Kármánova hranica
Kármánova hranica je všeobecne prijímaná hranica medzi zemskou atmosférou a kozmickým priestorom, ktorá je určená výškou 100 km nad povrchom Zeme (presnejšie hladinou mora). Navrhnutá bola v 50. rokoch 20. storočia americko-maďarským fyzikom a inžinierom Theodorom von Kármánom a v súčasnosti je Medzinárodnou leteckou federáciou akceptovaná ako štandardná hranica zemskej atmosféry.
Určenie Kármánovej hranice súviselo so zistením, že v danej výške už klasický aeronautický let nie je možný. So zvyšujúcou sa výškou totiž klesá hustota vzduchu a lietadlo preto musí využiť buď väčšiu plochu krídel, alebo letieť vyššou rýchlosťou, aby dosiahlo vztlak potrebný pre vodorovný let. Plocha krídel je technicky obmedzená, a preto pre udržanie stroja vo veľkých výškach prichádza do úvahy už len zvýšenie rýchlosti. Vo výške Kármánovej hranice však potrebná rýchlosť prekračuje orbitálnu rýchlosť, takže už nemá zmysel používať krídla a hovoriť o aeronautickom lete, pretože v podstate už ide o let orbitálny (aj keď v praxi je vo výške 100 km ešte relatívne priveľká hustota vzduchu; aby teleso vykonalo plný orbitálny let, musí dosiahnuť výšku nad 120 km). Výpočet presnej hodnoty tejto hranice zavisí od mnohých faktorov (ročné obdobie, slnečná aktivita, parametre lietadla, atď.), jej priemerná hodnota sa ale pohybuje okolo výšky 100 km, preto Kármán navrhol túto výšku ako dobre zapamätateľnú aproximáciu.
