Juraj Chorvát

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Juraj Chorvát
Slovenský architekt

Narodenie 23. apríl 1895
Veličná, Dolný Kubín, Slovensko
Úmrtie 21. september 1955 (60 rokov)
Bratislava, Slovensko

Ing. arch. Juraj Chorvát (* 23. apríl 1895, Veličná – † 21. september 1955, Bratislava) bol slovenský architekt.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Juraj Chorvát sa narodil 23. apríla 1895 vo Veličná, okres Dolný Kubín. Jeho otec Juraj Chorvát, matka: Katarína Chorvátová (rod. Križková). Študoval na Vysokej škole architektúry a pozemného staviteľstva pri ČVUT v Prahe. Od roku 1923 vyučoval na Priemyselnej odbornej škole stavebnej v Bratislave, neskôr bol riaditeľ ústavu v Prešove, kde boli jeho žiakmi aj L. Beisetzer a V. Vilhan. Koncom štyridsiatych rokov sa vrátil do Bratislavy, kde pôsobil ako odborný inšpektor a prednosta Vyššej školy staviteľskej.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Školy[upraviť | upraviť zdroj]

Prispel k výstavbe prvých funkcionalistických škôl na Slovensku, napriek tomu, že ich architektonický výraz nedosahuje úroveň napríklad Smetanových škôl v Bratislave, v dispozičnom riešení je jeho prínos nepopierateľný a jeho školy sa stali v tridsiatych rokoch vzorom pre ľudové a meštianske školy na Slovensku.

Administratíva[upraviť | upraviť zdroj]

Administratívne stavby, roľnícke vzájomné pokladnice- bankové objekty. Chorvát mal snahu nahradiť násilnú monumentalitu sústavou jednoduchých čistých architektonických foriem vychádzajúcich z jasného dispozičného riešenia.

Bývanie[upraviť | upraviť zdroj]

Projekty nájomných domov sú doteraz málo známe, napríklad rozsiahly blok tzv. Evanjelického domu v Trnave, v Bratislave je takmer neznáme jeho autorstvo veľkého obytného bloku medzi Gajovou ulicou a ulicou Červenej armády (architektonická kvalita dvorov), ďalšími sú obytný blok na Belopotockého ulici a nájomné domy pre policajných zamestnancov na Dobrovského ulici, v Bratislave je aj jeho vila na Tvarožkovej ulici č.7, ktorá nebola zrejme jeho jedinou stavbou tohto druhu. Posledné známe sú realizované návrhy robotníckych kolónií v Novákoch a v Handlovej z rokov 19401941.

Výber z tvorby[upraviť | upraviť zdroj]

  • vila na Palárikovej ulici č. 983 v Čadci (asi z roku 1922)– nachádzame tu náznaky ornamentu, fasáda je plasticky členená
  • Palárikov dom na Palárikovej ulici v Čadci (rok 1927) - viaceré detaily boli odvodené z českej kubistickej školy, ale po veľkých zásahoch do budovy boli takmer všetky zničené
  • Okresný dom, nárožie Partizánskej a Palárikovej ulice č. 1158, Čadca – symetrický objekt s centrálnym vstupným vestibulom, schodiskom a dvoma dvojposchodovými administratívnymi krídlami, striedma architektúra s akcentom nárožného vstupu
  • dostavba školy, na ktorej pôsobil – Kalbenheyerova školana Fajnorovom nábreží, Bratislava – pozoruhodný je spôsob, akým nadviazal na existujúcu stavbu, najmä v horizontálnom delení, bol to jeho prvý projekt v rade školských stavieb
  • Budova Štátnej ľudovej a meštianskej školy Dr. Dérera, M. R. Štefánika 5,7, Malacky (1929)- uvoľnená viackrídlová dispozícia, pôdorys v tvare písmena U, učebňová časť koncipovaná ako dvojpodlažný dvojtrakt s osemnástimi učebňami orientovanými na severozápadnú stranu, jednopodlažné administratívne krídlo má riaditeľňu, kabinety a špeciálne učebne, tretie krídlo je telocvičňa prístupná aj z exteriéru, centrálne situované schodisko, v areáli školy je vila pre riaditeľa a dve bytové jednotky pre učiteľov
  • Evanjelický dom, Hlavná 48, Trnava (1930)- solitér s pôdorysom v tvare písmena U pri evanjelickom kostole, západné krídlo je trojpodlažné, ostatné sú dvojpodlažné, v parteri sú predajne, na poschodiach byty, najvýraznejším výtvarným motívom sú oblé nárožia s plytkými lodžiami, ktoré v poslednom podlaží ustupujú prostredníctvom dlhých zaoblených balkónov
  • Okresná nemocenská poisťovňa, Štefánikova ul., Levice (1931)- pôdorys v tvare písmena U, hlavný vstup je v krídle obrátenom do ulice, zvýraznený je mierne vystupujúcim rizalitom so zvislými lizénami, inak je celá budova v neozdobnom funkcionalistickom stvárnení s veľkými štvorcovými oknami
  • Štátna ľudová a meštianska škola, Piešťanská 7, Brezová pod Bradlom (19321933)- stojí na miernom návrší za mestom, pôvodná stavba mala pôdorys v tvare písmena L, v krídlach sa nachádzali učebne 10 x 6,3 m, každá s troma veľkými oknami, v styku krídel schodisko a hlavný vstup, fasády sú hladké, s veľkými štvordielnymi oknami, strecha je valbová (neskôr bolo dostavané ešte jedno krídlo)
  • Roľnícka vzájomná pokladnica, Námestie Ľ. Štúra 65, Modra (1936)– funkcionalistický dvojposchodový objekt s oblým nárožím situovaný v radovej zástavbe, hlavná fasáda je zložená z dvoch vrstiev – z pozadia s drobným keramickým obkladom mierne vystupuje omietnutá plocha so štvoricou okien, plochá strecha slúži ako terasa, na prízemí je pobočka banky, ostatné podlažia sú obytné

Kritika[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho práce sa vyznačujú logicky jasným, funkčne uváženým dispozičným a konštrukčným rozvrhom. Každé jeho dielo je domyslené do posledných detailov. Vo vonkajšom výraze je pravdivé vo vyjadrení vnútorného obsahu jednoduchými účinnými prostriedkami. Jeho architektúra má všetky znaky pokrokovej architektúry, vyjadrenej vyvážením funkčných, konštrukčných, estetických aj ekonomických komponentov.“ (prof. Václav Cibulka, 1965)
...bol nielen výborným pedagógom, ale aj organizátorom. Staral sa rovnako o odborný rast žiakov aj profesorského zboru. Sústavne zveľaďoval vybavenie školy aj dielní. Bol priamy a spravodlivý voči kolegom aj žiakom...“ (Dušan Martinček)

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Šlachta, Štefan: Juraj Chorváth. Projekt 30,1988, č.9, s. 34-36.
  • Dulla, Matúš a Moravčíková, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí, vydavateľstvo Slovart Bratislava 2002, ISBN 80-7145-684-5 s. 113,356,361,371,373,389.
  • Kusý, Martin: Architektúra na Slovensku 1918- 1945, vydavateľstvo Pallas Bratislava 1971, s. 18,31,45,56,79,82,107,141.