Josip Jurčič

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Josip Jurčič
slovinský realistický spisovateľ a novinár
slovinský realistický spisovateľ a novinár
Narodenie4. marec 1844
Muljava
Úmrtie3. máj 1881 (37 rokov)
Ľubľana
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Josip Jurčič

Josip Jurčič (* 4. marec 1844, Muljava – † 3. máj 1881, Ľubľana) bol slovinský realistický spisovateľ a novinár.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Josip Jurčič sa narodil v Muljave, otec Marko Jurčič pochádzal z Jablanice pri Kostanjevici a pracoval ako kočiš, priženil sa do Muljavy, kde niekoľko rokov vlastnil obchod so zmiešaným tovarom a pálenicu.

Základnú školu navštevoval v Krke, Višnjej Gore a normálku v Ľubľane, vo vzdelávaní pokračoval na gymnáziu v Ľubľane, kde sa zoznámil s domácou a zahraničnou literatúrou. V 17 rokoch uverejnil svoju prvú poviedku (Pripovedka o beli kači, 1861). Po skončení gymnázia odišiel do Viedne, kde študoval slavistiku a klasickú filológiu. Štúdium nedokončil kvôli nedostatku peňazí.

V roku 1868 spolu s Josipom Stritatrom a Franom Levstikom vydávali zborník Mladika a v ňom uverejnil svoju poviedku Sosedov sin. V roku 1868 dostal prácu pomocníka hlavného redaktora v novinách Slovenski narod v Maribore. V roku 1870 sa vrátil do Viedne a pomáhal Stritarovi pri úpravách časopisu Zvon. Po smrti Antona Tomšiča v roku 1871 sa stal hlavným redaktorom Slovenskeho naroda a v roku 1872 presťahoval redakciu do Ľubľane. Tu sa popri Franovi Levstikovi stal hlavnou osobnosťou slovinského politického a kultúrneho života.

Na jeseň 1879 ochorel na tuberkulózu. Liečil sa v Gorici a v Benátkach, v roku 1881 však na následky choroby v Ľubľane zomrel.

Na jeho pamiatku je pomenovaný Jurčičev trg, ako aj Jurčičeva cesta, ktorá sa začína vo Višnjej Gore a končí sa v rodnom dome Josipa Jurčiča v Muljave. Dom je zrenovovaný a je jedným z pamätníkov sedliackeho stavebníctva v Slovinsku. V Muljave sa každoročné hrajú Jurčičove diela v letnom otvorenom divadle.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Josip Jurčič začal písať už počas štúdia, keď si zapisoval príbehy a rozprávky. Výsledkom tohto zbierania bola Pripovedka o beli kači (1861). Na jeho tvorbu mali vplyv rozprávky, anekdoty a poviedky z ľudovej slovesnosti, ktoré mu rozprával jeho starý otec. Poviedky zozbieral a vydal v zbierke Spomini na deda (1863) a v krátkej poviedke Prazna vera (1863). V roku 1864 Mohorjeva družba vydala a so 100 goldinarmi odmenila historickú poviedku Jurij Kozjak, slovenski janičar a črtu Jesenska noč med slovenskimi polharji. V literárnej revue Slovenski glasnik boli vydané poviedky Domen (1864) a Jurij Kobila (1865). Počas gymnázia najradšej čítal anglického románopisca Waltera Scotta. Na jeho tvorbu mali vplyv aj diela Frana Levstika, predovšetkým dielo Popotovanje iz Litije do Čateža (1858), Napake slovenskega pisanja (1858) a Martin Krpan (1858). Jurič bol najvýznamnejším uskutočňovateľom Levstikovho literárneho programu.

V roku 1869 sa pokúsil o vytvorenie nových novín Glasnik, list za zabavo, književnost in pouk, avšak noviny boli vydané len raz. V roku 1880 Josip Stritar oznámil skončenie vydávania Zvon, preto Josip Jurčič spolu s Jankom Kersnikom, Franom Levcom a Ivanom Tavčarom založili nový literárny list v Ľubľane, s názvom Ljubljanski zvon. Prvé číslo vyšlo v roku 1881. Jurčič pre noviny napísal Rokovnjače (1881), avšak kvôli chorobe dokončil len 11 kapitol, ostatné kapitoly podľa Jurčičovej schémy dopísal Janko Kersnik. V rovnakom čase písal pre Ljubljanski zvon historickú tragédiu Veronika Deseniška (1886), tú sa mu podarilo dokončiť, ale kvôli chorobe sa mu ju nepodarilo upraviť.

Josip Jurčič bol jeden z prvých slovinských poviedkárov a realistických spisovateľov. Do slovinskej literatúry uviedol nové prozaické tvary: črty (Jesenska noč med slovenskimi polharji, 1864), pripovedky (Spomin na deda, 1863), poviedky (Domen, 1864) a román. Jurčičov román Deseti brat (1866) je prvým slovinským románom a dielo Tugomer (1876) prvou slovinskou tragédiou.

Vo svojich dielach najčastejšie používal dialóg ako rozprávačskú formu. Tematika jeho diel sú výnimočné udalosti a zaujímave osobnosti. Do svojich diel vnášal sedliacke prvky a otázku slovinského národa.

Literatúra pre mládež[upraviť | upraviť zdroj]

Josip Jurčič nepísal typické diela pre mládež. Najčastejšie témy boli príbehy zo života a z ľudovej slovesnosti, turecké vpády do Slovinska, vojenskí utečenci, ľubľanská mestská história, roľnícke povstania, francúzska okupácia a pokresťančovanie.

Vďaka zaujímavému deju a smiešnemu obsahu a konaniu hlavných postáv patria do literatúry pre mládež humoresky Vrban Smukova ženitev (1865) a Kozlovska sodba v Višnji Gori (1867). Do mládežníckej literatúry sa zaraďuje aj poviedka Jurij Kozjak (1864).

Preklady Jurčičových diel[upraviť | upraviť zdroj]

Jurčičovim najprekladanejším dielom je Kozlovska soba v Višnji Gori.

Do slovenčiny nie je preložené ani jedno z Jurčičových diel.

Do češtiny boli preložené tieto diela :

  • Tugomer (Jičín, 1882)
  • Desátý bratr : román (Praha,1886)
  • Jurij Kozják, slovinský janičar : historická povídka z 15. století (Brno, 1894)
  • V rozkvětu života : román (Praha, 1900)

Zoznam diel[upraviť | upraviť zdroj]

Próza[upraviť | upraviť zdroj]

Črta[upraviť | upraviť zdroj]

Novely[upraviť | upraviť zdroj]

Poviedky[upraviť | upraviť zdroj]

Poviedky (pripovedky)[upraviť | upraviť zdroj]

Romány[upraviť | upraviť zdroj]

Dráma[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Josip_Jurčič&oldid=7462619“