Juro Jánošík (opera)

	Juro Jánošík Juro Jánošík
	; Socha J. Kulicha Jánošík v Terchovej
Vznik
Hudba	Ján Cikker
Libreto	Štefan Hoza
Predloha	Pôvodné libreto podľa historických a ľudových prameňov
Obdobie vzniku	1950 - 1953
Premiéra
	Slovenské národné divadlo v Bratislave
Informácie o predstavení
Miesto a čas diania	Liptov, 1711-1713.
	Pozri tiež Zoznam opier

Juro Jánošík je slovenská opera Jána Cikkera.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Cikker písal operu v rokoch 1950 až 1953 a premiéru mala v opere SND nasledujúci rok.

Libretistom Jura Jánošíka je, ako u Krútňavy, Štefan Hoza, ktorý ale tentoraz vytvoril libreto len na základe vierohodných alebo aspoň pravdepodobných historických prameňov o najslávnejšom slovenskom zbojníkovi Jurajovi Jánošíkovi a Uhorčíkovi. Vychádzal tiež z ľudových tradícií zachytávajúcich obraz vtedajšieho života. Libreto je teda pôvodné a nejde o pretvorený námet ako u Urbanovej novely pri Krútňave. Libreto takisto dáva veľký priestor tanečným scénam, ktoré neodmysliteľne patria k vykresleniu zbojníckeho života, ale aj obrazu života šľachty.

Podobne ako Krútňava je aj Juro Jánošík vyčlenený do 6 obrazov, zachytávajúcich obdobie odo dňa Jánošíkovho úteku z poddanstva do skupiny zbojníkov až po jeho popravu roku 1713.

Z toho vychádza i dej opery: Juro /tenor/ sa stáva kapitánom družiny /mužskí sólisti všetkých hlasových skupín/ po Uhorčíkovi /barytón/, zanechávajúci svoju milú Milku /soprán/ a vedúc život zbojníka až po svoje zatknutie /objavuje sa druhá Jánošíkova milá Zuzka – soprán/ a súd.

Zbor má v opere reálnu úlohu ľudu /poddaných, šľachticov atď./, otvárajúc operu “Nie to mizernejšie stvorenie, jak nevoľný sedliak…” a tiež v záverečnej “modlitbe” za slobodu “Zasvitne deň…”, nadväzujúc na Jura.

Cikker však veľmi dôsledne dodržiava nepravidelné zadelenie v prevzatých ľudových piesniach a slovnú dikciu jazyka, aj keď podobne ako Eugen Suchoň v Krútňave, neznásilňuje pôvodnú rytmiku.