Ján Zigmundík

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ján Zigmundík
slovenský pedagóg, spisovateľ, publicista, prekladateľ, antivaxer
Narodenie1. apríl 1846
Vrbové, Uhorsko
Úmrtie26. február 1938 (91 rokov)
Pezinok, Česko-Slovensko
RodičiaOndrej Zigmundík
Anna rod. Kubánová

Ján Zigmundík (* 1. apríl 1846, Vrbové – † 26. február 1938, Pezinok) bol slovenský pedagóg, spisovateľ, publicista a prekladateľ.

Pseudonym: Laicus, Ľudomil, Rovný, Ján Rovný Antivaxer

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval na nemeckom reálnom gymnáziu v Bratislave, matematiku a fyziku na polytechnickom inštitúte vo Viedni, nedokončil, na učiteľskej preparandii v Banskej Bystrici (1866 – 1867). Učiteľ na ľudovej škole v Trenčianskej Teplej, Trenčianskych Tepliciach, Pezinku. V roku 1904 – 1919 žil v Bratislave, kde sa venoval iba literárnej činnosti a publicistike, neskôr pôsobil aj ako bankový úradník. Pedagogickej vede sa začal venovať v Banskej Bystrici, z poverenia učiteľského zboru v Banskej Bystrici napísal a vydal svoju pedagogickú prvotinu Úryvky z výchoslovia. Autor učebníc, učebných textov a cvičebníc, ktoré aj upravoval a prekladal. Popri pedagogike študoval aj problematiku prírodných vied, botaniky, medicíny, živých jazykov, literárnej histórie, dejepisu a zemepisu. Pozornosť si zasluhuje jeho propagácia zdravotníckej osvety (zásady domáceho liečenia, prírodoliečby, prevencie, alopatickej liečby). V publicistike písal úvahy, state, úvodníky, v ktorých písal o politickom dianí, hospodárstve, sociálnej práci, literatúre, biografii a histórii. Agilný národný, osvetový a ľudovýchovný pracovník, člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a Spolku svätého Vojtecha, vynikajúci hudobník, dirigent spevokolu, organista, huslista i tenorista v hudobných spolkoch v Pezinku i v Bratislave. Organizátor ochotníckeho divadla a Mestskej verejnej knižnice v Pezinku. Politickú aktivitu vyvíjal v intenciách Slovenskej národnej strany.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • pamätná tabuľa na dome, v ktorom žil, a pomenovanie ulice v Pezinku
  • korešpondencia v Literárnom archíve Matice slovenskej

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Úryvky z výchoslovia (Paedagogie), Banská Bystrica roku 1867
  • Škola reči slovenskej, Skalica roku 1881
  • Škola reči maďarskej, Skalica roku 1882
  • "Učme naše deti rátať" čili malý počtovníček, Ružomberok roku 1898
  • Počiatky domáceho liečenia čili základy vodo- a prírodoliečby, Bratislava roku 1919
  • Smierenie náboženstva s vedou, Trnava roku 1926

Dielo v elektronickej podobe[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]