Jozef Tomko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Jozef kardinál Tomko)
Jozef Tomko
kardinál Svätej rímskej cirkvi
emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov
Jozef kardinál Tomko na hore Zvir v Litmanovej
Jozef kardinál Tomko na hore Zvir v Litmanovej
Erb Jozef Tomko
Ut Ecclesia Aedificetur
Aby sa Cirkev vzmáhala
Štát pôsobeniaČesko-Slovensko Česko-Slovensko
Vatikán Vatikán
Slovensko Slovensko
Funkcie a tituly
Prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov
27. máj 1985 – 9. apríl 2001
Predchodca Dermot Ryan
(ako pro-prefekt)
Crescenzio Sepe Nástupca
Predseda Pápežského komitátu pre medzinárodné eucharistické kongresy
23. október 2001 – 1. október 2007
Predchodca Édouard Gagnon Piero Marini Nástupca
Predchádzajúce funkcie
  • titulárny arcibiskup docleanský (1979 – 1985)
  • generálny sekretár Biskupskej synody (1979 – 1985)
  • kardinál-diakon Gesù Buon Pastore alla Montagnola (1985 – 1996)
  • kardinál-kňaz Santa Sabina (1996 – 2022)
Biografické údaje
Narodenie11. marec 1924
Udavské, ČSR
Úmrtie8. august 2022 (98 rokov)
Rím, Taliansko
Pochovaný16. august 2022 (98 rokov) Košice, Slovensko
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka12. marec 1949 (25 rokov)
Rím
Luigi kardinál Traglia
vicegerent Ríma
Biskup
MenovanieJán Pavol II.
Konsekrácia15. september 1979 (55 rokov)
SvätiteľJán Pavol II.
264. rímsky biskup
SpolusvätiteliaEduardo Martínez Somalo
úradník sekretariátu štátu Vatikán
Andrew Gregory Grutka
predseda Svetového kongresu Slovákov
Kardinál
Menovanie25. máj 1985 (61 rokov)
Ján Pavol II.
Stupeňkardinál-kňaz
Titulárny kostolSanta Sabina
Odkazy
Spolupracuj na Commons Jozef Tomko

Jozef kardinál Tomko (* 11. marec 1924, Udavské – † 8. august 2022, Rím, Taliansko) bol slovenský rímskokatolícky kardinál, arcibiskup, náboženský spisovateľ a emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov a emeritný predseda Pápežského komitátu pre medzinárodné eucharistické kongresy. Po smrti kardinála Alberta Vanhoyea 29. júla 2021 sa stal najstarším žijúcim členom kolégia kardinálov.

Mladosť a štúdiá[upraviť | upraviť zdroj]

Jozef Tomko navštevoval základnú školu vo svojej rodnej obci v Udavskom pri Humennom. Na gymnázium v Michalovciach nastúpil v roku 1935 a štúdia na ňom ukončil v roku 1943. V školskom roku 1943 – 1944 vstúpil do seminára a začal študovať na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Na jeseň roku 1945 ho košický biskup Jozef Čársky poslal na štúdiá do Ríma. V Pápežskom kolégiu sv. Jána Nepomuckého dostal ďalšiu kňazskú formáciu a študoval na Pápežskej lateránskej univerzite v Ríme. Za kňaza bol vysvätený 12. marca roku 1949 v Ríme.

Kňazstvo a ďalšie štúdiá[upraviť | upraviť zdroj]

Po vysvätení za kňaza sa nemohol kvôli nástupu komunistického režimu vrátiť na Slovensko. Táto možnosť sa mu naskytla až v roku 1968, ale v čase tzv. normalizácie jeho emigrácia pokračovala.

V rokoch 1950 – 1965 pôsobil ako vicerektor a ekonóm Pápežského kolégia sv. Jána Nepomuckého v Ríme a venoval sa štúdiu odborných teologických disciplín na Pápežskej lateránskej a Pápežskej gregoriánskej univerzite. Roku 1951 obhájil dizertačnú prácu De inhabitatione Spiritus Sancti secundum B. Petrum de Tarantasia (O inhabitácii Ducha Svätého podľa blahoslaveného Petra Tarantasia) na Pápežskej lateránskej univerzite a dosiahol doktorát teológie. Roku 1956 obhájil dizertačnú prácu Il rapporto di lavoro in Cecoslovacchia negli anni 1945 – 1954 (Pracovné vzťahy v Československu v rokoch 1945 – 1954) na Pápežskej gregoriánskej univerzite a dosiahol doktorát zo sociológie. Roku 1961 obhájil dizertačnú prácu Die Errichtung der Diözesen Zips, Neusohl und Rosenau (1776) und das königliche Patronatsrecht in Ungarn (Zriadenie biskupstiev Spiš, Banská Bystrica a Rožňava [1776] a kráľovské patronátne právo v Uhorsku) na Pápežskej lateránskej univerzite a dosiahol doktorát práv. V školskom roku 1955 – 1956 prednášal na medzinárodnej univerzite sociálnych štúdií Pro Deo v Ríme.

Roku 1958 mu pápež Ján XXIII. udelil titul pápežského komorníka. Na Vianoce 1959 bol signatárom iniciatívy za vybudovanie Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme, ustanovizne na výchovu kňazského dorastu, zároveň i strediska náboženského a kultúrneho života Slovákov v zahraničí. V rokoch 19601963 sa podieľal na vybudovaní tejto ustanovizne, pričom bolo treba prekonať námietky zo strany českých katolíckych a politických kruhov, administratívne i finančné prekážky.

Keď sa v roku 1961 uvoľnilo miesto v kuriálnom úrade Kongregácie pre náuku viery, výberová komisia ho uznala za najvhodnejšieho kandidáta na túto funkciu. Tak vstúpil do arény riadenia duchovných a administratívnych záležitostí Katolíckej cirkvi. Počas Druhého vatikánskeho koncilu (1962 – 1965) pracoval ako odborný poradca pre vieroučné otázky. Roku 1966 sa stal vedúcim Doktrinálneho oddelenia Kongregácie pre náuku viery, v októbri 1967 sekretárom prvej Synody biskupov o miešaných manželstvách v Ríme. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako sekretár Kardinálskej komisie pre miešané manželstvá a stal sa členom Pápežskej komisie pre rodinu. Zastupoval Katolícku cirkev na ekumenických stretnutiach o teológii manželstva a o miešaných manželstvách v Ríme (1970), Štrasburgu (1971), Madride (1972), Bazileji, (1973) a inde. V novembri 1972 bol členom úradnej delegácie Svätej stolice pri návšteve Svetovej rady cirkví a Luteránskej svetovej federácie v Ženeve. Okrem toho sa ako oficiálny delegát zúčastňoval na mnohých iných medzinárodných a ekumenických stretnutiach, napríklad na oblastných stretnutiach predstaviteľov biskupských konferencií Ázie (Manila, 1970), Oceánie (Sydney, 1973), Latinskej Ameriky (Puebla, 1979).

Pápež Pavol VI. ho 17. júna 1970 vymenoval za pápežského preláta a 21. decembra 1974 za podtajomníka Kongregácie pre biskupov.

Arcibiskup[upraviť | upraviť zdroj]

Pápež Ján Pavol II. ho 12. júla 1979 vymenoval za titulárneho arcibiskupa a generálneho tajomníka Synody biskupov. Stal sa jedným z pracovníkov vyššej cirkevnej hierarchie. Keďže bolo potrebné prebudovať cirkevnú štruktúru v duchu Druhého vatikánskeho koncilu a uvádzať do života jeho uznesenia, býval v tých časoch veľmi zaneprázdnený.

Biskupskú vysviacku prijal 15. septembra 1979 v Ríme, v Sixtínskej kaplnke. Obrad vysviacky vykonal sám pápež ako priateľské gesto voči novému biskupovi aj ako prejav úcty a obdivu k trpiacej Cirkvi na Slovensku. Za svoj biskupský znak si s pomocou spolubratov vyvolil zemeguľu, v jej srdci je zasadený dvojramenný cyrilometodský kríž na troch vŕškoch a nad ním sú tri ľalie. Pod erbom je jeho motto, inšpirované sv. Pavlom: „Ut Ecclesia aedificetur“, čiže „Aby sa Cirkev vzmáhala“. Tri symboly naznačujú, akú Cirkev chce budovať: katolícku, svetovú (zemeguľa), slovenskú, cyrilometodskú (kríž na trojvrší) a diecéznu, košickú (tri ľalie, z ktorých jedna je zakrytá krížom).

18. októbra 1979 sa stal členom Pápežskej komisie na interpretáciu dekrétov Druhého vatikánskeho koncilu. Ako generálny tajomník celosvetovej Synody biskupov sa musel zaoberať množstvom rôznorodých problémov Katolíckej cirkvi, ktorá v pokoncilovom období prekonávala mnohé krízy. Niektorí biskupi a biskupské konferencie (napríklad v Holandsku) si koncilové uznesenia vykladali liberálne a ich reformné novoty sa dostávali do rozporu s tradičným učením Cirkvi. Inde sa zas prejavovali konzervatívne tendencie a neochota meniť tradičné formy náboženskej úcty a obradov.

Kardinál[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 24. apríla 1985 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za proprefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov a na generálnej audiencii súčasne oznámil, že na Turíce vymenuje 28 nových kardinálov a medzi nimi aj arcibiskupa Jozefa Tomka. Tak sa na turíčnom konzistóriu stal členom kardinálskeho zboru, prefektom Kongregácie pre evanjelizáciu národov a kancelárom Pápežskej Urbanovej univerzity. Záverečná časť konzistória, odovzdávanie „kardinálskych klobúkov“ novým kardinálom, sa konala po prvý raz v dejinách na Svätopeterskom námestí. Viaceré časopisy vtedy poukazovali na to, že je to po prvý raz v dejinách, čo Slovák stojí na čele jednej z rímskych kongregácií. Neúradoval iba v kanceláriách, ale oboznamoval sa situáciami rovno na mieste, čo znamenalo časté cesty. Po pápežovi, ktorý má zodpovednosť za Cirkev na celom svete, mal na starosti najväčšiu časť sveta.

Po zrieknutí sa úradu prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov (na tomto poste zotrval z vôle pápeža Jána Pavla II. do 9. apríla 2001) prevzal dve funkcie v Rímskej kúrii. Pápež ho povolal do sedemčlennej komisie kardinálov pôsobiacej vo Vatikáne a súčasne sa stal členom dozornej rady Vatikánskej banky IOR. V oboch prípadoch nahradil talianskeho kardinála Carla Furna, ktorý sa po dosiahnutí osemdesiatich rokov vzdal svojich funkcií. Od 23. októbra 2001 do 1. októbra 2007 bol predsedom Pápežského komitátu pre medzinárodné eucharistické kongresy.

V niekoľkých prípadoch plnil funkciu pápežského legáta. Tak predsedal aj 48. medzinárodnému eucharistickému kongresu v Guadalajare (Mexiko) v októbri roku 2004. V tej istej funkcii predsedal 3. slovenskému eucharistickému kongresu v Bratislave – Petržalke v septembri roku 2005. Benedikt XVI. menoval kardinála Jozefa Tomka za svojho legáta na Prvý Univerzitný medzinárodný eucharistický kongres, ktorý sa uskutočnil od 9. do 13. novembra 2005 v španielskom meste Murcia.

Návrat na Slovensko[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensko sa vrátil v roku 1989, aby vysvätil nového spišského biskupa Františka Tondru, čo bolo symptómom meniaceho sa postoja štátu k cirkvi.

Vystúpil na zasadnutí pléna Slovenskej národnej rady 21. apríla 1991. Slovenská verejnosť mala po prvý raz možnosť vidieť slovenského kardinála. Vo svojom prejave zdôraznil návrat ku koreňom našej kresťanskej cyrilo-metodskej minulosti.

Čestné ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Vo viacerých krajinách ho poctili čestným doktorátom; Callumet College, Hamond, Indiana (USA); Fu Jen University, Tchaj-pej (Taiwan); Teologická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave; Teologická fakulta vo Varšave; Universidad de Estado, Buenos Aires (Argentína); Universidad Catolica, Buenos Aires (Argentína)...

Za prínos v rozvoji kultúry, vzdelania a humanity na Slovensku mu 11. decembra 2001 čestný doktorát udelila Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Pri príležitosti jeho životného jubilea (80 rokov) mu Trnavská univerzita v Trnave udelila čestný doktorát. V apríli 2006 mu bol udelený titul Doctor honoris causa Katolíckou univerzitou v Ružomberku.

Ďalšie ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Grande-Croix de l'Ordre de la Couronne de Chêne (Luxembourg, 1988); Rad Bieleho dvojkríža I. triedy Slovenskej republiky (Bratislava, 1995); Grand Cruz de la Orden del Libertador San Martín, Argentína (Buenos Aires, 1999). V roku 2002 mu prezident SR Rudolf Schuster udelil najvyššie štátne vyznamenanie – Rad Bieleho dvojkríža I. stupňa.

Roku 2024 Slovenská pošta pri príležitosti stého výročia narodenia Jána Chryzostoma Korca vydala pamätnú poštovú známku. Na pamätnej poštovej známke boli vyobrazené portréty kardinálov Jána Chryzostoma Korca a Jozefa Tomka.[1]

Úmrtie a pohreb[upraviť | upraviť zdroj]

Kardinál Tomko zomrel vo svojom byte v Ríme v skorých ranných hodinách 8. augusta 2022. Na základe jeho osobného priania boli pohrebné obrady a aj jeho ostatky uložené v Dóme svätej Alžbety v Košiciach.[2] Zomrel ako najstarší kňaz Košickej arcidiecézy.[3][4] Kardinálove pozostatky boli 11. augusta 2022 vládnym špeciálom dovezené na bratislavské letisko. Privítali ho predstavitelia vlády a parlamentu, spolupracovala Čestná stráž OS SR a Vojenská hudba Banská Bystrica.[5]

Pohreb[upraviť | upraviť zdroj]

Posledná rozlúčka sa uskutočnila 11. augusta 2022 o 11.00 h vo vatikánskej bazilike sv. Petra pri oltári katedry.[6] Kardinál Tomko bol pochovaný v Katedrále svätej Alžbety, kde mal pripravenú hrobku. Predchádzajúce dva dni boli jeho ostatky v katedrále aj verejne vystavené.[7]

Pohrebný obrad sa uskutočnil 16. augusta o 11:00 v Košiciach. Hlavným celebrantom pohrebnej svätej omše za zosnulého kardinála Tomka bol kardinál Dominik Duka OP, emeritný pražský arcibiskup. Pohrebné obrady hudobne doprévádzal zbor a orchester Zboru sv. Cecílie pri Dóme sv. Alžbety v Košiciach.[3] Pri vystavení pozostatkov aj pri smútočnom obrade strážila rakvu a vyprevádzala Čestná stráž OS SR.[8] Kardinál Jozef Tomko je pochovaný v krypte Dóme svätej Alžbety.[4]

Udelené biskupské svätenia a inaugurácie biskupov[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavný svätiteľ[upraviť | upraviť zdroj]

Kardinál Jozef Tomko bol hlavným svätiteľom týchto biskupov:[9]

Hlavný spolusvätiteľ[upraviť | upraviť zdroj]

Inaugurácie[upraviť | upraviť zdroj]

Literárna tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

  • Svetlo národov (Rím, 1972)
  • Blaženstvá (Rím, 1973)
  • Kresťan a svet (Rím, 1974)
  • Otázky dneška (Rím, 1976)
  • Význam sv. Cyrila a Metoda v slovenskom katolicizme a v slovenských dejinách (Rím, 1984), vydal ju aj po anglicky.
  • Il Sinodo dei Vescovi – Synoda biskupov: podstata, metóda a perspektívy (Rím, 1985).
  • La Missione verso il Terzo millennio (Rím – Bologna, 1998) – vyšla aj po slovensky
  • Na misijných cestách (Rím 1989 – Trnava, 1991)
  • Budovať Cirkev (SSV, Trnava, 1994)
  • Odkaz slovenskému národu a spoločenstvám (Bratislava, 1991)
  • Zriadenie Spišskej, Banskobystrickej a Rožňavskej diecézy a kráľovské patronátne právo v Uhorsku (Spišská Kapitula – Spišské Podhradie 1994).
  • Na misijných cestách II. (SSV, Trnava, 2003)
  • So srdcom na Slovensku (SSV, Trnava 2006)
  • Na životných cestách (SSV, Trnava 2008)

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. TASR. Pamätná minca a poštová známka pripomínajú kardinála Korca. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2024-01-22. Dostupné online [cit. 2024-01-22].
  2. TK KBS, 2022-08-08, [cit. 2022-08-08]. Dostupné online.
  3. a b Tisíce ľudí v Košiciach si prišlo uctiť pozostatky kardinála Jozefa Tomka [online]. www.tkkbs.sk, [cit. 2022-08-25]. Dostupné online.
  4. a b TK KBS. V Košiciach sprístupnili kryptu, kde je pochovaný kardinál Jozef Tomko. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2022-08-20. Dostupné online [cit. 2022-12-25]. ISSN 1336-720X.
  5. HOLÍK, Marian. Prílet vládneho špeciálu s pozostatkami zosnulého kardinála Jozefa Tomka [online]. Ozbrojené sily SR, 2022-08-11, [cit. 2022-08-25]. Dostupné online.
  6. TASR. Posledná rozlúčka s kardinálom Tomkom sa bude konať 11. augusta. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-08-08. Dostupné online [cit. 2022-08-08].
  7. TASR. Pohrebné obrady kardinála Tomka budú v Košiciach v utorok 16. augusta. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-08-08. Dostupné online [cit. 2022-08-08].
  8. Verejné uctenie pozostatkov a pohreb zosnulého kardinála Jozefa Tomka [online]. Ozbrojené sily SR, [cit. 2022-08-25]. Dostupné online.
  9. David M. Cheney. www.catholic-hierarchy.org [online]. REV. 2012-12-26, [cit. 2012-12-29]. Kapitola Jozef Cardinal Tomko. (angl.)
  10. The Roman Catholic Diocese of Altoona - Johnstown. The Biography of Bishop-Emeritus Joseph V. Adamec [online]. [Cit. 2012-12-29]. Dostupné online. Archivované 2010-12-22 z originálu. (angl.)
  11. David M. Cheney. www.catholic-hierarchy.org. REV. 2012-09-08, [cit. 2012-12-27]. Kapitola Bishop František Tondra. (angl.)
  12. David M. Cheney. www.catholic-hierarchy.org. REV. 2012-09-08, [cit. 2012-12-27]. Kapitola Bishop Ján Hirka. (angl.)
  13. David M. Cheney. www.catholic-hierarchy.org. REV. 2012-09-08, [cit. 2012-12-27]. Kapitola Bishop Alojz Tkáč. (angl.)
  14. David M. Cheney. www.catholic-hierarchy.org. REV. 2012-09-08, [cit. 2012-12-27]. Kapitola Bishop Eduard Kojnok. (angl.)
  15. David M. Cheney. www.catholic-hierarchy.org. REV. 2012-09-08, [cit. 2012-12-27]. Kapitola Bishop Rudolf Baláž. (angl.)
  16. David M. Cheney. www.catholic-hierarchy.org. REV. 2012-09-08, [cit. 2012-12-27]. Kapitola Bishop Bernard Bober. (angl.)
  17. TK KBS. Mons. Jozef Zlatňanský oslavuje 80. narodeniny [online]. 13.03.2007 11:35, [cit. 2012-12-29]. Dostupné online.
  18. David M. Cheney. www.catholic-hierarchy.org. REV. 2012-09-08, [cit. 2012-12-27]. Kapitola Archbishop Franco Illia. (angl.)
  19. David M. Cheney. www.catholic-hierarchy.org. REV. 2012-09-08, [cit. 2012-12-27]. Kapitola Archbishop Rrok Kola Mirdita. (angl.)
  20. David M. Cheney. www.catholic-hierarchy.org. REV. 2012-09-08, [cit. 2012-12-27]. Kapitola Bishop Robert Ashta, O.F.M.. (angl.)
  21. David M. Cheney. www.catholic-hierarchy.org. REV. 2012-09-08, [cit. 2012-12-27]. Kapitola Bishop Zef Simoni. (angl.)
  22. TK KBS. Vysviacka Mons. Stanislava Stolárika za pomocného biskupa Košickej arcidiecézy [online]. 22.03.2004 14:15, [cit. 2012-12-29]. Dostupné online.
  23. TK KBS. Biskupská vysviacka Mons. Viliama Judáka [online]. 16.07.2005 11:20, [cit. 2012-12-29]. Dostupné online.
  24. David M. Cheney. www.catholic-hierarchy.org. [Cit. 2015-06-06]. Kapitola Bishop Jozef Haľko. (angl.)
  25. TK KBS. Kardinál Tomko uviedol do úradu bratislavského arcibiskupa Zvolenského [online]. 08.03.2008 18:07, [cit. 2012-12-29]. Dostupné online.

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • ČIŽMÁR, Marián. Kardinál Jozef Tomko : život v službe evanjelia. [Poprad] : Inremax, 2018. 824 s. ISBN 978-80-971910-3-0.
  • Z pracovného stola kardinála Jozefa Tomka : rozličné texty : úvahy, rozhovory, homílie a príhovory. Ed. Marián Čižmár. [Poprad] : Inremax, 2022. 626 s. ISBN 978-80-973592-4-9.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jozef Tomko
  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Jozef Tomko

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]