Josip Juraj Strossmayer
| Josip Juraj Strossmayer | |
| biskup Bosny (Đakovo) a Sriemu | |
 | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Narodenie | 4. február 1815 Osijek |
| Úmrtie | 8. máj 1905 (90 rokov) Đakovo |
| Svätenia | |
| Cirkev | rímskokatolícka |
| Kňaz | |
| Kňazská vysviacka | február 1838 |
| Biskup | |
| Menovanie | 18. november 1849 (34 rokov) |
| Potvrdenie | 20. máj 1850 (35 rokov) |
| Konsekrácia | 8. september 1850 (35 rokov) |
| Svätiteľ | Michele Viale-Prelà Apoštolský nuncius vo Viedni |
| Odkazy | |
 Josip Juraj Strossmayer | |
Josip Juraj Strossmayer, tiež Joseph Georg Strossmayer, Josip Juraj Štrosmajer alebo len Juraj Štrosmajer (* 4. február 1815, Osijek – † 8. máj 1905, Đakovo) bol chorvátsky rímskokatolícky biskup, národný buditeľ a politik.
Detstvo a štúdium[upraviť | upraviť zdroj]
Narodil sa v Osijeku do chorvátskej rodiny, rodina niesla nemecké priezvisko, lebo jeho prastarý otec bol Rakúšan, ktorý sa oženil s Chorvátkou. Ukončil gymnázium v rodnom meste, následne úspešne vyštudoval teológiu v Đakove a už ako dvadsaťročný dosiahol i doktorát filozofie v Pešti. V roku 1838 pracoval ako vikár v Petrovaradine, o dva roky neskôr sa presťahoval do Viedne, kde získal ďalší doktorát - z kánonického práva katolíckej cirkvi.
Pôsobenie[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1849 bol vymenovaný za biskupa Bosny a Sriemu, so sídlom v Đakove.
V roku 1860 sa stal vodcom Chorvátskej ľudovej strany, vo funkcii zotrval do roku 1873. Bol predstaviteľom austroslavizmu, žiadal národné práva pre Slovanov v rámci Habsburskej monarchie. Udržoval kontakty s Jánom Kollárom, s ktorým sa spriatelil počas štúdia v Pešti, a pri bojovaní za národné a politické požiadavky Slovanov spolupracoval aj s Františkom Palackým a Františkom Ladislavom Riegerom.
I. Vatikánsky koncil[upraviť | upraviť zdroj]
Zúčastnil sa na I. vatikánskom koncile v rokoch 1869 – 1870, kde bol jedným z najdôležitejších oponentov pápežskej neomylnosti, vynikal ako rečník. Pápež (Pius IX.) chválil Strossmayerovu „pozoruhodne dobrú znalosť latinského jazyka“. Prejav, v ktorom obraňoval protestantizmus, vyvolal veľkú senzáciu. V roku 1870 bol zverejnený prejav, ktorom bola ostro napadnutá nielen neomylnosť pápeža, ale aj jeho primát. Strossmayer bol, resp. je považovaný za jeho autora.[1] Podľa Catholic Encyclopedia však autorom tohoto prejavu bol bývalý mexický augustiánsky mních Dr. José Agustín de Escudero. Po koncile Strossmayer udržiaval svoju opozíciu dlhšie než všetci ostatní biskupi a udržiaval kontakt s I. von Döllingerom (nemeckým teológom a historikom, jeden z duchovných otcov starokatolíckej cirkvi) a J. H. Reinkensom (prvý starokatolícky biskup v Nemecku) až do októbra 1871. Vtedy von Dollingera a Reinkensa informoval, že zamýšľa poddať sa „prinajmenšom navonok“.[2]
Zomrel v Đakove 8. mája 1905 vo veku 90 rokov. V roku 1991 tu bolo otvorené jeho múzeum.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2009-12-13]. Dostupné online. Archivované 2010-07-13 z originálu.
- ↑
LÖFFLER, Klemens. Joseph Georg Strossmayer. In: Catholic Encyclopedia. New York : Robert Appleton Company, 1913. (angl.)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Josip Juraj Strossmayer
|
Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |