Jozef Kroner

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jozef Kroner
slovenský herec

Narodenie 20. marec 1924
Staškov, Česko-Slovensko
Úmrtie 12. marec 1998 (73 rokov)
Bratislava, Slovenská republika
Hrob Jozefa Kronera a jeho manželky na bratislavskom cintoríne Slávičie údolie

Jozef Kroner, nesprávne aj Króner (* 20. marec 1924, Staškov – † 12. marec 1998, Bratislava) bol slovenský herec. Brat herca Ľudovíta Kronera, otec herečky Zuzany Kronerovej, manžel herečky Terézie Hurbanovej-Kronerovej.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádzal z dvanástich detí. Začínal ako robotník v Trenčíne, neskôr ako vedúci dielne v Považskej Bystrici. Popri práci sa venoval ochotníckemu divadlu. Začínal v Armádnom divadle v Martine (1948 - 1956). Od roku 1956 pôsobil v činohre SND v Bratislave až do roku 1984, keď odišiel do dôchodku. Účinkoval v mnohých televíznych filmoch a seriáloch - Kubo (1965), Živý bič (1966), Rysavá jalovica (1970), Ruže a sneh, Vôňa remesla, Slovácko sa nesúdi (1978, 1984), Sváko Ragan (1975), Nech žije deduško (1978). Je autorom kníh Herec na udici (1970), Herec nielen na udici (1974), S kamerou a s udicou (1979), Neobyčajný testament (1982) a O rybke Beličke (1983). O jeho živote a tvorbe nakrútil režisér Fero Fenič televízny film Trate Jozefa Kronera (1987). Na základe hlasovania slovenských filmových novinárov v Ankete 2000 sa Jozef Kroner stal slovenským hercom 20. storočia. Keď bol na dôchodku, rád hubárčil. Nesmierne miloval Liptov, rád sa prechádzal v Podbanskom. Bol ubytovaný väčšinou u svojho dobrého priateľa Milana Lehotského v Liptovskom Hrádku na Hradnej ulici (v tej dobe Leninova ulica). Spolu chodili aj na pivo do krčmy Svieženka (dnes Espresso Svieženka). Naposledy tam bol v roku 1995.

Tituly a vyznamenania[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1967 dostal titul zaslúžilý umelec a v roku 1978 titul národný umelec.

Filmografia[upraviť | upraviť zdroj]


Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]