Július Pázmán

Július Pázmán
slovenský finančník, pedagóg a vysokoškolský profesor
Narodenie	7. september 1907 Banská Hodruša
Úmrtie	15. jún 1982 (74 rokov) Bratislava
Biografický portál

Prof. Ing. Július Pázmán (* 7. september 1907, Banská Hodruša – † 15. jún 1982, Bratislava) bol finančník, slovenský ekonóm, pedagóg a vysokoškolský profesor.

Život

V roku 1917 začal študovať na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, zmaturoval roku 1925. Študoval na Vysokej škole obchodnej v Prahe, ktorú ukončil štátnou skúškou zo súkromnej ekonomiky a národného hospodárstva a stal sa komerčným inžinierom. Do októbra 1929 pôsobil na tejto škole ako pomocný asistent. Od jesene roku 1931 až do konca leta roku 1933 si dopĺňal vzdelanie najprv na parížskych školách, kde sa venoval štúdiu francúzštiny, matematiky, psychológie a súčasne získal diplom na odbornej škole pre bankových úradníkov, neskôr sa zdokonaľoval v anglickom jazyku v Londýne. Odtiaľ sa vrátil späť do Paríža, kde popri štúdiu pôsobil aj ako predseda spolku československých študentov. Po návrate na Slovensko 1. februára 1934 nastúpil ako úradnícky ašpirant do Hlavného ústavu NBČS v Prahe. O pár dní neskôr, zrejme vďaka svojmu vzdelaniu i jazykovým schopnostiam bol pridelený do devízového oddelenia a 1. júla 1935 menovaný definitívnym úradníkom. V januári 1936 ho preložili do filiálky v Tepliciach. Od roku 1938 pracoval ako samostatný referent v oddelení pre platobný styk s cudzinou. V roku 1939, na tretí deň po etablovaní Slovenského štátu požiadal riaditeľ NBČS Martin Kollár na základe príkazu slovenskej vlády o preloženie rezidenta Ing. Júliusa Pázmana do Bratislavy, kde už ako 32-ročný dosiahol post riaditeľa Národnej banky. Od tej doby žil a pôsobil v Bratislave, kde napokon zomrel 15. júna 1982.

Dielo

Pázman vytvoril devízový odbor Slovenskej národnej banky (SNB ). 25. augusta 1939 sa stal jeho riaditeľom. S guvernérom Karvašom, viceguvernérom Jozefom Fundárkom a s riaditeľom úverového odboru Jozefom Tmovcom realizovali úverovú a devízovú politiku SNB, ktorej cieľom bolo zmiernenie nemeckého ekonomického a finančného tlaku na vojnové Slovensko. Jeho odbor vypracovával a uskutočňoval rôzne opatrenia zamerané na zníženie obchodného obratu s Nemeckou ríšou a naopak uprednostňoval slovenský export do neutrálnych krajín, resp. krajín obchodujúcich vo voľných devízach. V roku 1945 pracoval na úlohách súvisiacich s jednotnou úpravou pomerov v obidvoch dovtedy oddelených častiach štátu, a to predovšetkým pri obnove československej meny. V roku 1946 pôsobil ako zástupca predsedu kuratória Fondu pre vyrovnanie devízových obchodov a zástupca československého guvernéra Medzinárodnej banky pre rekonštrukciu a rozvoj. V marci 1946 sa z poverenia vlády zúčastnil ako predstaviteľ Československej republiky na konferencii o Medzinárodnom menovom fonde a Medzinárodnej banke pre rekonštrukciu a rozvoj. Pázmán sa popri výkone funkcie riaditeľa banky venoval aj pedagogickej činnosti. Od roku 1940 prednášal účtovníctvo na Vysokej škole obchodnej v Bratislave a neskôr tu pôsobil ako člen profesorského zboru i skúšobnej komisie. Ku dňu 1. júla 1946 bol vymenovaný za riadneho profesora na Vysokej škole obchodnej – od roku 1949 bol tento názov zmenený na Vysoká škola hospodárskych vied a od roku 1952 na Vysoká škola ekonomická (VŠE) – dnes Ekonomická univerzita v Bratislave, kde pôsobil dvadsaťpäť rokov, teda až do roku 1972, pričom v rokoch 1948 – 1949 vykonával aj funkciu rektora.

Zdroj

• MAZÚR, Miloš. Július Pázman. Biatec, september 2002, roč. 10, s. 23. Dostupné online. ISSN 1335-0900.