Juraj Marušiak

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Mgr. Juraj Marušiak PhD. (*10. júl 1970, Bratislava) je slovenský politológ, prekladateľ a novinár.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1988-1994 absolvoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor história - slovenský jazyk. Od roku 1996 doktorand a vedecký pracovník Ústavu politických vied SAV. (PhD. v roku 2003) V rokoch 2002 - 2003 absolvoval štipendium Lane´a Kirklanda na Varšavskej univerzite vo Varšave (Poľsko), odbor východoeurópske štúdiá. V rokoch 2000 - 2009 bol vedecký tajomník, od roku 2009 je predsedom Vedeckej rady Ústavu politických vied SAV. V rokoch 2004 - 2010 pôsobil ako predseda Spoločnosti pre strednú a východnú Európu a redaktor analytického portálu DespiteBorders.com[1] Od roku 2013 je členom Predsedníctva SAV.

Oblasť vedeckého pôsobenia[upraviť | upraviť zdroj]

Zaoberá sa predovšetkým modernými dejinami strednej a východnej Európy, slovensko-poľskými vzťahmi a slovenskou zahraničnou politikou. Patrí medzi slovenských politických analytikov ľavicovej, sociálno-demokratickej orientácie. Vo svojich verejných vystúpeniach vyjadruje zásadnú podporu demokratickej politike a odpor voči radikálnemu nacionalizmu. Vyzýva k úzkej spolupráci stredoeurópskych krajín a k ich prozápadnému smerovaniu. Na druhej strane upozorňuje aj na potrebu zahraničnej podpory demokratizácie východoeurópskych štátov.Zaoberá sa taktiež problematikou regionálnej spolupráce v strednej Európe so zameraním na vyšehradskú spoluprácu. V roku 2008 sa podieľal na kampani proti medzinárodnému uznaniu jednostranne vyhlásenej nezávislosti Kosova[2].

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Najvýznamnejšou samostatnou publikáciou je kniha Slovenská literatúra a moc v druhej polovici 50.rokov (Brno, 2001, 181 s.), ktorá na základe archívnych prameňov analyzuje reakcie slovenských spisovateľov a ich organizácie na vývoj po XX. zjazde Komunistickej strany Sovietskeho zväzu v roku 1956, reakcie komunistickej moci na kritické vystúpenia spisovateľov a zmeny v kultúrnej politike KSČ v rokoch 1956 - 1960. Takisto analyzuje prípady perzekúcií viacerých intelektuálov počas vlny politických represií v rokoch 1957 - 1959. Viacero štúdií venoval obdobiu druhej polovice 50. rokov so zameraním na vývoj politického systému, politické represie, vývoj štátoprávneho usporiadania a slovensko-českých vzťahov a postavenie národnostných menšín v Československu.

Zaoberal sa takisto analýzou režimu tzv. normalizácie v Československu v rokoch 1968 - 1989 so zreteľom na odlišnosti medzi jej priebehom na Slovensku a v Českej republike. V prácach polemizoval s tézou, podľa ktorých normalizácia na Slovensku mala v porovnaní s Českom miernejší priebeh, naopak tvrdí, že sa normalizačnému režimu v podmienkach Slovenska podarilo efektívnejšie ovládnuť spoločnosť a oslabiť potenciálny odpor[3]. V ďalších štúdiách sa zaoberal pôsobením nezávislých iniciatív na Slovensku v období rokov 1969 - 1989[4][5]. Podieľal sa na realizácii medzinárodného projektu vydania Slovníka disidentov, orientovaného na popredných predstaviteľov opozičných hnutí v štátoch strednej a východnej Európy v rokoch 1956 - 1989[6], ktorý bol koordinovaný strediskom Karta vo Varšave.

Je spoluautorom kapitol, venovaných zahraničnej politike SR, v súhrnných správach o stave spoločnosti, ktoré vydával Inštitút pre verejné otázky. V ďalších prácach sa zaoberá problematikou formovania politického systému a politických strán v SR, otázkami fungovania vyšehradskej spolupráce, ako aj historickým a súčasným vývojom v štátoch strednej a východnej Európy.  Za jeden z hlavných zdrojov atraktivity a šírenia vplyvu Vyšehradskej skupiny na pôde Európskej únie považuje jej tzv. mäkkú moc[7]. Zároveň upozorňuje na riziká de-demokratizácie v strednej a východnej Európe, ktoré súvisia nielen s dôsledkami ekonomickej a finančnej krízy po roku 2009, ale vyplývajú aj zo samotného charakteru neoliberálnej cesty sociálno-ekonomickej transformácie.

Zároveň je autorom viacerých vedeckých štúdií, odborných a publicistických článkov v domácej i zahraničnej literatúre a editor viacerých zborníkov a kolektívnych monografií. Často vystupuje na domácich a zahraničných konferenciách. Vo svojich štúdiách sa zameriava osobitne na Poľsko, Maďarsku, Ukrajinu, Bielorusko, Moldavsko a Ruskú federáciu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.ssve.sk prístup 3.7.2008
  2. http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=252347
  3. Marušiak, Juraj: Slovenská spoločnosť za normalizácie. In: Česká a slovenská společnost v období normalizace; Slovenská a česká spoločnosť v čase normalizácie. Liberecký seminár 2001, pp. 109-154. Pekník, Miroslav (ed.). ISBN: 80-224-0747-X
  4. Nezávislé iniciatívy na Slovensku v rokoch normalizácie. In: Pešek, Jan - Szomolányi, Soňa (eds.): November 1989 na Slovensku. Súvislosti, predpoklady a dôsledky. Štúdie a úvahy. Bratislava, Nadácia Milana Šimečku - Historický ústav SAV - Katedra politológie Filozofickej fakulty UK 1999, s. 54-75. ISBN 80-89008-00-3
  5. Maďarská menšina na Slovensku v rokoch normalizácie. In: Kmeť, Norbert - Marušiak, Juraj a kol.: Slovensko a režim normalizácie. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška 2003, s. 222-279. ISBN: 80-7165-390-X
  6. MARUŠIAK, Juraj - KMEŤ, Norbert. Słowacja. In: Słownik Dysydentów. Czołowe postacie ruchów opozycyjnych w krajach komunistycznych w latach 1956 - 1989. Tom I. - Warszawa : Karta, 2007, s. 199-233.
  7. Juraj Marušiak et al. (2013) Is Visegrad Still a Central European “Trade Mark”? (Bratislava: Institute of Political Science, Slovak Academy of Sciences – VEDA, Publishing House of the Slovak Academy of Sciences), 204 pp. ISBN: 978-80-224-1319-0

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]