorba zahŕňa rad magicko—nostalgických cyklov. Jeho práce sú cenené aj na svetových aukciách. Sudkova pozostalosť, o ktorú sa stará Anna Fárová, má 70000 položiek, z toho je 21660 pozitívov, 54 519 negatívov a 618 výtvarných diel (obrazy, kresby, sochy, grafiky).[3] Dielom Josefa Sudka sa inšpirovalo mnoho fotografov, napríklad Jan Reich, ktorý po Sudkovi dokonca zdedil jeho kameru, Josef Koudelka sa nechal inšpirovať jeho konceptuálnymi panoramatickými snímkami, Jan Svoboda, Pavel Hudec Ahasver a František Provazník (fotograf) pokračujú v Sudkových zátišiach. V roku 1996 vznikla Nadácia Josefa Sudka. Jej zakladajúcimi členmi boli Sonja Bullaty, Eva Fuková, Jindřich Brok, Miroslav Hucek, Angelo Lomeo, Miloň Novotný, Pravoslav Rada a Jindřich Štreit.

Výstavy[upraviť | upraviť zdroj]

Prvú samostatnú výstavu mal Sudek v roku 1932 v pražskej Aventinskej manzarde, čo v tej dobe nebolo obvyklé.[2] Roku 1976 fotograf usporiadal v Prahe, Brne a v nemeckom Aachen tri súborné výstavy ku svojim osemdesiatinám.[3] V období 1982 – 1986 usporiadal kurátor Zdeněk Kirschner celkom 5 výstav s názvom Josef Sudek, Cykly fotografií na zámku Kozel. V roku 2006 sa uskutočnila výstava Josef Sudek neznámy – salónne fotografie 1918 – 1942 v Brne. Výstavy sa uskutočňujú tiež v galérii Josefa Sudka na "Újezdě". Napríklad v roku 2007 Privatissima - Poznámky, 50. - 70. léta 20. st., o dva roky neskôr sa uskutočnilo ďalšie pokračovanie s názvom Privatissima - Nocturno.[10]

Sudkove pracovne v Prahe[upraviť | upraviť zdroj]

Sudkov ateliér na Újezde č.p. 30, Praha 1
Galerie Josefa Sudka v dome U Luny (Úvoz 24)

Josef Sudek získal ateliér od vinohradského fotografa Laubeho. Najstaršia dochovaná nájomná zmluva je z 1. júna 1927. Budova bola drevená, do tvaru „L“, hneď vedľa ateliéru s veľkým zaskleným oknom bola tmavá komora so zväčšovacím prístrojom. V ateliéri Josef Sudek počas druhej svetovej vojny vytvoril napríklad cykly „Okno mého ateliéru“ (19401954), „Procházka po mé zahrádce“ (19441953), „Zahrada mého ateliéru“ (19501970) a „Zátiší na okně mého ateliéru“ (19501958). Ateliér slúžil ako miesto pre stretávanie s priateľmi. Objekt po Sudkovej smrti chátral, aj keď v ňom bývala Sudkova sestra Božena Sudková, ktorá zomrela 1. 5. 1990. V máji 1985 objekt vyhorel. V júli roku 2000 na podnet Anny Fárovej sa postavila replika zdevastovanej budovy a od septembra toho istého roku objekt slúži verejnosti ako múzeum a galéria.[11]
Od roku 1958 pôsobil Josef Sudek v byte na prízemí domu na Úvoze, ktorý používal do svojej smrti. Vznikol tu rad slávných kompozícii z cyklov Letecké vzpomínky, Velikonoční vzpomínky, Labyrinty a Skleněné labyrinty. Dnes sa v objekte nachádza Galéria Josefa Sudka.[12]

Galéria Josefa Sudka[upraviť | upraviť zdroj]

Pobočka Umeleckopriemyslového múzea v Prahe so špecifickou atmosférou a so zaujímavým výstavným programom, zahŕňujúca nielen osobnosť Josefa Sudka, ale tiež fotografov, ktorí sa stali pokračovateľmi jeho odkazu.

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

K významným publikáciám povojnového obdobia patrí Katedrála svatého Víta v obrazech Josefa Sudka a najmä kniha panoramatických fotografií Praha panoramatická. O vydanie radu monografií o Josefovi Sudkovi v Česku i v zahraničí sa zaslúžila Anna Fárová.

Diela vydané počas Sudkovho života (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1922 – 1924 Praha, 10 náladových fotografií. Praha. (Signované autorom).
  • 1928 Svatý Vít. S predhovorom Jaroslava Durycha. Družstevní práce, Praha. (15 originálnych fotografií autora, v náklade 120 kópií, signované a číslované).
  • 1930 Orbis 1931. Orbis, Praha. (Kalendár 12 fotografií Prahy s fotomontážou na obálke).
  • 1932 Kalendár Družstevní práce 1933. Družstevní práce, Praha. Czech Gallery Edition, No. VI. Hĺbkotlač Václav Neubert. (27 fotografií autora, vybral a zoradil Ladislav Sutnar).
  • 1938 Arne Novák. Praha barokní. František Borový. Praha. (České, francúzske a nemecké vydanie. 18 fotografií študentov Štátnej grafickej školy v Prahe.), v roku 1947 vychádza 4. vydanie v češtine a tiež 2. v angličtine.
  • 1939 Zemský ráj to na pohled… Praha. Upravil Ivan Nedoma. (České a nemecké vydanie. Kalendár na rok 1940 s 12 fotografiami autora.)
  • 1939 Praze 1939. Lis Knihomilův. Vol. 7. (Fotografie autora z augusta 1938. 150 číslovaných výtlačkov, hĺbkotlač.)
  • 1943 Moderní česká fotografie, Album deseti původních snímků. S textom Karla Teigeho. Národní práce Praha. (Originálne fotografie Josefa Sudka, Josefa Ehma, Jaromíra Funkeho, Miroslava Háka a Karla Plicku. Náklad 50 kópií, číslované.)
  • 1945 Pražský kalendář 1946, Kulturní ztráty Prahy 1939-1945. S úvodom Zdeňka Wirtha. Václav Poláček, Praha. (52 fotografií včítane obálky.)
  • 1946 Kubíček, Alois: Pražské paláce. Václav Poláček, Praha. (108 fotografií Josefa Sudka.)
  • 1947 Sudek Josef: Magic in Stone. S textami Martin S. Briggsa. Lincolns-Praeger Publishers, London. (113 fotografií Josefa Sudka. Zhodné s druhým vydaním knihy Pražský hrad).
  • 1948 Wenig, Adolf, Sudek Josef: Náš Hrad. Praha. (2. vyd. Wenigovho textu s 48 fotografiami Josefa Sudka.)
  • 1948 Sudek, Josef: Praha. Predhovor Arnošta Klímu. Text Vítězslav Nezval. Grafická úprava a obálka František Muzika. Svoboda, Praha. (128 fotografií Josefa Sudka).
  • 1949 Toulky hudební Prahou. Orbis, Praha. (32 fotografií Josefa Sudka a ďalších).
  • 1956 Josef Sudek, Fotografie. Vybral a zostavil Josef Sudek. Text Lubomír Linhart a Jaroslav Seifert. SNKLHU, Praha. (232 fotografií).
  • 1959 Sudek, Josef: Praha panoramatická. S básňou Jaroslava Seiferta. Úprava a obálka Otto Rothmayer. SNKLHU, Praha. (284 panoramatických fotografií). Kniha vyšla znovu v roku 1992.
  • 1961 Sudek, Josef; Poche, Emanuel: Karlův most ve fotografii. Úvodné básne Jaroslav Seifert. SNKLHU, Praha. (160 fotografií Josefa Sudka).
  • 1962 Josef Sudek. Úvod Jan Řezáč. Orbis, Praha. Edice Profily (12 pohľadníc).
  • 1964 Sudek. Text Jan Řezáč. Výber fotografií Jan Řezáč a Josef Prošek. Artia, Praha. (Text nem., angl. a fran., 95 fotografií J. S.).
  • 1969 Sudek, Josef. Mostecko – Humboldtka. Text Emil Juliš a Dalibor Kozel. Dialóg, Most. (11 panoramatických pohľadníc.)
  • 1971 Sudek, Josef: Janáček – Hukvaldy. Texty L. Janáčka, vybral Jaroslav Šeda. Supraphon, Praha. (Česky, nem. a angl., 124 fotografií).
  • 1976 Josef Sudek. Predhovor Petr Tausk. Pressfoto, Praha. Edícia svetovej fotografie Diel. 1. (13 fotografií).

Diela vydané po Sudkovej smrti (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1978 Bullaty, Sonja: Sudek. Predhovor Anna Fárová. Clarkson N. Potter, New York. (2. vyd. 1986, 76 fotografií).
  • 1980 Josef Sudek. Profily z prací mistrů československé fotografie 1. Text Petr Tausk, vybrali Josef Prošek, Petr Zora a Petr Tausk. Panorama, Praha. (18 fotografií).
  • 1981 Nezval, Vítězslav: Pražský chodec. Fotografoval Josef Sudek. Doslov Jan Řezáč. Československý spisovateľ, Praha. (32 fotografií).
  • 1982 Kirsschner, Zdeněk. Josef Sudek, Výber fotografií z celoživotného diela. Panorama, Praha. Edícia Fotografie – osobnosti. (2. vyd. 1986, 157 fotografií).
  • 1982 Josef Sudek – 10 Photographs 1940—1972. Vyd. Rudolf Kicken Gallery, Kolín n. R. Výber a predhovor Anna Fárová. (Vyd. autorizované Boženou Sudkovou a Annou Fárovou, 75 portfólií, v každom 10 nových otlačkov pôvodných negatívov.)
  • 1982 Mrázková, Daniela; Remeš, Vladimír: Josef Sudek. Fotokino, Lipsko. (91 fotografií).
  • 1983 Fárová, Anna: Josef Sudek. Edition I Grandi fotografi. Fabbri, Milano. (57 fotografií.)
  • 1990 Fárová, Anna: Josef Sudek, Poet of Prague. Aperture, New York. (Súbežné vyd. s nakl. Nathan – Francúzsko, Murray – V. Británia, SGM Sigma Union – USA, Motta – Taliansko).
  • 1990 Fárová, Anna: Josef Sudek. Edition Photo Poche, Díl. 44, Centre Nationale de la Photographie, Paríž.
  • 1994 Fárová, Anna: Josef Sudek. Les tirages pigmentaires 1947-54. Manfred Heiting, Cinubia Los Angeles. (Angl. vyd.: Josef Sudek. The Pigment Prints 1947-54. Nem. vyd.: Josef Sudek. Die Pigmentdrucke 1947-54, 73 fotografií.)
  • 1994 Řezáč, Jan: Josef Sudek. Slovník místo paměti. Artfoto, Praha. (37 fotografií a textov Josefa Sudka).
  • 1995 Fárová, Anna: Josef Sudek. Torst, Praha.
  • 1996 Josef Sudek. Bibliofilia, Praha. (Album 18 fotografií.)

Planétka[upraviť | upraviť zdroj]

Český astronóm Antonín Mrkos pomenoval po Josefovi Sudkovi jednu z planetiek, ktoré objavil v observatóriu na Kleti. Stalo sa tak 24. februára 1987, planétke bolo pridelené číslo 4176 Sudek [13]

Poštová známka[upraviť | upraviť zdroj]

13.3.1996 bola v Česku vydaná príležitostná poštová známka s portrétom Josefa Sudka a jeho platňovým fotoaparátom.[14] Poštová známka vyšla i v dobe Sudkovej smrti v roku 1976.[15]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Kovářík, Vladimír J.: Ateliér ve stínu činžáků, „Květy“ XVIII, 1968, č. 36, str. 42.
  2. a b c d e Katalog k výstavě Privatissima - Poznámky, 50. - 70. léta 20. st.
  3. a b c d e FÁROVÁ, Anna. Josef Sudek. [s.l.] : Torst, 2002. ISBN 80-7215-182-7.
  4. BIRGUS, Vladimír. Americký objev fotografie ze střední Evropy. Ateliér, 2008, čís. 9, s. 1, 16. ISSN 1210-5236.
  5. Jaroslav Seifert, Všecky krásy světa, Praha, Československý spisovatel, 1985
  6. a b c d e f g h Antonín Dufek, Josef Sudek neznámý - salonní fotografie 1918 - 1942, nakladatelství Kant, Moravská galerie v Brně, 2006, ISBN 80-7027-157-4
  7. Rudolf Křesťan, Josef Sudek, Muž s černou bedýnkou, Mladý svět 1976, č. 18.
  8. Fotografie magazín březen, 1996.
  9. Světozor VI, 1936, 16. júla, č. 29.
  10. http://www.sudek-atelier.cz/index.html
  11. Ateliér Josefa Sudka, historie [online]. [Cit. 2008-06-26]. Dostupné online.
  12. Ateliér Josefa Sudka, rekonstrukce [online]. [Cit. 2008-06-26]. Dostupné online.
  13. NASA Jet Propulsion Laboratory, Solar System Dynamics [online]. NASA, [cit. 2008-06-26]. Dostupné online.
  14. http://archiv.radio.cz/postfila/1996/0104.html
  15. http://wwg.cz/aktuality/karel-plicka-na-nove-postovni-znamce

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Josef Sudek na českej Wikipédii.