Jozef M. Kirschbaum

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jozef M. Kirschbaum

Narodenie 25. marec 1913
Dolné Vestenice, Slovensko
Úmrtie 16. august 2001 (88 rokov)
Willowdale, Kanada

Jozef M. Kirschbaum (* 25. marec 1913, Dolné Vestenice – † 16. august 2001, Willowdale, Kanada) bol slovenský politik, diplomat a slovakista.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v rodine Jozefa Kirschbauma a Márie rod. Goldbergerovej-Kováčikovej. Ako jedenásťročný odišiel do školy do Nitry, ale tam sa rozhodol, že sa stane jezuitom a prestúpil na gymnázium v Ružomberku. Po premiestnení školy dokončil gymnaziálne štúdium v Košiciach. Už počas stredoškolského štúdia začal pod pseudonymom Marian Čerešňa písať autonomistické a protičechoslovakistické články.

Od roku 1933 začal študovať právo, politológiu a slavistiku v Bratislave, Varšave, Paríži, Ríme, Ženeve a Montreali. Patril k radikálnym predstaviteľom okolo dvojtýždenníka Nástup a od roku 1938 bol jeho šéfredaktorom.

Prejavom v rozhlase privítal vyhlásenie prvej Slovenskej republiky 14. marca 1939 a Jozef Tiso ho vymenoval za generálneho tajomníka HSĽS (1939 - 1940). Po tzv. salzburských rokovaniach v roku 1940 musel na Hitlerov príkaz opustiť slovenskú politickú scénu. V roku 1941 sa oženil s Máriou Magdalénou Danihelovou, dcérou poslanca Štefana Danihela.

Ako nie celkom spoľahlivú osobu ho v roku 1941, podobne ako Karola Sidora, odložili do diplomacie, najprv bol legačný radca v Ríme (1941 - 1942), neskôr vyslanec vo Švajčiarsku (1942 - 1945).

V marci 1945 Švajčiarsko prerušilo diplomatické styky so Slovenskou republikou a Kirschbaum ostal v emigrácii vo Švajčiarsku. Po komunistickom puči v Česko-Slovensku v roku 1948 ho v neprítomnosti odsúdili na 20 rokov väzenia. V rokoch 1946 - 1948 bol delegátom Slovenskej ligy v Amerike vo Výbore pre utečencov v Ženeve.

Dňa 1. novembra 1949 pricestoval do Kanady a usadil sa v Montreale, od roku 1957 v Toronte. Popri zamestnaní študoval slavistiku na univerzite v Montreale a neskôr sa zaradil medzi popredných slavistov v Kanade. Na univerzite v Ottawe založil v roku 1990 Katedru slovenskej histórie a kultúry.

Citát[upraviť | upraviť zdroj]

  • So svojím svedomím a kresťanským citom neprídem nikdy do konfliktu, ak teraz zákonne zasahujeme proti Židom. (denník Slovák, 3. marec 1940) [1]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Anton Bernolák, Pan-Slavism ()
  • Slovakia in the 19th and 20th Centuries Ed: Jozef Kirschbaum (Slovak World Congress Toronto 1973)
  • Náš boj o samostatnosť Slovenska (Slovak Institute Cleveland 1958)
  • Slovaks in Canada (1967)
  • Svedectvá pravdy o Slovensku. Diel I. Prvá slovenská republika 1939-1945. Výpovede svedkov, ktorí v nej žili. Spoluautori: J. Chryzostom Korec, Viktor Trstenský, Stanislav Bajaník, Ján Bobák, Milan S. Ďurica, František Vnuk, Ferdinand Ďurčanský, Štefan Polakovič, Ján Bobák, Anna Magdolenová, Juraj Chovan. (Sereď 1997)
  • Slovenský politický exil v zápase za samostatné Slovensko Ed: J. Bobák (Bratislava 1996)
  • Slováci na Podkarpatskej Rusi a ich presídľovanie do Česko-Slovenska v roku 1947. (Bratislava 1998),

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]