Jozef Podprocký
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
 |
Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku. Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje obsahové chyby alebo je dostatočne zrozumiteľný. Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť. |
| Jozef Podprocký | |
| slovenský hudobný skladateľ | |
| Narodenie | 10. jún 1944 Žakarovce, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 31. marec 2021 (76 rokov) Košice, Slovensko |
| Alma mater | VŠMU |
Jozef Podprocký (* 10. jún 1944, Žakarovce – † 31. marec 2021, Košice[1]) bol slovenský hudobný skladateľ.
Kompozíciu začal študovať popri hre na klavíri na Konzervatóriu v Košiciach u Juraja Hatríka, ktorý v tomto období na Konzervatóriu pôsobil. V študiach pokračoval na VŠMU (1965-1970) v kompozičnej triede Jána Cikkera. Štúdia ukončil v triede Alexandra Moyzesa.
Od roku 1969 do roku 2013 pôsobil na Konzervatóriu v Košiciach ako profesor skladby a hudobno-teoretických predmetov. V rokoch 1986 – 1988 vykonával aj funkciu riaditeľa Štátnej filharmónie v Košiciach.
Jeho hudobná reč vychádza zo vzorov európskej hudobnej moderny, najmä z rozšíreného tonálneho hudobného myslenia. Vo svojej kompozičnej činnosti sa popri tvorbe orchestrálnych, koncertantných, komorných a inštruktívnych skladieb, venoval aj vokálno-inštrumentálnej i zborovej tvorbe. Inšpirácie zo slovenskej kompozičnej školy aj folklórneho materiálu transformoval postupmi európskej hudobnej moderny (bartókovské technológie, princípy 2. viedenskej školy, sonoristika a p.), ktoré svojim spôsobom veľmi decentne a v súlade s vlastným naturelom selektoval a integroval do vlastného štýlu. Odmietol teda experiment a pochopil substanciu diela ako umelecké posolstvo pre širší okruh poslucháčov. Podprocký disponuje jemu vlastným štýlom, svoje remeslo má pevne v rukách a v podstate každá jeho skladba je tektonicky i obsahovo iná – odlišná. Je moderným tradicionalistom, inklinujúcim k takým hudobným štruktúram, ktoré v sónickej podobe implikujú našu dobu a ozvučujú čiastku z jeho charakteru takým technologicko-tvorivým poriadkom, čo znie dobre a novo. Často využíva kombináciu folklórnych prvkov s polymodálnou a dvanásťtónovou organizáciou harmonických a melodických prvkov a tiež v kombinácii s aleatorikou. Má zmysel pre úspornosť výrazových prostriedkov, prestúpených racionálnou zložkou. Celý rad jeho skladieb inšpirovali poprední východoslovenskí, ale aj iní interpreti: Košické kvarteto, dirigent Bystrík Režucha, organista Ivan Sokol, akordeonisti Vladimír Čuchran a Peter Katina, Quasars ensemble a iní. Mal osobitý vzťah k hudbe minulých dôb. K jeho veľkým zásluhám patrí oživovanie skladieb alebo diel skladateľov najmä z východoslovenského regiónu. Žiaci Jozefa Podprockého: Peter Breiner, Iris Szeghy, Norbert Bodnár, Alexander Mihalič, Ondrej Morosz, Peter Guľas, Jana Kmiťová, Ivan Buffa, Peter Duchnický...
Je držiteľom Ceny Jána Levoslava Bellu na rok 1978 za Sláčikové kvarteto č. 2, Ceny nadácie Hemerkovcov (1994), Ceny primátora mesta Košice 1994, Ceny kritiky za rok 2003 a Ceny Mesta Košice 2009.
Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]
- Partita regenschorica pre organ
- Reminescentio supra F.X.Zomb pre organ
- Zvony - fantázia pre symfonický orchester'
- Tri symfónie
- Reverzie pre akordeón
- Divertimento pre päť dychových nástrojov
- Concertino pre husle a sláčikový orchester
- Tri predohry pre symfonický orchester
- Koncertantná partita pre organ a orchester
- Dve kavatíny pre bas, flautu, klarinet, violu a violončelo
- Šesť sláčikové kvartetá
- Violin Concerto
- Koncert pre klavír a orchester
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/583172-zomrel-hudobny-skladatel-jozef-podprocky-mal-76-rokov/