Juraj Dlhoruký

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Juraj Dlhoruký
knieža rostovsko-suzdaľské
veľkoknieža kyjevské

Narodenie 90. roky 11. storočia
Úmrtie 15. máj 1157
Kyjev

Juraj Dlhoruký (po rusky Юрий Долгорукий - Jurij Dolgorukij) (* 90. roky 11. storočia – † 15. máj 1157, Kyjev) bol suzdaľským kniežaťom a veľkokniežaťom kyjevským, šiestym synom Vladimíra II. Monomacha. Je považovaný za zakladateľa Moskvy.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Po otcovej smrti (1025) a obzvlášť po smrti svojho brata Mstislava (1032) sa jednotný kyjevský štát začal rozpadať na menšie kniežatstvá, kde vládli jednotlivé kniežatá z rodu Rurikovcov. Juraj vládol od roku 1125 v rostovsko-suzdaľskom kniežatstve, ktoré začalo rýchlo nadobúdať význam. Jeho hlavné sídlo preniesol zo starobylého Rostova do významného obchodného strediska Suzdaľu.

Po roku 1132 sa pokúsil zmocniť juhoruských území, vrátane Pereslavľa a Kyjeva (za čo si vyslúžil prezývku „Dlhoruký“).

V dobe jeho vlády je po prvýkrát v letopisoch spomínaná Moskva (1147), ktorú dal v roku 1156 opevniť a v roku 1154 založil mesto Dimitrov.

V roku 1149 porazil vojská Izjaslava II. a ovládol Kyjev, ale v roku 1151 bol nútený vrátiť sa do Suzdaľu. O štyri roky neskôr (1155) nakoniec Kyjev ovládol. V roku 1157 bol pravdepodobne kyjevskými bojarmi otrávený.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1954 na Sovietskom námestí (teraz Tverskom) v Moskve bol odhalený pamätník Juraja Dlhorukého od autorov A.P.Antropova, N.L.Štamma a S.M.Orlova. Juraj je tiež vyobrazený na pamätnej plakete vydanej k 800. výročiu prvej písomnej zmienky o Moskve.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]


Juraj Dlhoruký
Vladárske tituly
Predchodca
-
kagan
11251155
Nástupca
Andrej I.


Juraj Dlhoruký
Vladárske tituly
Predchodca
Izjaslav II.
kagan
11491151
Nástupca
Izjaslav II.


Juraj Dlhoruký
Vladárske tituly
Predchodca
Rostislav
kagan
11551157
Nástupca
Izjaslav III.