Jud Süß (1940)

Jud Süß
Dĺžka	98 minút
Štát	Nacistické Nemecko
Pôvodný jazyk	nemčina
Rok	1940
Filmový štáb
Réžia	Veit Harlan
Scenár	Veit Harlan; Eberhard Wolfgang Möller; Ludwig Metzger
Produkcia	Otto Lehmann
Hudba	Wolfgang Zeller
Herecké obsadenie
	Obsadenie
	Filmový portál

Jud Süß (slov. Žid Süß) je film z roku 1940, ktorý bol natočený nacistickým Nemeckom ako propagandistická snímka podporujúca antisemitizmus. Film režíroval Veit Harlan, v hlavných úlohách hrali Ferdinand Marian a Harlanova manželka Kristina Söderbaumová. Film bol čiastočne založený na starších románoch rovnakého mena, románu z roku 1925 Liona Feuchtwangera a románu z roku 1827 Wilhelma Hauffa. Ani romány ani film príliš neodpovedajú skutočnému životu Josepha Süßa Oppenheimera.

Nacistický minister propagandy Joseph Goebbels, ktorý zariadil vyrobenie filmu, bol filmom veľmi potešený a premiéru v paláci UFA v Berlíne sledoval posadený vedľa režiséra. Heinrich Himmler nariadil členom SS a polície, aby film zhliadli. V rámci Nemecka mal film veľký úspech, videlo ho 20 miliónov divákov.

Scény uctievania v synagóge a vstup Židov do Württemberska boli natáčané v Prahe, ktorá bola v tom čase v rámci Protektorátu Čechy a Morava Nemeckom okupovaná. Tu bol tiež prevedený nábor židovských komparzistov.

Hlavnú postavu stvárnil Ferdinand Marian (vlastným menom Ferdinand Haschkowetz) narodený vo Viedni s českými koreňmi.^[1]

Premietanie tohto filmu v Banskej Bystrici v januári 1941 (a o niekoľko mesiacov neskôr v Kokave) inšpirovalo protižidovské nálady.^[2]

Záverečná scéna predstavenia, zobrazujúca popravu hlavného protagonistu potupným stredovekým spôsobom, inšpirovala P. Nováka, Jána Chrenka a Antona Dušu, aby presne podľa jej vzoru zhotovili alegorickú figurínu na výstrahu všetkým sympatizantom prenasledovanej menšiny. Trojica gardistov ju obliekla do sokolského kroja, ktorú symbolicky obesili v drevenej klietke, umiestnenej pri fontáne na Námestí Andreja Hlinku a na jej priečelie pripevnili nápis „Bieli Židia, pozor!“.

Anton Hruboň: Hlinkova garda na území Pohronskej župy, str. 77