Jozef Bencúr (pedagóg)
| Jozef Bencúr | |
| spisovateľ, pedagóg a osvietenec | |
| Narodenie | 28. február 1728 Jasenová |
|---|---|
| Úmrtie | 21. august 1784 (56 rokov) Bratislava |
| Národnosť | slovenská |
| Alma mater | Univerzita Friedricha Schillera v Jene, Univerzita Martina Luthera Halle-Wittenberg |
| Manželka | Judita, rod. Fuhrmanová |
| Deti | Jozef Bencúr ml. |
Jozef Bencúr de Jeszenova (Benzur, Benczur, Bentzur) (* 28. február 1728, Jasenová - † 21. august 1784, Bratislava) bol spisovateľ, pedagóg, osvietenec a zeman.
Pseudonym: Eusebius Verinus.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Po absolvovaní domácich škôl študoval históriu a právo na univerzite v Jene a Halle. Po návrate zo štúdií bol v rokoch 1755 – 1760 rektorom evanjelického gymnázia v Kežmarku. V Kežmarku Jozef Bencúr zaviedol reformný plán, ktorý zmodernizoval výučbu a školu priradil k najvýznamnejším evanjelickým vzdelávacím inštitúciám v Uhorsku (popri Bratislave, Šoprone a Prešove). Na podnet Michala Institorisa Mošovského Jozef Bencúr v roku 1760 prechádza do Bratislavy, kde desať rokov pôsobil vo funkcii rektora Evanjelického lýcea. Počas pôsobenia Bencúra sa bratislavské lýceum stalo najvýznamnejšou evanjelickou školou v Uhorsku. V roku 1771 sa Bencúr vrátil do Kežmarku. Počas svojho druhého rektorátu na kežmarskom gymnáziu (1771 až 1776) sa zaslúžil o ďalšie školské reformy, ale aj o výstavbu novej, kamennej budovy gymnázia. Od roku 1776 bratislavský senátor. V roku 1776 odišiel Bencúr z Kežmarku do Viedne, kde sa stal riaditeľom kráľovskej dvornej knižnice, pôsobil aj v Uhorskej kráľovskej komore – najvyššej finančnej inštitúcii Uhorska, a to v Budíne a Prešporku. Autor viacerých geograficko-historických, právnických a náboženských diel v latinčine. Obhajoval právo panovníka na absolutistickú formu vlády. Za svoje služby bol povýšený do šľachtického stavu. Pracoval v zmiešanej komisii pre reformu školstva v Uhorsku a spolupracoval so stúpencom osvietenského absolutizmu Adamom Františkom Kollárom. Po jeho smrti menovaný za riaditeľa cisárskej knižnice (Rakúska národná knižnica) vo Viedni. Umrel skôr ako mohol zaujať úrad. Jozef Bencúr zomrel 21. augusta 1784 vo veku 56 rokov v Bratislave. [1] [2][3]
Dielo (výber)[upraviť | upraviť zdroj]
- BENCÚR, Jozef. De dominio eminenti apostolici regis Hungariae et iuribus cum eo connexis. Francof: [s. n.], 1784.
- BENCÚR, Jozef. Animadversiones in P. Chrysostomi Novák vindicias diplomatis Stephanei. Viennae: Joseph. Gerold, 1780.)
- BENCÚR, Jozef. Vorläufige Beantwortung der wichtigen Frage: Ob die Protestanten in Ungarn nach den Landesgesetzen verbunden sind die Stolar- oder Pfarramtsgebühren an die katolischen Pfarren zu entrichten. [S. l.]: [s. n.], 1783.
- BENCÚR, Jozef. Notulae in Agamantis Palladii Academiae Philaletorum Socii Responsa: Ad Dvbia Anonymi Adversus Privilegivm S. Stephani Abbatiae S. Martini de Monte Pannoniae Anno MI [1001] concessum Proposita. Viennae: Typis Josephi Gerold, 1780.
- BENCÚR, Jozef. Vorläufige Ausführung der Rechte des Königreichs Hungarn auf Klein oder Roth Reussen und Podolien, und des Königreichs Böheim auf die Herzogthümer Auschwitz und Zator. Wien: Johann Thomas Edlen von Trattnern, 1772.
- BENCÚR, Jozef. Vorläufige Ausführung der Rechte des Königreichs Hungarn auf Klein oder Roth Reussen und Podolien, und des Königreichs Böheim auf die Herzogthümer Auschwitz und Zator. Wien: [s.n.], 1773.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ KOWALSKÁ, Eva. Evanjelické a.v. spoločenstvo v 18. storočí: hlavné problémy jeho vývoja a fungovania v spoločnosti. Bratislava: Veda, 2001. ISBN 8022407046.
- ↑ KOWALSKÁ, Eva. Obrazy dejín etník Uhorska v učebných textoch 18. storočia. In Forum Historiae, 2012, roč. 6, č. 2. ISSN 1337-6861. http://www.forumhistoriae.sk/FH2_2012/texty_2_2012/kowalska.pd[nefunkčný odkaz]
- ↑ AGNET, Ján. Biografický lexikón Slovenska. Martin: Slovenská národná knižnica, 2002, 1, A-B. ISBN 8089023169.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Záznam o narodení a krste v matrike farnosti v Dolnom Kubíne zo dna 4. apríla