Jozef Gabčík

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jozef Gabčík
Jozef Gabčík
vojak, účastník operácie Anthropoid

Narodenie 8. apríl 1912
Poluvsie, Slovensko
Úmrtie 18. jún 1942 (30 rokov)
Praha, Česko

Gen. Jozef Gabčík (* 8. apríl 1912, Poluvsie – † 18. jún 1942, Praha) bol slovenský vojak pôsobiaci v exilovej československej armáde, ktorý bol účastníkom operácie Anthropoid - atentátu na Ríšskeho protektora Reinharda Heydricha[1].

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 8. apríla 1912 v Poluvsí (dnes mestská časť Rajeckých Teplíc). Otec František bol robotník, ktorý cestoval za prácou do USA a Argentíny, matka Mária, rodená Baránková[2] bola ženou v domácnosti. Mal dvoch bratov a sestru.

Po absolvovaní obecnej a mešťianskej školy v Rajeckých Tepliciach odišiel asi ako 15 ročný do Čiech. Žil v Kostelci Nad Vltavou v rodine miestneho kováča J. Kunikeho, kde sa pred rokom 1932 vyučil za kováča a zámočníka. Podľa školských záznamov z roku 1927 absolvoval v neďalekej obci Kovářov dva roky pokračovacej obchodnej školy.

Vojenská služba[upraviť | upraviť zdroj]

Základnú vojenskú službu nastúpil 1. októbra 1932 v pechotnom pluku 14 v Košiciach. Absolvoval poddôstojnícku školu v Prešove s veľmi dobrým prospechom. Dosiahol hodnosť desiatnika a po skončení prezenčnej služby v roku 1934 pokračoval na vlastnú žiadosť ako ďalejslúžiaci poddôstojník a bol povýšený na čatára. V roku 1937 dokončil svoj vojenský záväzok a nastúpil ako civilný zamestnanec do vojenskej továrne na výrobu bojových plynov v Žiline. Po nehode, keď sa nadýchal bojových plynov bol preložený do skladu v Trenčíne.

Vojak v exile[upraviť | upraviť zdroj]

Pred prevzatím skladu bojových látok nemeckou armádou poškodil prepravné zásobníky. Pred hroziacim zatknutím za sabotáž 4.6. júna 1939 ušiel ilegálne do Poľska. V Krakove vstúpil do česko-slovenského vojska. Tu sa zoznámil s Janom Kubišom. Spoločne s ním odplával v júli 1939 do Francúzska, kde sa zaviazali slúžiť v Cudzineckej légii. Nastúpili k 1. pluku v Sidi bel Abbes a 26. septembra 1939 v Agde sa zaradili do vznikajúcej československé zahraniční armády vo Francúzsku. Gabčík bol zaradený ako zástupca veliteľa guľometnej čaty 1. pešieho pluku. 29. decembra 1939 bol povýšený na čatára a zúčastnil sa bojov o Francúzsko. Po porážke Francúzska bol 12. júla 1940 evakuovaný do Spojeného kráľovstva, kde požiadal o preradenie k letectvu. Od 2. do 22. februára 1941 absolvoval kurz pre rotmajstrov a bol povýšený na rotmajstra. Na základe odporúčania pplk. Barovského bol zaradený do výcviku pre plnenie úloh zvláštneho určenia a stal sa jedným z prvých ôsmich absolventov kurzu útočného boja v Škótsku a to už pravdepodobne ako člen jednotky špeciálnych operácií, ktorá mala predovšetkým vykonávať špionáž a sabotáže na nepriateľskom území [3].

Atentát[upraviť | upraviť zdroj]

Po špeciálnom výsadkárskom a spravodajskom výcviku bol v noci z 28. na 29. decembra 1941 s členmi skupiny Silver A and Silver B (ktoré mali rôzne úlohy) lietadlom Royal Air Force Handley Page Halifax 138. perute o 22:00 vysadený 10 km od Prahy na území protektorátu Čechy a Morava. Jeho úlohou bolo vykonať operáciu Anthropoid - atentát na ríšskeho protektora Reinharda Heydricha.

27. mája 1942 o 10:30 sa Heydrich viezol zo svojho sídla na zámku v Panenských Břežanoch na Hradčany. Gabčík a Kubiš čakali na Kirchmayerovej ulici (dnešná Zenklova)[4] pri zástavke električiek asi 250 metrov od nemocnice Bulovka (Praha 8-Libeň) smerom na Thomayerovy sady. Valčík stál asi 100 metrov severne a mal ich upozorniť, keď sa auto priblíži.

Aby nedošlo k poškodeniu aktovky, ktorú Heydrich viezol, a ktorá pravdepodobne obsahovala dôležité dokumenty, mal atentát uskutočniť Gabčík streľbou zo samopalu Sten. Heydrichov Mercedes-Benz 320 v zákrute spomalil a Gabčík sa mu postavil do cesty, avšak jeho samopal sa zasekol, čo potvrdzuje koncept policajnej správy z vyšetrovania, objavený až v roku 2015[5], ktorý uvádza že nájdený samopal mal vzpriečený prvý náboj. Najprv sa špekulovalo[6], že Gabčík, ktorý ho skladal pod plášťom priamo na ulici pred atentátom, mohol pri jeho kompletizácii urobiť chybu, napriek tomu, že ho predtým starostlivo skontroloval. Podľa súčasného nemeckého zbrojného experta Ulricha Wegenera[3] bola táto zbraň nevhodná na nasadenie špeciálnych jednotiek pre takýto účel. "Ak nebola presne nabitá často sa zasekávala". K zaseknutiu dochádzalo, keď sa naplnil zásobník plným počtom nábojov, čo vtedy Gabčík ani nemohol vedieť a teraz sa potvrdilo, že išlo o technickú chybu. [7] Heydrich prikázal svojmu šoférovi (Oberscharführer Johannes Klein), aby automobil zastavil. Mercedes s Heydrichom pritom zastavil priamo pred neďaleko stojacim Kubišom. Keď sa Heydrich postavil a chcel zblízka začať strieľať na Gabčíka z osobnej zbrane, hodil Jan Kubiš vlastnoručne upravený protitankový granát vz. 73 MK1, ktorý explodoval pri pravom zadnom kolese auta. Napriek tomu, že granát neexplodoval v aute, jeho črepiny a časti čalúnenia auta Heydricha zranili. Črepinami však bol zasiahnutý na tvári aj Kubiš. Heydrich vystúpil z auta a začal prenasledovať Gabčíka. Avšak po niekoľkých krokoch v dôsledku vnútorných zranení skolaboval a spadol na zem[8] . Šoférovi, ktorý sa snažil prenasledovať Kubiša prikázal, aby išiel za Gabčíkom. Gabčík bol postrelený, avšak Kleina pri prestrelke trafil dvakrát z revolveru. Výsadkárom sa podarilo ujsť avšak v presvedčení, že atentát bol neúspešný.

Smrť Heydricha a odplata[upraviť | upraviť zdroj]

Heydrich bol operovaný v nemocnici na Bulovke nemeckými doktormi (Hollbaum, Dick) napriek tomu, že Heydrichov priamy nadriadený SS-Reichsführer Heinrich Himmler, poslal do Prahy svojho osobného lekára Karla Gebhardta, ktorého lietadlo malo meškanie. Operácia trvala hodinu a prebehla bez komplikácií. Pacient o sedem dní neskôr zomrel v nemocnici na infekciu. Niektoré teórie tvrdia, že to bolo preto, že mu v tele zostala konská srsť z čalúnenia, iné že upravený granát obsahoval botulotoxín. Špekulácie že granát obsahoval botulotoxín [3] zatiaľ neboli potvrdené. Heydrich mal dva pohreby - v Prahe a Berlíne. Jeho likvidácia mala vo vojnou zmietanej Európe na oboch stranách veľký ohlas. Heyndrich bol najvýznamnejším nacistickým pohlavárom, ktorý bol zavraždený príslušníkmi protinacistického odboja počas vojny.

Ako odplatu za atentát Hitler považoval zabitie 10 000 Čechov. V deň atentátu vyslal do Prahy generála Ericha von dem Bach-Zelewskeho aby vyšetril a potrestal Čechov kolektívne, čo dokazuje ďalekopis Himmlera Frankovi s nasledovnými bodmi: "2) Medzi nariadenými 10 000 rukojemníkmi musí byť v prvom rade zatknutá celá česká opozičná inteligencia. 3) Ešte dnes v noci musí byť popravených sto najdôležitejších protivníkov z radov tejto českej inteligencie."[9]

Parašutistom sa podarilo ukryť sa vďaka dvom spriazneným rodinám. Celkovo bol v súvislosti s atentátom uväznených 13 000 ľudí. Pri vyšetrovaní boli obvinení ľudia z obcí Lidice a Ležáky a to na základe náhodných a nerelevantných dôkazov (Lidice na základe listu podozrievali zo spolupráce s britskou armádou a v Ležákoch bola nájdená vysielačka odboja). Väčšinu obyvateľov obidvoch obcí vyvraždili. Podľa odhadov za odplatu bolo zavraždených asi 5000 ľudí.

Smrť výsadkárov[upraviť | upraviť zdroj]

Okno do krypty v chráme sv. Cyrila a Metoda

Neskôr sa Jozef Gabčík s ďalšími 6 parašutistami ukrýval v krypte chrámu sv. Cyrila a Metoda (Resslova 9a, Praha 2). Ich úkryt vypátralo Gestapo, po tom čo Karel Čurda - jeden z parašutistov, prezradil mená tých, ktorí parašutistom poskytovali pomoc. (Čurda dostal odmenu 500 000 ríšskych mariek a v roku 1947 bol popravený za velezradu). 18. júna 1942 o 4:15 obkľúčili kostol. Dovedna siedmi výsadkári sa musia brániť presile 800 mužov, ak rátame aj úradníkov gestapa. Vydržali sedem hodín. Po priamom boji, v ktorom padli Adolf Opálka aj Josef Bublík zostal Jan Kubiš ranený v bezvedomí na chóruse chrámu, nemeckí vojaci prenikli dovnútra a zatlačili ostatných parašutistov do krypty. Po niekoľkých neúspešných pokusoch obsadiť ju, s pomocou pražských hasičov začali do krypty vháňať vodu a dusivé plyny. Po tom čo parašutistom došla munícia Jozef Gabčík spolu s Jaroslavom Švarcom, Janom Hrubým a Josefom Valčíkom spáchali v krypte chrámu samovraždu, aby sa vyhli zajatiu.

Pamiatka na Gabčíka[upraviť | upraviť zdroj]

Je po ňom pomenovaná ulica v Prahe neďaleko miesta atentátu ako aj obec Gabčíkovo a tiež neďaleké vodné dielo na Dunaji. Jeho meno nesie vo svojom čestnom názve aj slovenský 5. pluk špeciálneho určenia v Žiline. Pred žilinskými kasárňami stojí pamätník so sochou, ktorej autor je Štefan Pelikán. Na rodnom dome v Poluvsí je umiestená pamätná tabuľa a oproti rodnému domu je postavený pamätník s bustou Jozefa Gabčíka od sochára Petra Repku. V Žiline a Rajeckých Tepliciach je po ňom pomenovaná ulica. Na jeho počesť bežecký pretek nesie meno Memoriál Jozefa Gabčíka. Pri príležitosti 70. výročia ukončenia 2. sv. vojny ho prezident Andrej Kiska povýšil do hodnosti generála in memoriam.[10] [11] [12][13] [14]. V Prahe sú pamätník Operacie Anthropoid (Praha 8, 50.117908N, 14.465184E) a Národní památník hrdinů Heydrichiády, Resslova 9.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Gabčík - ten, co zabil "kata českého národa" Heydricha [online]. Česká televize, 08.04.2012, [cit. 2014-12-27]. Dostupné online.
  2. Gabčík, Jozef. In: Biografický lexikón Slovenska III G-H. Martin: Slovenská národná knižnica, 2007. 739 s. ISBN 978-80-89023-96-7. s. 14-15.
  3. a b c Tödliche Mission - Geheimoperation / Speciansetze im Zweiten Weltkrieg [online]. ZDF-History, 2013, [cit. 2013-06-12]. Dostupné online. (nemecký)
  4. Sýkorová, D. Gabčík Jozef, Encyklopédia [online]. sme.sk, 9.4.2002, [cit. 2012-05-28]. Dostupné online.
  5. Proč výsadkář Gabčík nevystřelil? Archiv konečně vydal důkaz, Aktualne.cz 27.máj 2015
  6. profesor Josef Ogoun: "... že se mu nepovedl výstřel ze strojní pistole, kterou prý nabíjel jen podle hmatu v aktovce…"
  7. VLADIMÍR ŠNÍDL: Česi našli dôkaz, že Gabčíkovi pri atentáte na Heydricha zlyhal samopal. Dennikn.sk, 27. máj 2015
  8. Robert Gerwarth: Reinhard Heydrich. Biographie. Siedler, München 2011, S. 27 f.; vgl. Stanislav F. Berton (Hrsg.): Das Attentat auf Reinhard Heydrich vom 27. Mai 1942. Ein Bericht des Kriminalrats Heinz Pannwitz, in: Vierteljahrshefte für Zeitgeschichte Jg. 33, Heft 4 (1985), S. 668-706 PDF
  9. Minúta po minúte: Na Heydricha spáchali atentát parašutisti [online]. SME, 27.05.2014, [cit. 2014-12-27]. Dostupné online.
  10. Ministerstvo obrany » Informační servis » Zpravodajství » Parašutista Jozef Gabčík, hrdina český, slovenský i československý Parašutista Jozef Gabčík, hrdina český, slovenský i československý [online]. . Dostupné online.
  11. Kto bol Jozef Gabčík? [online]. [Cit. 2014-12-27]. Dostupné online.
  12. kpt. Jozef Gabčík [online]. [Cit. 2014-12-27]. Dostupné online.
  13. Slovensko na svého hrdinu Gabčíka raději zapomnělo [online]. Česká televize, 28.05.2012, [cit. 2014-12-27]. Dostupné online.
  14. Memoriál Jozefa Gabčíka [online]. Ministerstvo obrany SR, [cit. 2014-12-27]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]