Jurij Valentinovič Lončakov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jurij Valentinovič Lončakov
Jurij Valentinovič Lončakov
Kozmonaut CPK
Št. príslušnosť Rusko
Dátum narodenia 4. marec 1965 (49 rokov)
Balchaš, Džezkazganská oblasť, Kazašská SSR, ZSSR (dnes Kazachstan)
Predchádzajúce
zamestnanie
vojenský letec
Čas vo vesmíre 200 dní 18 hodín 39 minút
Kozmonaut od 22. júna 1998
Misie STS-100/ISS,
EP-4 (Sojuz TMA-1/ISS/Sojuz TM-34),
Expedícia 18
(Sojuz TMA-13/ISS)
Znaky
misií
STS-100 patch.svg Soyouz TMA-1 logo.svg ISS Expedition 18 patch.png Soyuz-TMA-13-Mission-Patch.png

Pozri aj Biografický portál

Jurij Valentinovič Lončakov (rus. Юрий Валентинович Лончаков; * 4. marec 1965, Balchaš, Džezkazganská oblasť, Kazašskej SSR, ZSSR) bol pôvodne vojenský pilot. Od júna 1998 je ruským kozmonautom, členom oddielu kozmonautov CPK, od roku 2003 je veliteľom oddielu. Do vesmíru vzlietol trikrát, prvýkrát v roku 2001 na palube raketoplánu Endeavour (let STS-100) na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS), druhýkrát roku 2002 pri výmene záchranných Sojuzov na ISS a tretíkrát od jesene 2008 absolvoval polročný kozmický let na ISS ako palubný inžinier Expedície 18. Celkom strávil vo vesmíre 200 dní, 18 hodín a 39 minút.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Jurij Lončakov pochádza z mesta Balchaš v Džezkazganskej oblasti v Kazachstane, je ruskej národnosti.[1] Roku 1986 s vynikajúcim prospechom ukončil Orenburskú vojenskú vysokú leteckú školu. Potom slúžil v Ostrove v Pskovskej oblasti, od roku 1989 v Bykove v Mahiľovskej oblasti, u pluku námorného letectva vyzbrojeného raketonosnými lietadlami Tu-16. Preškolil sa na Suchoj Su-24 M a od roku 1991 slúžil v skúšobnom centre vojsk protivzdušnej obrany (PVO) v Priozjorsku v Kazachstane, od roku 1994 v pluku lietadiel A-50 vojsk PVO v Pečorách na severe Ruska. Od roku 1996 študoval Žukovského vojensko-inžiniersku akadémiu, absolvoval ju v roku 1998.[2]

Kozmonaut[upraviť | upraviť zdroj]

Počas štúdia na akadémii si podal žiadosť o prijatie medzi kozmonautov. Prešiel všetkými kolami výberu a 27. júla 1997 bol rozhodnutím Štátnej medzirezortnej komisie odporučený do oddielu kozmonautov CPK, do oddielu bol na pozíciu kandidáta na kozmonauta zaradený po skončení akadémie 24. júna 1998. Absolvoval štandardnú všeobecnú kozmickú prípravu vo Stredisku prípravy kozmonautov J. A. Gagarina a 1. decembra 1999 získal kvalifikáciu skúšobný kozmonaut.[2]

Od januára 2000 bol zaradený medzi kozmonautov pripravujúcich sa na lety na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS). V septembri 2000 bol vybraný do posádky letu STS-100 na raketopláne Endeavour. Cieľom letu bolo pokračovanie vo výstavbe ISS. Endeavour odštartoval 19. apríla a pristál 1. mája 2001, let trval 11 dní, 21 hodín a 31 minút.[2][3]

Od marca 2002 sa pripravoval v záložnej posádke 4. návštevnej expedície na ISS, 1. októbra 2002 nahradil v hlavnej posádke vesmírneho turistu Jamesa Bassa, vylúčeného pre neplatenie. Pritom zostal v záložnej posádke ako náhradník veliteľa Zaľotina. K ISS vzlietol v Sojuze TMA-1 30. októbra 2002 spolu s Sergejom Zaľotinom a Frankom De Winne. Trojica sa podľa plánu spojila so stanicou, týždeň zostali a vrátila sa v Sojuze TM-34. Pristáli 10. novembra 2002, let trval 10 dní, 20 hodín a 53 minút.[4]

V novembri 2003 bol vymenovaný za veliteľa oddielu kozmonautov CPK. Roku 2004 sa stal kandidátom technických vied. V júli 2005 bol zaradený do skupiny ISS 15/16/17, z ktorej mali byť zostavené posádky zodpovedajúcich čísel. Roku 2006 absolvoval Ruskú akadémiu štátnej služby pri prezidentovi Ruska. Vo februári 2007 bol vymenovaný za veliteľa záložnej posádky Expedície 18. V auguste 2007 sa súčasne stal veliteľom Expedície 20. V máji 2008 nahradil Saližana Šaripova v hlavnej posádke Expedície 18.[2]

Jurij Lončakov na ISS (modul Zvezda), 18. marca 2009.

Do kozmu vzlietol 12. októbra 2008 na palube Sojuzu TMA-13 s Michaelom Finckeom a vesmírnym turistom Richardom Garriottom. Fincke a Lončakov prevzali stanicu od Expedície 17, ktorej dvaja členovia (Sergej Volkov a Oleg Kononenko) s Garriotom po týždni pristáli so Sojuzom TMA-12, pričom zostávajúci člen Expedície 17, Gregory Chamitoff, prešiel do novej posádky. V novembri 2008 raketoplán Endeavour priviezol za Chamitoffa Sandru Magnusovú. V marci 2009 raketoplán Discovery priviezol Kóičiho Wakatu a odviezol Magnusovú. Počas letu Lončakov dvakrát vystúpil do vesmíru, spolu na 10 hodín 27 minút. V apríli 2009 Fincke a Lončakov odovzdali stanicu následovníkom z Expedície 19 a 8. apríla pristáli na Zemi.[5]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jurij Lončakov na českej Wikipédii.

  1. UFARKIN, Nikolaj Vasilievič. Герои Страны [online]. [Cit. 2009-08-17]. Kapitola Лончаков Юрий Валентинович. Dostupné online. (po rusky)
  2. a b c d IVANOV, Ivan, a kol. Космическая энциклопедия astronóm [online]. Moskva : rev. 2009-08-14, [cit. 2009-08-17]. Kapitola Юрий Валентинович Лончаков. Dostupné online. (po rusky)
  3. HOLUB, Aleš. MEK. Malá encyklopédia kozmonautiky [online]. REV. 2001-05-08, [cit. 2009-08-17]. Kapitola STS-100 En/F-16. [ďalej len MEK]. Dostupné online. (po česky)
  4. Holub. REV. 2003-05-25, [cit. 2009-08-17]. Kapitola Sojuz TMA-1. (po česky)
  5. Holub. REV. 2009-04-08, [cit. 2009-08-17]. Kapitola Expedície 18. (po česky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]