Július Krmešský
| Július Krmešský | |
| slovenský fyzik | |
| Narodenie | 10. apríl 1900 Ploštín, Rakúsko-Uhorsko |
|---|---|
| Úmrtie | 20. september 1984 (84 rokov) Bratislava, Česko-Slovensko |
| Alma mater | Karlova univerzita |
doc. RNDr. Július Krmešský (* 10. apríl 1900, Ploštín, dnes časť Liptovského Mikuláša – † 20. september 1984, Bratislava) bol slovenský fyzik.
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Narodil v Ploštíne. Po maturite na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši (1918) sa pôvodne zapísal na Lekársku fakultu v Budapešti (1918). Po vzniku Česko‑Slovenska však odišiel na Elektrotechnickú fakultu ČVUT do Prahy ( 1919). Tu sa prihlásil za člena JČMF, kde dostal za úlohu prekladať české učebnice fyziky do slovenčiny. Touto prácou podstatne prispel k tvorbe slovenskej fyzikálnej terminológie. Fyzika ho natoľko zaujala, že štúdium dokončil na Prírodovedeckej fakulte KU, kde získal titul RNDr. V r. 1923– 1929 učil na Gymnáziu v Prešove fyziku a matematiku, ale pre nedostatok učiteľov aj slovenčinu. Z jeho iniciatívy tu vzniklo Nakladateľstvo slovenských profesorov, pre ktoré napísal čítanku pre prvú triedu stredných škôl a Malý pravopisný slovník. Po príchode do Bratislavy ( 1929) pôsobil ako profesor na rôznych gymnáziách. V r. 1942 sa stal riaditeľom Ústavu pre školský a osvetový film. V tejto funkcii založil a rozvinul tvorbu školských filmov na Slovensku. V päťdesiatych rokoch dr. Krmešský pracoval v Štátnom pedagogickom ústave (od r. 1950), na Vysokej škole pedagogickej (od r. 1953), ako vedúci Katedry fyziky na Vyššej pedagogickej fakulte, Pedagogickom inštitúte a napokon na Pedagogickej fakulte UK v Trnave. Tu sa v r. 1961 stal docentom. Ešte ako študent preložil niekoľko českých učebníc do slovenčiny. V 30. rokoch upravoval české učebnice pre potreby slovenských stredných škôl. V tomto období redigoval zošitovú edíciu Abeceda všeobecného vzdelania. V r. 1940 napísal Čítanku pre 2. triedu gymnázií. Napokon v r. 1958 bol hlavným autorom pokusnej učebnice fyziky pre 10. ročník JSŠ. Podieľal sa tiež na vzniku Fyziky pre pedagogické fakulty (1971), na tvorbe 18 školských filmov a publikácie Film a diafilm vo vyučovaní fyziky. Osobitnú zmienku si zaslúži skutočnosť, že už v r. 1959 sa začal venovať novej oblasti – výskumu fyzikálnych polí a žiarenia organizmov. Dosiahol pozoruhodné výsledky, ktoré si získali ocenenie doma i v zahraničí. Prihlásil si tiež patent na objav Kvazimagnetické vektorové pole (1980). Zomrel v Bratislave.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.