Jozef Brhel
| Jozef Brhel | |
| Bývalý poslanec Národnej rady SR | |
|---|---|
| V úrade 1998 – 22. december 2003 | |
| Bývalý štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR | |
| V úrade 1994 – 1998 | |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 7. máj 1961 (62 rokov) |
| Politická strana | HZDS (1994 – 2003) |
| Alma mater | Vysoká škola ekonomická v Bratislave |
| Národnosť | slovenská |
Ing. Jozef Brhel (* 7. máj 1961)[1] je slovenský podnikateľ, bývalý štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR a bývalý poslanec Národnej rady SR za stranu HZDS.
Politická kariéra[upraviť | upraviť zdroj]
Jozef Brhel absolvoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave a po jej skončení pracoval ako pedagóg.[2] Verejne angažovať sa začal v polovici 90. rokov 20. storočia. Počas tretej vlády Vladimíra Mečiara sa v rokoch 1994 – 1998 stal štátnym tajomníkom na ministerstve hospodárstva.[3] Brhel bol zvolený za poslanca NR SR za Hnutie za demokratické Slovensko vo volebnom období 1998 – 2002 a vo volebnom období 2002 – 2006. Začiatkom roku 2003 bol v skupine 11 poslancov pod vedením Vojtecha Tkáča, ktorí vystúpili z HZDS a založili novú politickú stranu Ľudová únia. 22. decembra 2003 sa z vážnych rodinných dôvodov vzdal poslaneckého mandátu.
V roku 2005 sa jeho meno prvýkrát spájalo so stranou SMER-SD. Vtedajší poslanec za HZDS Jaroslav Jaduš v októbri 2005 tvrdil, že „Pre ľudí ako Ivan Kiňo, Ján Gabriel či Jozef Brhel bol Smer vedľajšou investíciou, ak by sa HZDS po voľbách nedostalo do vlády“.[4] V roku 2006 spomínal Brhela ako jedného z akcionárov Smeru tiež Jaroslav Haščák z finančnej skupiny Penta.[4] Jeden zo zakladateľov strany SMER Bohumil Hanzel tvrdil, že videl notársky overenú kópiu zmluvy medzi Robertom Ficom a skupinou piatich podnikateľov, podľa ktorej im malo patriť prvých 25 miest na kandidátnej listine Smeru v parlamentných voľbách v roku 2006.[4]
Podnikateľská kariéra[upraviť | upraviť zdroj]
Brhel začal podnikať ešte v 90. rokoch a počas rokov svoje pôsobenie rozšíril v rôznych sektoroch vrátane IT, energetiky a obranného priemyslu. Býva považovaný za jedného z najvplyvnejších mecenášov strany SMER-SD. Na verejnosti však nevystupuje, nerád odkrýva aj vlastnícku štruktúru svojich firiem. Podľa zistení reportérov časopisu .týždeň získali Brhelove firmy počas vlád Roberta Fica v rokoch 2006 – 2010 a 2012 – 2015 štátne zákazky za minimálne 271 miliónov eur.[5][4] Medzi firmy s jeho podielom patria energetické spoločnosti RJ Development, Alter Energo, Pow-en, ENE-TEP, Comenerg či IT firmy Sevitech a DWC Slovakia alebo Vupex. RJ Development a Alter-Energo získali od SEPSu zákazky v hodnote desiatok miliónov eur.[4][6] Okolo roku 2018 sa Brhel začal sťahovať zo svojich IT firiem Sevitech a DWC Slovakia v snahe dištancovať sa od spolitizovanej spolupráce so stranou SMER-SD a orientovať sa na zahraničie pre obavy z poklesu výnosov IT firiem na Slovensku. Podiely vo firmách od neho kupovali jeho manažéri, resp. noví investori.[7]
Majetok Brhela a jeho rodiny bol v roku 2019 odhadovaný na 200 miliónov eur.[5] Aktíva jeho spoločností sa v roku 2019 odhadovali asi na 1,4 miliardy eur.[8]
Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]
Jozef Brhel žije v Bratislave, v miestnej časti Záhorská Bystrica-Strmé vŕšky v susedstve domu podnikateľa Juraja Širokého.[9]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Ing. Jozef Brhel [online]. Bratislava: Národná rada SR, [cit. 2021-02-10]. Dostupné online.
- ↑ HZDS: Brhela chce Mečiar zaradiť do výboru pre životné prostredie. SME (Bratislava: Petit Press), 2002-10-14. Dostupné online [cit. 2021-02-10]. ISSN 1335-4418.
- ↑ PETKOVÁ, Zuzana. Nezdaníš sponzora svojho. Trend (Bratislava: TREND Holding), 2013-06-07. Dostupné online [cit. 2019-10-28]. ISSN 1336-2674.
- ↑ a b c d e VAGOVIČ, Marek; KUCIAK, Ján. Dividendy oligarchu Brhela. .týždeň (Bratislava: W PRESS), 2015-03-14. Dostupné online [cit. 2019-10-28]. ISSN 1336-653X.
- ↑ a b VOLKOVÁ, Bohdana. Toto sú ľudia, ktorí majú najnovšie ovládať Slovensko [online]. hlavne.sk, [cit. 2019-10-28]. Dostupné online.
- ↑ Jozef Brhel: Muž, ktorý nechce, aby ste o ňom vedeli [online]. biztweet.eu, [cit. 2019-10-28]. Dostupné online.
- ↑ KOVÁČ, Ján. Prečo sa Brhel nutne potrebuje striasť povesti vplyvného oligarchu Smeru. Trend (Bratislava: TREND Holding), 2018-03-06. Dostupné online [cit. 2019-10-28]. ISSN 1336-2674.
- ↑ Jozef Brhel. Trend (Bratislava: TREND Holding). Dostupné online [cit. 2019-10-28]. ISSN 1336-2674.
- ↑ GAŠPAROVIČ, Matej. Smutné Versailles. Megadom Juraja Širokého, ktorý vás môže šokovať. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2015-04-28. Dostupné online [cit. 2019-10-28]. ISSN 1336-1996.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Jozef Brhel na webe Národnej rady SR
- Články týkajúce sa Jozefa Brhela na webe denníka SME