Juhani Aho

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Juhani Aho
Juhani Aho
fínsky spisovateľ a novinár

Narodenie 11. september 1861
Lapinlahti
Úmrtie 8. august 1921 (59 rokov)
Helsinki

Juhani Aho (* 11. september 1861, Lapinlahti – † 8. august 1921, Helsinki), vlastným menom Johannes Brofeldt, literárnym menom Siltanen, Jussi alebo len skrátene J.S-n, bol novinár a prvý fínsky profesionálny spisovateľ, vo svojej dobe jeden z najznámejších v Škandinávii.

Špecializoval sa na krátke príbehy takzvané „hobliny“ (finsky lastu). Čerpal z fínskeho folklóru, ale jeho tvorba nebola provinciálna a odrážala v sebe moderné literárne hnutie tej doby, najmä realizmus. Prekladal diela Alexandra Kiellanda, Alphonse Daudeta, Selmy Lagerlöfovej, Victora Huga, Maurice Maeterlincka a iných.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Juhani Aho sa narodil v Lapinlahti Theodorovi Brofeldtovi a Emme Snellmanovej. V roku 1884, kedy bol jeho otec menovaný farárom v Iisalmi, sa rodina presťahovala na faru vo Vieremä. Matkou bol vychovávaný v prísnom duchu pietizmu. V rokoch 18721880 študoval v Kuopiu a v roku 1880 nastúpil na Helsinskú univerzitu, kde do roku 1884 študoval klasické jazyky a históriu, školu však opustil bez promócie.

Najznámejšie Ahove diela sú romány Pastorova dcéra a Pastorova žena. Prvý bol ovplyvnený nórskou realistickou školou, druhý pobytom v Paríži.

V dobe svojich študíjnych rokov začal pracovať ako novinár a nasledujúce desaťročie prispieval do mnohých novín. V roku 1886 robil spolu so svojim bratom Pekkom Brofeldtom redaktora novín Keski-Suomi, v rokoch 18871889 pracoval pre noviny Savo a v roku 1889 sa pridal k zakladateľom Päivälehti.

V rokoch 18891890 žil v Paríži. Vtedajšiu francúzsku morálku spolužitie muža a ženy a ďalšie rozdiely v myslení vtedajších Fínov a Parížanov popisuje v románe Pastorova žena.

V rokoch 18931903 bol členom Uusi Kuvalehti. V roku 1897 sa s rodinou presťahoval do Tuusuly, ktorá priťahovala veľa umelcov, spisovateľov a prominentov z fínskeho kultúrneho života, akými boli napríklad J. H. Erkko, Pekka Halonen, Eero Järnefelt alebo Jean Sibelius.

Roku 1911 Ahovi vyšiel realisticko-romantický román Juha, ktorý bol neskôr vo Fínsku niekoľkokrát sfilmovaný, naposledy tiež režisérom Akim Kaurismäkim.

Bol ženatý s umelkyňou Venny Soldan-Brofeldtovou, s ktorou mal dve deti, Anttiho a Heikkiho. Zo vzťahu s Matildou (Tilly) Soldan, Vennyinou sestrou, mal syna Björna.

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]