Július Koller

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Július Koller
slovenský výtvarník
Narodenie28. máj 1939
Piešťany, Slovensko
Úmrtie17. august 2007 (68 rokov)
Bratislava, Slovensko
Odkazy
Webstránkawebumenia.sk

Július Koller (* 28. máj 1939, Piešťany – † 17. august 2007, Bratislava) bol slovenský výtvarný umelec, maliar, významný reprezentant silnej generácie slovenského konceptuálneho umenia[1] a neoavantgardy.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1959 - 1965 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. Ján Želibský). Založil UFO galériu Ganku (1971)[2] a spolu s Petrom Rónaiom a Milanom Adamčiakom združenie Nová vážnosť (1990).

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Július Koller (1939 – 2007) priekopník neoavantgardy, jeden zo zakladateľskej generácie slovenského konceptuálneho umenia. Na začiatku svojej umeleckej tvorby pracoval s maľbou a obrazom. Tematicky im dominovali realistické témy mesta a industrializácie s kollerovským nadšením pre novodobu technokraciu. Formálne sa vyznačovali však výraznou redukciou priestorovosti, tvarov a farieb. štylizácia jeho vtedajšieho rukopisu, uplatňovaného sa počas štúdii na Vysokej škole výtvarných umení a boli hlavné ako program pre jeho záverečnú absolventskú prácu. „Typické prvky industrálnej krajiny sa sem-tam premieňali na bizarné snové konštrukcie. A presne týmto smerom sa uberali civilistické záujmy Júliusa Kollera. Vo vidieckej krajine tiež vyhľadával konštruktívne prvky - elektrické stožiare, mosty, trate, mechanizmy, ... premieňajúcich sa na plošné farebné útvary“.[3] Július Koller túto zobrazujúcu tendenciu však rýchlo opustil a skúmal možnosti redukovania zobrazovaného, maľbe začalo dominovať písané písmo a názov, ktorý svojim štylizovaným tvarov pripomínal význam slova/názvu. Prvý takýto obraz z roku 1963 – 1964 sa volá More. Vzniklo pár rokov predtým ako sa týmto tendenciám začala venovať západná (anglo-americká) umelecká scéna. „Práve v roku 1963, keď vznikli prvé Kollerove textové kresby, prebehla v Nemecku veľká výstava Schrift und Bild, ktorá obsiahla rôzne rozmanité formy vzťahu textu a zobrazenia. Kollerovmu prístupu sa však nepodobala žiadna z nich“.[4] Zatiaľ ešte Kollerov maliarsky program do seba nevtiahol čerstvú konceptuálnu skúsenosť. Možno aj preto ojedinelý obraz More (1963 - 1964) sústredil[5] na seba takú pozornosť. Medzi rokmi 1963 - 1966 však vznikla ďalšia skupina radikálne orientovaných umeleckých diel. Tému obrazovosti, druhej strany obrazu prinášajú aj objekty, autorom datované už do roku 1963. Dva z nich tvora prázdne rámy - na jednom z nich je pripevnené čisté plátno, na druhom sú pripevnené súvislé pásiky priesvitnej umelohmotnej lepiacej pásky, ktoré vlastne vytvárajú plochu obrazu. Na treťom je zarámovaná použitá handra na čistenie topánok s čiernymi fľakmi (Obraz D. Obraz - Pocta van Goghovi, 1963). Tieto vedľajšie produkty maľovania Koller povýšil na originálne diela, ktoré sa stali základom dlhodobého konceptuálneho antihappeningu Odpad neskôr Odpadová kultúra, sústavne rozvíjaného od roku 1966.[6]

Od roku 1965 začal používať pojem „Antihappening“ (koncept a manifest), v ktorom oznámil svoju kritickú pozícu voči umeniu. Zapojil význam negácie vo význame takisto v obrazovej sérii „Anti-obrazov“, odkazujúc na okupáciu Československa a Pražskú jar v roku 1968, prezentoval symbol „?“ ako univerzálneho zástupcu pochybností.[7]

Hlavným symbolom jeho tvorby sa stal v roku 1969 znak otáznika, ktorý v prvom momente vyjadroval aj jeho postoj voči vtedajšej spoločensko-politickej situácii socialistického Československa, neskôr sa stal symbolom neustáleho spochybňovania – umenia, života, sveta. Od roku 1970 označoval všetky svoje činnosti pojmom Univerzálno-kultúrne futurologické operácie[8] (UFO) pričom vytvoril svoje alter ego UFO-nauta.

Prvá retrospektíva jeho tvorby s názvom Vedecko-fantastická retrospektíva[9] sa konala v roku 2010 v Slovenskej národnej galérii, ktorá vlastní aj veľkú časť Kollerovej tvorby. Výstava vo Viedni – Július Koller One Man Anti Show[10] (MUMOK, Múzeum moderného umenia) bola dosiaľ najväčšou a najkomplexnejšou prehliadkou Kollerovej tvorby (2016 - 2017), prenesená bola do Múzea moderného umenia (MUSEION)[11] v Bolzane v roku 2017. Predchádzala jej v roku 2015 rozsahom menšia výstava s názvom Július Koller: ?[12] v Múzeu moderného umenia vo Varšave, ktorého riaditeľka Joanna Mytkowska celý výskum iniciovala.[13]

O Júliusovi Kollerovi vzniklo množstvo kníh, najmä v anglickom a nemeckom jazyku. Jeho diela a jednotlivé etapy tvorby sa stali predmetom bádateľského záujmu, ktoré vyprovokovali zahraničné výstavné aktivity a nákupy jeho diela do verejných zbierok prestížnych inštitúcií. Jeho písomná pozostalosť, ktorá obsahovala jeho zápisky k rôznym témam: filozofia, patafyzika, psedudocivilizačné teórie, dejiny umenia, ale aj počúvanie vysielania rakúskeho rozhlasu - teda vecí banálnych, obsahovali ku koncu života veľkoobjemné množstvo archivované v množstve kartónových krabíc. Túto myšlienkovú pozostalosť dnes uchováva Slovenská národná galéria (Bratislava), Spoločnosť Júliusa Kollera (Viedeň).[14]

Tvorba (výber)[15][upraviť | upraviť zdroj]

  • UmeNie - telegram (1970)
  • Univerzálne Futurologické Otázniky (1978)
  • U.F.O. (1971)
  • Univerzálny Fantastický Otáznik (1976)
  • U.F.O.-naut J.K. (U.F.O) (1981)
  • Čas. Priestor. [UFO] (1978)

Zastúpenie v zbierkach[upraviť | upraviť zdroj]

Samostatné výstavy[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1965 - PKO, Bratislava
  • 1982 - Bilder aus der Slowakei, Galerie Pragxis, Essen-Kettwig (s A. Mlynárčikom a J. Jankovičom)
  • 1989 - Dotyky a spojenia, ObKaSS Vajnorská, Bratislava
  • 1991 - Július Koller – Sondy, SNG, Bratislava1993 - Notstand, Július Koller – Peter Rónai, Forum Stadtpark, Graz
  • 2003 – Július Koller Univerzálne Futurologické Operácie, Kölnischer Kunstverein, Köln
  • 2004 - Kontakt, Kunstraum München
  • 2006 - Július Koller & Jiří Kovanda, Index, the Swedish Contemporary Art Foundation, Stockholm
  • 2007 - J.K.U.F.O., Slovenský inštitút, Praha (posledná výstava za života)
  • 2010 - Vedecko-fantastická retrospektíva, SNG, Bratislava
  • 2012 - U.F.O. Naut JK, KURIMANZUTTO, Mexico Citz, Mexico
  • 2015-2016 - Julius Koller "?", Muzeum Sztuki Nowoczesnej w Warszawie

Kolektívne výstavy[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1968 - Danuvius, Bratislava
  • 1969 - VI. Biennale de Paris, Musée d'Art Moderne de la Ville de Paris
  • 1970 - I. otvorený ateliér, Tehelná 32, Bratislava
  • 1988 - Hommage á Kassák, Kassák Múzeum, Budapešť
  • 1989 - Suterén, Konventná ul., Bratislava
  • 1990 - Slowakische Kunst heute, Galerie der Stadt Esslingen
  • 1991 - Oscilácia / Oszcilláció / Oscillation, Mücsarnok, Budapest
  • 1992 - Zwischen Objekt und Installation, Museum am Ostwall, Dortmund
  • 1994 - Der Riss im Raum, Martin Gropius Baum, Berlín
  • 1995 - 60-te, SNG, Bratislava
  • 1996 - Face à l'historie 1933–1996, Centre Georges Pompidou, Paríž
  • 1998 – Slowakische Kunst heute, Kunstforum, Mníchov
  • 1999 - La Biennale di Venezia, Pavilón Česka a Slovenska, Benátky
  • 2000 - Aspects, Ludwig Museum Budapest, Fundació Miró, Barcelona
  • 2002 – Manifesta 4, Frankfurt am Main
  • 2003 - Majstrovské diela zo zbierok SNG, SNM - Hrad, Bratislava
  • 2010 - Promesses du Passée, Centre Georges Pompidou, Paríž
  • 2013 - Former West. Documents, Constellations, Prospects, HAUS DER KULTUREN DER WELT - HKW, Berlín, Nemecko
  • 2014 - Il Piedistallo Vuoto. Fantasmi dall’Est Europa[18] - The empty pedestal : ghosts from Eastern Europe, Bologňa, Taliansko
  • 2014 - Systems & Subjects - Works from the Generali Foundation, MAP and Museum der Moderne Salzburg Collections, Museum Der Moderne, Saltzburg, Austria
  • 2014 - Museum as Hub, New Museum, New York, USA
  • 2015 - Unorthodox, The Jewish Museum, New York, USA
  • 2015 - Conceptual art and Communism 1965 – 1989, Gallery BBLA, New York, USA
  • 2017 - 2018 ČS koncept 70. let, Fait Gallery, Brno

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ TELEVIZE, Česká. Prázdná nebo plná? Slovenský (post)konceptualismus je i sklenice nebo rozchod s přítelkyní [online]. ČT24 - Česká televize, [cit. 2019-01-06]. Dostupné online. (po česky)
  2. ↑ GRÚŇ, Daniel. Galéria Ganku. 1. vyd. Viedeň : Schlebrügge Editor, 2014. ISBN 9780957049437.
  3. ↑ HANÁKOVÁ, Petra; HRABUŠICKÝ, Aurel. Vedecko-fantastická retrospektíva. 1. vyd. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2010. Dostupné online. ISBN 9788080591489. S. 92-93. Archivované 2019-01-06 z originálu.
  4. ↑ HANÁKOVÁ, Petra; HRABUŠICKÝ, Aurel. Vedecko-fantastická retrospektíva. 1. vyd. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2010. ISBN 9788080591489. S. 115.
  5. ↑ KEMP-WELSCH, Klara. Antipolitics in Central European Art. Reticence as Dissidence Post Totalitarian Rule 1956 - 1989. 1. vyd. London - New York : I. B. Tauris., 2014. Dostupné online. ISBN 9781780766966. S. 60-67.
  6. ↑ HANÁKOVÁ, Petra; HRABUŠICKÝ, Aurel. Vedecko-fantastická retrospektíva. 1. vyd. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2010. ISBN 9788080591489. S. 114-122.
  7. ↑ GRÚŇ, Daniel; RHOMBERG, Katrin; SCHÖLLHAMMER, Georg. One Man Antishow. 1. vyd. Köln, Wien : Walther König Verlag, Museum Moderner Kunst Stiftung Ludwig, 2016. Dostupné online. ISBN 9783960980629. S. 295. Archivované 2019-01-06 z originálu. (Deutsch, English)
  8. ↑ SCHÖLLHAMMER, Georg; HAVRÁNEK, Vít. Univerzálne futurologické operácie. Július Koller im Gespräch mit Roman Ondák und Hans Ulrich Obrist.. 1. vyd. Köln : Kölnischen Kunstverein, Walther König, 2003. ISBN 3883757446.
  9. ↑ Július Koller: Vedecko - fantastická retrospektíva Archivované 2019-01-06 na Wayback Machine - sng.sk
  10. ↑ Július Koller: One Man Anti Show - mumok.at
  11. ↑ Július Koller Archivované 2019-01-06 na Wayback Machine - museion.it
  12. ↑ Július Koller: ? - artmuseum.pl
  13. ↑ NÉMETH, Jana. Takto to vyzerá, keď sa prepisujú dejiny umenia [online]. N Press, 16.12.2018, [cit. 2018-01-05]. Dostupné online.
  14. ↑ Institute of the Present | Monument to a Heroine. Július Koller’s Archive and Processes of Self-Historicisation [online]. institutulprezentului.ro, [cit. 2019-01-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  15. ↑ Július Koller - webumenia.sk
  16. ↑ TATE. ‘Contact (Anti-Happening)’, Július Koller, 1969 [online]. Tate, [cit. 2019-01-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  17. ↑ Collection - Generali Foundation [online]. foundation.generali.at, [cit. 2022-05-16]. Dostupné online.
  18. ↑ "Il Piedistallo Vuoto. Fantasmi dall'Est Europa" at Museo Civico Archeologico, Bologna — Mousse Magazine and Publishing [online]. www.moussemagazine.it, 2014-02-19, [cit. 2022-05-16]. Dostupné online. (po anglicky)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Július_Koller&oldid=7823217“